Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť I., informačné a spotrebiteľské centrum, B., zastúpeného

advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť I., informačné a spotrebiteľské centrum o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2008 doručená sťažnosť I., informačné a spotrebiteľské centrum, B. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. D., DrSc., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že „Navrhovateľ podal 30. apríla

2008 odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci .

Okresný súd Bratislava I najskôr vyzval navrhovateľa, aby preukázal, že v čase doručenia

písomnosti (rozsudku) sa adresátka zásielky súdu nezdržovala v mieste doručenia zásielky.

Táto výzva súdu je datovaná 13. mája 2008. Súd ju odovzdal na prepravu poštou 11. júna

2008. Výzva súdu teda ležala štyri týždne kdesi na súde, kým sa dostala do pošty.

Navrhovateľ splnil výzvu súdu dňa 9. júla 2008. Na splnenie výzvy zareagoval Okresný súd

Bratislava I uznesením zo dňa 15. júla 2008, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť za odvolanie súdny poplatok vo výške 16.000,- Sk... Súd uznesením č. 25Cb

93/2005-73 zo dňa 15. 07. 2008 porušil v znení neskorších predpisov,

keď povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložil subjektu práva, ktorý je zo zákona výslovne

oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky. I. označuje toto uznesenie Okresného súdu

Bratislava I za ďalší úkon súdu, ktorý má za následok porušovanie základného práva

navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ podal predsedníčke Okresného súdu Bratislava I dňa 4. augusta 2008

sťažnosť na zbytočné prieťahy z dôvodu zbytočných úkonov súdu nesmerujúcich ku konaniu

v merite veci.

Predsedníčka súdu listom doručeným sťažovateľovi 20. augusta 2008 na sťažnosť

odpovedala odmietnutím sťažnosti z dôvodu, že súd vo veci urobil dva úkony. Predsedníčka

súdu vo svojom vyjadrení nevzala do úvahy podstatu námietky, ktorou sťažovateľ uviedol,

že súd vo veci vykonáva činnosť, ktorá odporuje zákonu, a preto má povahu zbytočných

prieťahov.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na kritériá, ktoré ústavný súd berie do úvahy

pri rozhodovaní o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov:

«a) zložitosť veci

Vec, ktorú I. predložil na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I nie je zložitá.

Okresný súd Bratislava I má preskúmať, či odvolanie predložené mu sťažovateľom, spĺňa

podmienky, za ktorých priznáva právo na odvolanie, a ak

odvolanie tieto podmienky spĺňa, povinnosťou Okresného súdu Bratislava I je predložiť

odvolanie odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

b) správanie účastníka

Podľa právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR:

„Za účastníka konania vo vzťahu k tejto podmienke sa pokladá predkladateľ podnetu na

konanie pred Ústavným súdom SR. Dôležité je, ako sa tento subjekt správa v tom konaní,

kde namieta porušenie svojho práva vo veci predloženej na rozhodnutie všeobecnému súdu.

Správanie protistrany v konaní pred všeobecným súdom môže byť príčinou neodstránenia

právnej neistoty účastníka konania, ale zodpovednosť za správanie tohto účastníka neznáša

predkladateľ podnetu. Je úlohou štátneho orgánu rozhodujúceho o odstránení právnej

neistoty, aby sa v súlade s právnym poriadkom vysporiadal so správaním protistrany tak,

aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. To znamená, že správanie protistrany

predkladateľa podnetu pri hodnotení, či dochádza k porušeniu ústavného práva priznaného

či. 48 ods. 2 SR je právne významné ako prvok implikovaný v tretej hodnotiacej

podmienke, teda v podmienke správania všeobecného súdu rozhodujúceho vo veci.

(. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999,

s. 431.)

Sťažovateľ na výzvy súdu odpovedal bez zbytočného odkladu. Sťažovateľ nemá nijaký

podiel na nečinnosti Okresného súdu Bratislava I vo veci .

c) správanie súdu

Správanie orgánu verejnej moci, ktoré zapríčiňuje zbytočný prieťah v konaní, sa

obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Pre splnenie účelu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je však právne významné akékoľvek

správanie daného orgánu. Materiálny právny štát je takou formou štátu, v ktorom sa platné

a účinné všeobecne záväzné právne predpisy, skutočne, nepredstierané a efektívne,

uplatňujú. Súdna moc je štátom zriadeným garantom uplatňovania práva v sporoch, ktoré

má právomoc rozhodnúť. Nevyvrátiteľnou domnienkou uplatňovania právomoci súdnej

moci je domnienka o dokonalej znalosti práva súdnou mocou a osobami, ktoré sa podieľajú

na výkone súdnej moci, sú personálnym substrátom súdnej moci.

V okolnostiach prípadu súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, hoci

sťažovateľ je podľa subjektom oslobodeným od súdneho

poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. c) in fine. Súd túto výzvu urobil uznesením zo dňa 15. 07.

2008. Sťažovateľ sa proti uzneseniu odvolal, Okresný súd Bratislava I o odvolaní

nerozhodol do 16. októbra 2008, keď si sťažovateľ overil túto okolnosť telefonicky. Čas od

15. júla 2008, keď súd urobil úkon odporujúci zákonu, a preto úkon zbytočný, až dosiaľ,

trvá druhý zbytočný prieťah v konaní o odvolaní sťažovateľa.

