Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 302/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. D. K., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., Ž.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. D. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta

2008 doručená sťažnosť Mgr. D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že je „právny nástupca

navrhovateľky v 8. rade neb. M. K. (...), ktorá sa domáhala svojím návrhom zo dňa

15. 1. 1996 zaplatenia sumy 1 886 986,70 Sk s prísl. doručeným odporcovi -

prvostupňovému súdu dňa 17. 1. 1996... Napriek tomu, že od jeho podania uplynulo

do dnešného dňa 12 rokov, nebolo právoplatne skončené...“.

Sťažovateľ ďalej podrobne opísal priebeh napadnutého konania ako pred

prvostupňovým, tak aj pred odvolacím súdom a dovolacím súdom. Uviedol, že okresný súd

rozsudkom z 27. decembra 2007 v jeho právnej veci rozhodol. Proti tomuto rozsudku bolo

zo strany žalovaných v 1.- 4. rade, ako aj zo strany žalobcov podané odvolanie. Podľa

sťažovateľa ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo o ňom rozhodnuté.

Na základe v sťažnosti uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

v náleze vyslovil:

„Právo Mgr. D. K. (...), priznané SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom súde

v Žiline, pod sp. zn. č. k. , aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

bolo porušené.

Mgr. D. K. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 50 000.- Sk (slovom:

päťdesiattisíc korún slovenských), ktoré je odporca v 1. rade - Okresný súd Žilina povinný

zaplatiť sťažovateľovi Mgr. D. K. v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného

súdu SR.

Mgr. D. K. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 50 000.- Sk (slovom:

päťdesiattisíc korún slovenských), ktoré je odporca v 2. rade - Krajský súd Žilina povinný

zaplatiť sťažovateľovi Mgr. D. K. v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného

súdu SR.

Okresný súd Žilina a Krajský súd Žilina sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

trovy právneho zastúpenia Mgr. D. K. na účet právnej zástupkyne, JUDr. M. B. (...), a to

v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa

svojich práv [( ) napr. m. m. , )], keď navyše

znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá

ústavný súd dôvod spochybňovať. Konanie pred ústavným súdom je navyše ovládané

princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti

iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

iba z hľadiska možného porušenia základného práva sťažovateľa podľa

okresným súdom, t. j. v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej

(petitom). Napokon aj v splnomocnení sťažovateľa pre advokátku je taktiež uvedené, že ju

splnomocňuje „vo veci sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline

pod č. k. na Ústavnom súde SR“.

Pokiaľ sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia aj voči Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), avšak bez toho,

aby výslovne navrhol vysloviť, že jeho práva boli porušené aj týmto súdom, treba uviesť, že

takýto postup a ani neumožňujú. Priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia je totiž viazané na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom ( , ).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa vychádzal ústavný súd zo svojej doterajšej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (). Zároveň

zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ochranu základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavný súd

poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému

porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte

môže trvať (napr. mutatis mutandis , ).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „proti rozsudku prvostupňového súdu bolo

podané odvolanie jednak zo strany žalovaných v 1.-4. rade dňa 15. 2. 2008 a jednak zo

strany žalobcov dňa 12. 2. 2008 a napriek tomu, že od podania odvolaní uplynula opätovne

lehota 6 mesiacov, do dnešného dňa o podaných odvolaniach nebolo rozhodnuté odporcom

v 2. rade (krajský súd, pozn.)“. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu sa vec už nachádzala na krajskom súde. Sťažovateľ namietal prieťahy

v konaní vedenom okresným súdom, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už

v merite veci nekonal. Z uvedeného dôvodu už nemohol žiadnym ústavne relevantným

spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom

(m. m. , , ). Sťažnosť sťažovateľa bolo preto v tejto

časti potrebné odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Tie isté závery platia aj k namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (o priznaní trov právneho zastúpenia, ako aj finančného

zadosťučinenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008