Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 416/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. L., B., zastúpeného advokátkou JUDr. O. K., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II a jeho rozsudkom

č. k. -107 zo 14. decembra 2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave a jeho

rozsudkom č. k. -183 zo 7. februára 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. T. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2008 (po doplnení 21. novembra 2008) doručená sťažnosť Ing. T. L., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. O. K., B., vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a a 2

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) a jeho rozsudkom č. k. -107 zo 14. decembra 2005

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom

č. k. -183 zo 7. februára 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

„Dňa 01. 06. 2005 predložil sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava II. návrh

na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: Ing. T. L., B. proti odporcovi: S. ...

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom

(príloha)

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14. 12. 2005, po ktorom prvostupňový

súd návrh zamietol rozsudkom č. -107 zo dňa 14. 12. 2005 (príloha)

s odôvodnením, že odporca nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, preto v konaní

nebol pasívne legitimovaný.

Sťažovateľ sa v zákonnej lehote odvolal proti tomuto rozsudku dňa 05. 06. 2006

(príloha) s odôvodnením, že prvostupňový súd nezabezpečil sťažovateľovi ako

navrhovateľovi spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov, neúplné zistil

skutkový stav veci v čase pojednávania a ani nevykonal navrhované dokazovanie pri

predložení príslušných listinných dôkazov. Prvostupňový súd podľa nášho právneho názoru

porušil viacero právnych ustanovení zákonov...

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v predmetnom spore potvrdil rozsudkom

č. -183, 1205214343 zo dňa 07. 02. 2008 (príloha) rozsudok prvostupňového

súdu, bez zistenia skutočného stavu veci (v čase odvolania bol diametrálne odlišný ako bol

v čase podania návrhu), ale aj bez dokazovania, sťažovateľovi bolo súdom odňaté právo

na prednesenie svojich návrhov i dôkazov a nebolo mu umožnené, aby bol predvolaný

svedok, (štatutár, pracovník, ktorého sa vec týkala), ktorý mal takisto konať pred súdom.

Sťažovateľ dňa 15. 04. 2008 predložil dovolanie (príloha) v predmetnej právnej veci

(rozsudky OS BA II., KS v BA). Najvyšší súd SR svojim uznesením č. zo dňa

26. 06. 2008 (príloha) dovolanie sťažovateľa odmietol s odôvodnením, že dovolanie

je procesné neprípustné a deklaroval, že sa vôbec nezaoberal vecnou správnosťou

napadnutého odvolacieho súdu...

Postupom, konaním a rozhodnutím OS BA II, a KS BA došlo k závislosti,

jednostrannosti v rozhodovaní, vec nebola spravodlivo prejednaná pričom súdy neumožnili

sťažovateľovi vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, neumožnili mu uplatniť svoje ústavné právo

konať pred súdom, došlo k zbytočným prieťahom v konaní, boli porušené nasledujúce

ustanovenia zákonov a nebola dodržaná zásada ústnosti pri súdnych pojednávaniach...

Prvostupňový súd porušil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia

tým, že v danej právnej veci, keď za štát pred súdom nekonal pracovník

toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týkala, alebo poverený pracovník iného štátneho

orgánu. Bol prítomný iba na pojednávaní prvostupňového súdu advokát odporcu. Išlo iba

o zastupovanie odporcu...

Súd porušil v tom, že nedokázal zistiť skutkový stav veci, pričom

jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia právnej veci. V čase

pojednávania dňa 14. 12. 2005 bol právny i skutkový stav veci iný aj v tom, že nešlo o škodu

vzniknutú z titulu nedoplatku zvyšných 50% funkčného platu ...

Zbytočné prieťahy v rozhodovaní prvostupňového súdu sú evidentné z priložených

listinných dôkazov.

Odvolací súd svojim postupom a konaním odňal sťažovateľovi v súdnom konaní

možnosť konať pred týmto súdom...

Odvolací súd neumožnil sťažovateľovi predniesť a doplniť svoje prednesy, návrhy,

námietky na vedenie tohto konania predsedom odvolacieho senátu, neumožnil sťažovateľovi

na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu, ale ani k právnej

stránke veci...

Odvolací súd nevykonal žiadne dôkazy, nepodrobil dokazovaniu námietky, ktoré

sťažovateľ uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Neodôvodnil,

na základe akých vykonaných dôkazov si osvojil len právny názor prvostupňového súdu...“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Základné právo Ing. T. L. priznané podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn: a postupom Okresného súdu

Bratislava II. v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo.

2. Základné právo Ing. T. L. priznané podľa , ods. 2 postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. a postupom

Okresného súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo

3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn: -183 zo dňa 07. 02.

2008 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn: -107 zo dňa 14. 12.

2005, Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia na nové konanie.

4. Ing. T. L. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000.- Sk

(slovom jednostotisíc korún slovenských), ktoré sú povinní Okresný súd Bratislava II.

a Krajský súd v Bratislave vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

rovným dielom.

5. Okresný súd Bratislava II. a Krajský súd v Bratislave sú povinní zaplatiť rovným

dielom trovy právneho zastúpenia Ing. T. L. v sume 11 520.- Sk (slovom

jedenásťtisícpäťstodvadsať korún slovenských) na účet právnej zástupkyne JUDr. O. K.

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ súčasne žiadal o anonymizáciu svojich údajov, ako aj údajov svojej

právnej zástupkyne v publikovaných rozhodnutiach ústavného súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Pri prerokovaní námietok sťažovateľa z hľadiska možného porušenia jeho

základných práv podľa a a práva podľa

dohovoru postupom a rozsudkom okresného súdu č. k. -107 zo 14. decembra

2005 ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa . Toto

ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného

práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu

poskytnúť všeobecné súdy.

Je nepochybné, že proti rozsudku okresného súdu mal sťažovateľ právo podať

odvolanie. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ toto právo využil a proti prvostupňovému

rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -183

zo 7. februára 2008 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Vzhľadom na to, že na preskúmanie rozsudku okresného súdu bol v prvom rade

povolaný krajský súd, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne

napr. , , , ).

Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj porušenie základných práv

podľa a a 2 a práva podľa dohovoru postupom

a rozsudkom krajského súdu č. k. -183 zo 7. februára 2008, ústavný súd

odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

24. októbra 2008. Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu č. k. -107

zo 14. decembra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -183

zo 7. februára 2008 nadobudli právoplatnosť 31. marca 2008. Z obsahu sťažnosti a jej príloh

súčasne vyplýva, že proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ podaním

zo 14. apríla 2008 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 26. júna 2008 tak, že ho odmietol.

Z petitu sťažnosti, ktorá je východiskom rozhodnutia ústavného súdu, je zrejmé,

že sťažovateľ ani postup, ani rozhodnutie najvyššieho súdu nenamietal.

Podľa sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie

sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej

právnej skutočnosti (, , , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia

konania vedeného na okresnom súde a krajskom súde (31. marca 2008), ako aj so zreteľom

na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. októbra 2008) ústavný súd považoval

za dostatočne preukázané podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. , , ,

, ). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2008