Ústavný súd SR uznal zodpovednosť súdu aj za zbytočné prieťahy v konaní, ktorých

sa dopustila súdna pracovníčka (. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky 1996, s. 187). V okolnostiach prípadu takúto chybu urobila súdna

pracovníčka v čase od 13. mája 2008 do 11. júna 2008, keď výzva súdu pripravená na

odoslanie spočívala na súde a vyčkávala na odoslanie. Sťažovateľ obdobie od 13. mája

2008 do 11. júna 2008 označuje za chronologicky prvý zbytočný prieťah v postupe

Okresného súdu Bratislava I vo veci .

Za tretí zbytočný prieťah v konaní sťažovateľ označuje aj čas od doručenia svojho

odvolania proti uzneseniu o určení výšky súdneho poplatku, lebo súdu po oboznámení sa

s odvolaním musí byť zrejmé, že odvolanie je dôvodné, a že súd skutočne pochybil, keď

sťažovateľa v rozpore so zákonom zaťažil súdnym poplatkom. To znamená, že aj od

4. augusta 2008 až dosiaľ sa Okresný súd v Bratislave I dopúšťa zbytočného prieťahu

v konaní .

V okolnostiach prípadu k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov nedochádza z dôvodu nečinnosti súdu, ale kvôli nesprávnej činnosti

súdu, ktorá sa bez pochybností zakladá na neznalosti zákona a spája sa s nezáujmom

o znenie uplatnenej právnej úpravy, lebo nahliadnutím do by

osoba určujúca súdny poplatok musela zistiť, že ustanovením súdneho poplatku subjektu

práva ex lege oslobodenému od súdneho poplatku porušuje zákon. Takéto porušenie

základného práva má ústavnoprávnu intenzitu, predstavuje závažné porušenie SR,

lebo ohrozuje nielen dôveru verejnosti v súdnu moc, ale aj samu podstatu existencie súdnej

moci v materiálnom právnom štáte, a preto zakladá ústavnoprávne relevantné porušenie čl.

48 ods. 2 SR.“

Na základe v sťažnosti uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti rozhodol takto:

„1. Právo občianskeho združenia I., informačné a spotrebiteľské centrum, na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané Slovenskej

republiky v konaní pred Okresným súdom Bratislava I vo veci porušené

bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci upustil od ďalšieho porušovania práva

I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

priznáva sťažovateľovi I. za porušenie jeho základných práv primerané finančné

zadosťučinenie 20.000 Slovenských korún. Okresný súd Bratislava I je povinný vyplatiť toto

zadosťučinenie do 2 mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný súd Bratislava I platbu

vykoná na číslo účtu, ktorý mu I. uvedie.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.556 Sk, ktorú

je Okresný súd v Bratislave 1 povinný vyplatiť advokátovi JUDr. J. D., DrSc., do dvoch

mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný

súd v Bratislave I platbu vykoná na číslo účtu, ktorý mu JUDr. J. D., DrSc. uvedie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva zaručeného

konaním okresného súdu vo veci sp. zn. .

Z argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označeného práva malo dôjsť v dôsledku toho, že

- výzvu z 13. mája 2008 odovzdal okresný súd na poštovú prepravu až 11. júna 2008,

- okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

napriek tomu, že sťažovateľ je od platenia súdnych poplatkov oslobodený,

- okresný súd od 4. augusta 2008, keď bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok o odvolaní,

nerozhodol až do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa vychádzal ústavný súd zo svojej doterajšej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (). Zároveň

zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ochranu základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavný súd

poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému

porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte

môže trvať (napr. mutatis mutandis , ).

Ústavný súd zo spisu, ktorý si vyžiadal z okresného súdu, zistil, že tvrdenie

sťažovateľa, že okresný súd od 4. augusta 2008 do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu

nerozhodol o jeho odvolaní proti uzneseniu č. k. -73 z 15. júla 2008, ktorým

bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku

okresného súdu, nezodpovedá skutočnosti. Okresný súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa

uznesením č. k. -82 z 15. augusta 2008, ktorým svoje uznesenie č. k. 25 Cb

93/2005-73 z 15. júla 2008 zrušil. O tomto uznesení sťažovateľ nemal vedomosť, keďže sa

mu ho 20. augusta 2008 ani 21. augusta 2008 nepodarilo doručiť a sťažovateľ si ho

neprevzal ani v odbernej lehote. Zásielka bola vrátená okresnému súdu 10. septembra 2008,

keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade využitie právneho prostriedku, na ktorého

uplatnenie mal sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy v konaní) podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

ako účinný prostriedok nápravy. Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní (4.augusta 2008)

predsedníčke okresného súdu možno z ďalšieho postupu vo veci vyvodiť, že okresný súd na

predmetnú sťažnosť adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia.

O odvolaní proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok okresný súd rozhodol

autoremedúrou už 15. augusta 2008, teda iba 11 dní po podaní sťažnosti predsedníčke

okresného súdu, a Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bol spis

21. októbra 2008 na účely rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku okresného súdu doručený.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (20. októbra

2008) bol spis okresným súdom už doručovaný krajskému súdu. Sťažovateľ namietal

prieťahy v konaní vedenom okresným súdom, ktorý v čase podania sťažnosti už v merite

veci nekonal. Z uvedeného dôvodu už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom (m. m.

, , ). Sťažnosť sťažovateľa bolo preto v tejto časti

potrebné odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (o priznaní trov právneho zastúpenia, ako aj finančného

zadosťučinenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2008