Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 288/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2008

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho prerokoval sťažnosť M. B., S., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19

C 217/2004, za účasti Okresného súdu Košice I, a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy právneho zastúpenia

v sume 6 192 Sk [slovom šesťtisícstodeväťdesiatdva slovenských korún (205,54 EUR)] na

účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. T., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra

2007 doručená sťažnosť M. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

M. T., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

217/2004 a jeho rozsudkom z 3. apríla 2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (žalobcom)

o náhradu mzdy s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn.

. Žalobný návrh sťažovateľ podal 26. januára 2001 pôvodne Okresnému súdu

Košice - okolie. Miestne príslušnému okresnému súdu bola vec postúpená 27. júna 2002.

Sťažovateľ uviedol, že Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 22. augusta 2007 potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 3. apríla 2007, ktorým tento súd žalobu žalobcu zamietol, okrem výroku

o zamietnutí zaplatenia mzdy za obdobie od 12. júla 1995 do 11. augusta 1995. V tejto časti

zrušil prvostupňový rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

konanie. V tejto súvislosti však sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že otázka zaplatenia

mzdy za obdobie od 12. júla 1995 do 11. augusta 1995 je riešená bezdôvodne, pretože mzda

za uvedené obdobie mu bola uhradená, a ani si ju v žalobnom návrhu neuplatňoval.

Sťažovateľ okrem iného namieta porušovanie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Podľa jeho tvrdenia od podania návrhu

z 25. januára 2001 „Prvé konanie pred súdom bolo až 26. 10. 2006. Vec bola ukončená až

22. 8. 2007 na odvolacom konaní Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. .“.

Sťažovateľ sa viackrát domáhal odstránenia prieťahov v súdnom konaní (sťažnosťou

z februára 2002 adresovanou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, sťažnosťou

z 21. júna 2002 doručenou Okresnému súdu Košice - okolie 26. júna 2002, sťažnosťou

z júna 2003 adresovanou verejnému ochrancovi práv, sťažnosťou zo 17. septembra 2004

adresovanou predsedovi okresného súdu). V odpovedi z 12. októbra 2004 predseda

okresného súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný súd KOŠICE I, v konaní vedenom pod spisovou značkou

porušil právo M. B. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súdnu

ochranu na nezávislom a nestrannom súde podľa , od. 1 .

Rozhodnutie Okresného súdu KOŠICE I, č. k. z 3. 4. 2007 zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd KOŠICE I, v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , od. 2, Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, od. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu KOŠICE I v konaní vedenom pod spis. značkou

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

M. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.192,- Sk (slovom:

šesťtisícstodeväťdesiatdva korún), ktoré je Okresný súd KOŠICE I povinný vyplatiť na účet

sťažovateľa M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd 11. septembra 2008 sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. -13. Vo zvyšnej časti sťažnosť

sťažovateľa odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho

pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu prípisom sp. zn.

Spr 2437/04 z 1. októbra 2008 doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2008 podal podrobný

rozbor právnej veci o náhradu mzdy vedenej okresným súdom pod sp. zn. .

V prípise uviedol:

„Sťažovateľ, ktorý v predmetnom súdnom konaní vystupuje ako žalobca podal dňa

26. 1. 2001 na Okresný súd Košice - okolie návrh, aby súd zaviazal žalovaného L. zaplatiť

mu mzdu za obdobie od 23. 11. 1993 do 31. 12. 2000 vo výške 1.379.041,67 Sk.

Dňa 27. 6. 2002 bol predmetný spis postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti

Okresnému súdu Košice I.

31. 7. 2002 súd v rámci prípravy pojednávania uznesením č. k. -19

vyzval žalobcu na odstránenie vád návrhu.

Uznesením zn. zo dňa 15. 7. 2003 súd konanie zastavil z dôvodu, že

žalobca v stanovenej lehote žalobný návrh nedoplnil a vady neodstránil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a Okresný súd Košice I uznesením

č. k. -61 zo dňa 7. 9. 2004 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa

15. 7. 2003, ktorým bolo konanie zastavené, pretože zistil, že žalobca svoje podanie zo dňa

26. 1. 2001 doplnil v lehote, ktorá mu bola na doplnenie poskytnutá, avšak toto jeho

podanie bolo zaslané na Krajský súd v Košiciach.

