Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 141/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., M. vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a 3 a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a v súvislosti s úkonmi súdu prvého

stupňa v dovolacom konaní takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2010

doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich

základných práv podľa a 3 a (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a v súvislosti s vykonávaním úkonov súdu

prvého stupňa v dovolacom konaní.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa domáhala v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. , aby zaviazal žalovaného na plnenie

z poistnej zmluvy v sume 3 983,27 € (120 000 Sk) s príslušenstvom. Okresný súd zamietol

žalobu rozsudkom z 2. apríla 2004 a Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

potvrdil rozsudkom č. k. -213 zo 14. marca 2005 rozhodnutie súdu prvého

stupňa.

Sťažovateľka podala 9. júna 2005 proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie

a 29. novembra 2005 predložila okresnému súdu potvrdenie o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch. Uznesením z 3. januára 2006 jej okresný súd nepriznal

oslobodenie od súdneho poplatku, proti čomu sa odvolala. Krajský súd uznesením

č. k. -248 z 28. februára 2006 zrušil uznesenie okresného súdu ako nadbytočné

a bezdôvodné, pretože podľa jeho názoru oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo

sťažovateľke priznané uznesením okresného súdu z 22. júna 1999, sa vzťahuje

aj na dovolacie konanie. Okresný súd rozhodol následne uznesením z 27. marca 2006 tak,

že odňal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a krajský súd potvrdil jeho

rozhodnutie uznesením č. k. -254 z 20. júna 2006. V nadväznosti

na to okresný súd vyzval sťažovateľku 20. septembra 2006 výzvou doručenou jej právnemu

zástupcovi na zaplatenie súdneho poplatku v sume 4 800 Sk a 11. júna 2007 jej doručil

ďalšiu výzvu na zaplatenie súdneho poplatku z 12. mája 2007 v sume 12 000 Sk.

Uznesením z 19. júla 2007 okresný súd rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

Sťažovateľka sa proti rozhodnutiu odvolala a súčasne 13. augusta 2007 zaplatila súdny

poplatok v sume 4 800 Sk. Uznesením č. k. -282 z 31. marca 2008 krajský

súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka nezaplatila súdny

poplatok v plnej sume.

Uznesením z 11. marca 2009 okresný súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho

poplatku sťažovateľke v sume 152,70 €, proti čomu sťažovateľka podala odvolanie

a 30. marca 2009 zaslala Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

doplatok súdneho poplatku do sumy 12 000 Sk, t. j. 239 €. Najvyšší súd ju prípisom

sp. zn. Ncv 90/2009 z 3. apríla 2009 upovedomil o odstúpení úhrady súdneho poplatku

na procesný postup súdu prvého stupňa. Uznesením č. k. -309

z 27. novembra 2009 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o vrátení súdneho

poplatku z 11. marca 2009.

Podľa názoru sťažovateľky «Súd prvého stupňa konal a opakovane rozhodoval vo

veci uplatneného dovolania ... o jej oslobodení ako dovolateľky od poplatkovej povinnosti

za podané dovolanie. Domnievám sa, že komplikovaným spôsobom, a nezákonne,

ak odvolací súd už právoplatne uzavrel svojím rozhodnutím zo dňa 28. februára 2006,

že spĺňam zákonné podmienky na takéto oslobodenie z dôvodu majetkových pomerov,

vrátane oslobodenia aj dovolacieho konania.

Od 28. februára 2006 nepochopiteľne dlho súd ďalej konal, svojimi úkonmi mne

odňal priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré po podaní dovolania mne

tento súd nikdy ako dovolateľke nepriznal. ...

Od 22. júna 1999 do 18. mája 2006 – kedy som prevzala uznesenie odvolacieho súdu

zo dňa 28. februára 2006, ako aj po 28. februári 2006 až do doby vydania nadobudnutia

právoplatnosti príkazov súdu o vrátení zaplatených súdnych poplatkov sťažovateľkou ako

dovolateľkou v konaní – súd prvého stupňa porušil moje základné ústavné

právo na riešenie veci bez prieťahov a zároveň bránil mi o veci uplatneného dovolania

v prístupe k súdu, v konaní pred Najvyšším súdom SR.