Dňa 15. 3. 2005 Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s postúpením veci

z Okresného súdu Košice - okolie na Okresný súd Košice I.

Najvyšší súd SR vrátil vec Okresnému súdu Košice I s poukazom na ust. § 105 ods. 3

a s tým, že vec bolo potrebné predložiť na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,

nakoľko Okresný súd Košice - okolie aj Okresný súd Košice I sa nachádzajú v obvode

Krajského súdu v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -75 rozhodol, že na konanie

a rozhodnutie vo veci sp. zn. je príslušný Okresný súd Košice I.

Dňa 21. 9. 2005 Okresný súd Košice I vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh vo výške 78.850,- Sk.

Dňa 11. 10. 2005 žalobca požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením č. k. -78 zo dňa 13. 10. 2005 súd nepriznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca.

Spis bol dňa 18. 11. 2005 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie

konanie.

Uznesením č. k. -94 zo dňa 17. 5. 1996 (správne má byť zrejme

„2006“, pozn. ) súd priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 24. 5. 2006 žalobca požiadal súd o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na

Okresný súd v Trebišove.

Okresný súd Košice I postúpil spis Krajskému súdu v Košiciach, aby o tomto návrhu

žalobcu rozhodol.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -98 zo dňa 31. 5. 2006

rozhodol, že návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu nevyhovuje.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 26. 10. 2006, 23. 11. 2006, 16. 1. 2007, 20. 3.

2007 a 3. 4. 2007, kedy vo veci meritórne rozhodol a to tak, že žalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Od 6. 6. 2007 sa spis nachádza na Krajskom súde v Košiciach, ktorý o podanom

odvolaní doposiaľ nerozhodol.

Pri posudzovaní otázky, či v predmetnom súdnom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, mám za to, že od podania návrhu, t. j. od 26. 1. 2001 až do vytýčenia prvého

pojednávania vo veci samej, t. j. 26. 10. 2006, súd nepokračoval v konaní plynulo a bez

zbytočných prieťahov. Robil neefektívne úkony v súvislosti s rozhodovaním o miestnej

príslušnosti a s odstraňovaním vád návrhu.

Súd v tomto období postupoval vo veci nesústredene a zbytočné časové odstupy

medzi jeho jednotlivými úkonmi predstavujú spolu obdobie, ktoré možno považovať za

nečinnosť súdu, preto čiastočne sťažnosť žalobcu kvalifikujem ako dôvodnú.“

Rovnaké procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj

ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu. Navyše ústavný súd zistil, že

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 22. augusta 2007 potvrdil rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 3. apríla 2007 okrem výroku o zamietnutí

zaplatenia mzdy za obdobie od 12. júla 1995 do 11. augusta 1995, zrušil rozsudok vo

výroku o zamietnutí zaplatenia mzdy za obdobie od 12. júla 1995 do 11. augusta 1995 a vo

výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predmetný rozsudok bol okresnému súdu doručený 11. septembra 2007.

Podaním z 15. októbra 2007 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že 24. septembra

2007 podal proti rozsudku krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok a z tohto

dôvodu žiada, aby okresný súd vo veci nekonal až do rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené okresný súd uznesením z 23. októbra 2007

prerušil konanie do rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku. Na základe

odvolania podaného žalovaným - L., š. p., odštepný závod Košice (ďalej len „žalovaný“),

krajský súd uznesením sp. zn. zo 14. januára 2008 zrušil rozhodnutie

okresného súdu o prerušení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie

krajského súdu bolo okresnému súdu doručené 1. februára 2008.

Následne okresný súd 6. marca 2008 rozsudkom sp. zn. zamietol aj

nárok sťažovateľa na zaplatenie mzdy za obdobie od 12. júla 1995 do 11. augusta 1995

a súčasne rozhodol aj o trovách konania.