Po 18. máji 2006 až do 11. februára 2010 súdy porušili moje základné ústavné právo

na prístup k súdu tým, že všetkými svojími ďalšími úkonmi nezákonným spôsobom

a nesprávne aplikovali zákonné dôvody zaplatenie súdneho poplatku, čím svojími

konaniami mi bránili v prístupe k súdu vo veci uplatneného dovolania.».

Sťažovateľka poukázala aj na podľa jej názoru nesprávny postup okresného súdu,

keď niektoré rozhodnutia a výzvy doručoval jej právnemu zástupcovi a niektoré priamo jej,

kvôli čomu podľa nej zlyhala spolupráca s právnym zástupcom. Namietala aj proti

odôvodneniu rozhodnutia o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd ustanovil právneho

zástupcu a vo veci samej takto rozhodol:

„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

SR a v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základné právo rovnakého prístupu k súdu zaručené v čl. 47 ods. 2

a 3 SR.

2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27. marca 2006

sp. zn. -249 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 20. júna 2006

sp. zn. -254, ako aj všetky ďalšie s nimi súvisiace úkony súdu ako neústavné

a nezákonné.

3. M. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000.-€ (slovom

šesťtisíc euro) ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Znamená to, že právomoc ústavného

súdu je subsidiárna (, , ) a nastupuje až po využití

všetkých právnych prostriedkov, ktoré má sťažovateľ k dispozícii v systéme všeobecných

súdov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , ).

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky, alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase

ešte trvalo. Právoplatnosťou konečného rozhodnutia všeobecného súdu dochádza podľa

názoru ústavného súdu k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, a preto považuje

sťažnosť doručenú ústavnému súdu po právoplatnom skončení veci za zjavne

neopodstatnenú (, , , ).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru zbytočnými prieťahmi v postupe okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jej žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní. Zo sťažnosti vyplýva,

že dovolacie konanie bolo zastavené uznesením okresného súdu z 19. júla 2007 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -282 z 31. marca 2008, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 2. júna 2008, t. j. v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu

už k namietanému porušeniu jej základných práv nemohlo dochádzať. Znamená to, že týmto

rozhodnutím sa konanie o veci sťažovateľky, na ktoré sa vzťahujú záruky čl. 48 ods. 2

a dohovoru, právoplatne skončilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu. V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu bol preto dôvod na odmietnutie

sťažnosti podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na uplynutie lehoty dlhšej ako dva mesiace od právoplatného skončenia

konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. bolo možné odmietnuť

sťažnosť aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene (, III. 109/03).

Ďalšie úkony, ktoré okresný súd vykonával v súvislosti s vrátením zaplateného

súdneho poplatku, už neboli úkonmi vo veci samej smerujúcimi k rozhodnutiu v dovolacom

konaní a tento postup okresného súdu už nesúvisel s odstránením právnej neistoty

sťažovateľky, a preto nesignalizuje žiadnu spojitosť s možným porušením jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vo zvyšnej časti sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa

a 3 , pričom z odôvodnenia nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré

by mohli byť v príčinnej súvislosti s označenými právami. Pokiaľ však sťažovateľka tvrdí,

že došlo k porušeniu týchto jej základných práv postupom okresného súdu, ústavný súd

uvádza, že v súlade s a v spojení s

nie je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie tejto časti sťažnosti týkajúcej

sa namietaného porušenia jej základných práv podľa a 3 . Sťažovateľka

sa totiž mohla domáhať ochrany týchto základných práv využitím riadneho opravného

prostriedku, ktoré mala v systéme všeobecných súdov k dispozícii. Z tohto dôvodu ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia po jej predbežnom prerokovaní podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. marca 2010