Sťažovateľ 23. apríla 2008 podal proti predmetnému rozsudku okresného súdu

odvolanie. Okresný súd po doručení vyjadrenia žalovaného (14. mája 2008) 23. mája 2008

odstúpil spis krajskému súdu, ktorý o odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 20. októbra 2008 tak, že výrok okresného súdu v merite veci potvrdil,

výrok o trovách konania zmenil tak, že účastníkom konania trovy nepriznal. Predmetný

rozsudok bol okresnému súdu doručený 5. novembra 2008. Okresný súd v súčasnej dobe

doručuje rozsudok odvolacieho súdu účastníkom konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku predsedu okresného súdu nevyjadrila.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie ().

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania

a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako

súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru, t j. vec, ktorá má priamy dopad na existenčnú sféru

sťažovateľa a ktorej povaha si preto vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť

všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel

súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1

) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba

alebo právnická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. ,

, ).

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o uplatnenom nároku na náhradu mzdy nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec právne či

fakticky zložitú, ktorej prerokovanie by si vyžadovalo doterajšiu dĺžku konania (viac než

7 rokov), a to aj vzhľadom na existujúcu právnu úpravu, ako aj dostatočne frekventovanú

a stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov. Napokon ani okresný súd sa vo svojom

vyjadrení neodvolával na zložitosť napadnutého konania.

2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa na

prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia základného

práva priznaného jej . Ústavný súd v okolnostiach prípadu pripúšťa, že

zo strany sťažovateľa viaceré podané odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu

(uzneseniu z 15. júla 2003 o zastavení konania, uzneseniu z 13. októbra 2005 o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov, rozsudku z 3. apríla 2007, rozsudku zo 6. marca 2008)

mohli vplývať na jeho priebeh a dĺžku. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoj

právny názor vyslovený v skorších rozhodnutiach, podľa ktorého využitie možností daných

sťažovateľovi procesnými predpismi () na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy ().

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci,

a to nielen z hľadiska namietaných zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom,

ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu súdneho konania.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia predsedu okresného súdu

obsahujúceho podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a najmä z predloženého

súdneho spisu zistil, že v priebehu doterajšieho konania, a to od podania návrhu, t. j. od

26. januára 2001 až do nariadenia prvého pojednávania vo veci samej, t. j. 26. októbra 2006,

okresný súd nepostupoval dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe

zadovážil dostatok relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej.

Naopak, v tomto období okresný súd bol nečinný (od začatia konania do 31. júla 2002, keď

vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu), robil neefektívne úkony v súvislosti

s odstraňovaním nedostatkov návrhu (keď uznesením z 15. júla 2003 konanie zastavil

z dôvodu, že sťažovateľ v určenej lehote žalobný návrh nedoplnil a nedostatky neodstránil,

pričom sťažovateľ tak urobil ešte 6. novembra 2002), s rozhodovaním o miestnej

príslušnosti a rozhodovaním o oslobodení od súdnych poplatkov.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd konštatoval, že obdobie od 26. januára 2001 do

26. októbra 2006 (t. j. obdobie dlhšie ako 5 rokov) hodnotí ako obdobie nesústredenej

a neefektívnej činnosti, v ktorom došlo k zbytočným časovým odstupom medzi

jednotlivými úkonmi a ktoré možno preto označiť aj za obdobie nečinnosti okresného súdu,

aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 1. októbra 2008.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa nekonaním

okresného súdu, avšak neprikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov, pretože okresný súd v súčasnosti už len doručuje v merite veci potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho krajského súdu účastníkom konania.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je ústavný súd

viazaný návrhom na začatie konania ( v spojení

s ). Viazanosť návrhom sa v konaní podľa prejavuje

predovšetkým viazanosťou návrhom rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ od ústavného súdu

domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

V danom prípade sťažovateľ, zastúpený v konaní pred ústavným súdom právnou

zástupkyňou, priznanie finančného zadosťučinenia nežiadal. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd o priznaní finančného zadosťučinenia nerozhodol aj napriek tomu, že vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

tak, ako sa toho prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne domáhal (obdobne

napr. ).

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. M. T. v konaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa ich vyčíslila sumou 6 192 Sk. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované

sťažovateľom neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (úkony právnej služby boli vykonané v roku 2007),

ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008