Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 4/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Bratislava II č. k. -32 z 5. novembra 2007 a č. k. -34 z 13.

novembra 2007, ako aj porušenie práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. -72 a 2

Co 496/2007-74 z 31. decembra 2007, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -32

z 5. novembra 2007 a č. k. -34 z 13. novembra 2007, ako aj porušenie práva

na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru uzneseniami Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -72 a -74

z 31. decembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 25. júla 2007 proti

sudkyni Okresného súdu Žilina JUDr. B. S. žalobu o ochranu osobnosti, ktorá je predmetom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza:

„Okresný súd Bratislava II porušuje právo garantované čl. 46 ods. 1 - právo na

súdnu ochranu, keď z vymysleného dôvodu, že žalobca sťažovateľ nezaplatil súdne

poplatky, hoci sťažovateľ je prototypom na oslobodenie od poplatkov v konaní

. OS BA II zároveň porušil aj právo garantované čl. 6 - právo na spravodlivé

konanie garantované medzinárodným dohovorom, ktorým je Slovenská republika viazaná...

Zákonná sudkyňa neoslobodila žalobcu - sťažovateľa od poplatkov v konaní

hoci v dvoch iných konaniach z rovnakej doby sťažovateľa oslobodila od

poplatkov a ustanovila mu advokátov pre ochranu jeho základných práv pred súdom.

Sťažovateľ má zo zákona právo na oslobodenie od poplatkov, čo je nespochybniteľné

a zákonná sudkyňa preukázala, že rozhoduje svojvoľne.

Krajský súd Bratislava porušil základné právo sťažovateľa garantované čl. 13 -

právo na účinný opravný prostriedok a tiež rozhodol chybne, keď rozsudky prvostupňového

súdu potvrdil. Nie je nezaujímavé, že keď súdy majú možnosť škodiť, tak nepoužijú prieťahy

v konaní.“

V nadväznosti na to sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

rozhodne nasledovne:

„II. A. Okresný súd Bratislava II porušil základné právo D. B. garantované

čl. 46 ods. 1 a čl. 6 medzinárodného dohovoru; Krajský súd Bratislava porušil základné

právo garantované čl. 13 - medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika

viazaná.

II. B. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava sú povinný zaplatiť D. B.

každý sumu 100.000,- Sk ako primerané zadosťučinenie do 15 dní od dňa doručenia nálezu

Ústavného súdu.

II. C. Ústavný súd SR zrušuje uznesenia OS Bratislava II -32 zo dňa

05. 11. 2007 a -34 zo dňa 13. 11. 2007; ďalej zrušuje uznesenia Krajského

súdu Bratislava -72 zo dňa 31. 12. 2007 a -74 zo dňa 31. 12.

2007.

II. D. Trovy súdu a ustanoveného advokáta zaplatí OS BA II do 15 dní od dňa

doručenia nálezu Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa domáhať sa práv uvedených

v možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za

nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú;

d) vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch

svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom

alebo týmto jazykom nehovorí.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 dohovoru uzneseniami okresného súdu č. k. -32

z 5. novembra 2007 a č. k. -34 z 13. novembra 2007

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv predmetnými uzneseniami

okresného súdu tým, že nebol v konaní vedenom pod sp. zn. oslobodený od

platenia súdnych poplatkov, hoci podľa jeho názoru spĺňa všetky podmienky pre

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach týkajúcich sa

porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo

slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (, ).

Podľa (ďalej len „OSP“) účastník môže

napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na dosiahnutie nápravy

porušenia svojich práv, ktoré boli podľa jeho názoru uzneseniami okresného súdu

č. k. -32 z 5. novembra 2007 a č. k. -34 z 13. novembra 2007

porušené. Týmto účinným prostriedkom bolo odvolanie, ktoré sťažovateľ podľa jeho

tvrdení v sťažnosti 21. novembra 2007 proti predmetným uzneseniam aj podal. Využitie

tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a práva dohovoru vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom, ktorý môže

uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak navrhovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv ().

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu „Ak o závažných procesných

pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je

oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc

Ústavného súdu Slovenskej republiky pred ich vyčerpaním vylúčená“ ().

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru uzneseniami

krajského súdu č. k. -72 a -74 z 31. decembra 2007

Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd porušil jeho právo podľa čl. 13 dohovoru

tým, že potvrdil odvolaním napadnuté uznesenia okresného súdu a nepriznal mu

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ústavný súd z uznesenia krajského súdu č. k. -72 z 31. decembra 2007

zistil, že krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

č. k. -32 z 5. novembra 2007, ktorým okresný súd uložil sťažovateľovi

poriadkovú pokutu v sume 10 000 Sk.

Krajský súd v odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol:

«Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 26. 10. 2007, doručeným

súdu prvého stupňa dňa 29. 10. 2007, označil konajúcu sudkyňu za hlúpu, vyslovene

a nedozerne sprostú a tupú sudkyňu, nevyliečiteľne chorú, ktorá úmyselne a tupo šikanuje.

Ďalej doslovne uviedol: „ty hlupaňa“, „hoci si sudkyňa, si hlúpa a nemáš tam čo robiť“

a „ty si však nedozerne sprostá“. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil toto podanie

navrhovateľa ako hrubo urážlivé, ktoré odôvodňuje uloženie poriadkovej pokuty podľa § 53

ods. 1 Hoci dáva účastníkom konania široké možnosti na

to, aby uplatnili a dokázali svoje tvrdenia a vyvrátili tvrdenia protistrany, aby uplatňovali

svoje nároky a procesné návrhy, nesmú byť ich vyjadrenia hrubo urážlivé. Proti takýmto

prejavom môže súd zakročiť poriadkovými opatreniami, vrátane poriadkovej pokuty. Také

hrubo urážlivé vyjadrenia, aké použil navrhovateľ vo svojom podaní, nemožno ospravedlniť

ani uplatnením práva na slobodu prejavu, nakoľko sa jedná o výroky, ktoré objektívne

dosahujú intenzitu hrubých urážok, a naviac súdom pri posudzovaní základného práva na

slobodu prejavu patrí v záujme zachovania autority a nestrannosti súdnej moci zvláštna

ochrana (čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Súd

prvého stupňa teda postupoval správne, keď navrhovateľovi, ktorý urobil hrubo urážlivé

podanie, uložil poriadkovú pokutu, a to v primeranej výške.»

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetným uznesením krajského súdu bolo potvrdené

rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi za

vyslovenie hrubo urážlivých výrokov proti zákonnej sudkyni, pričom jeho (ne)oslobodenie

od súdnych poplatkov nebolo vôbec v danom uznesení predmetom rozhodovania tohto

súdu. Na základe uvedených skutočností preto ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi

namietaným porušením práva sťažovateľa podľa čl. 13 dohovoru a napadnutým uznesením

krajského súdu a odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd ďalej z uznesenia krajského súdu č. k. -74 z 31. decembra

2007 zistil, že krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

č. k. -34 z 13. novembra 2007, ktorým okresný súd zastavil konanie vedené

pod sp. zn. z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanie návrhu na

začatie konania (žaloby o ochranu osobnosti).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa

dňa 25. 7. 2007 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 1.000.000,- Sk z titulu

zadosťučinenia a 10.000.000,- Sk z titulu náhrady škody. Skutkovo a právne svoj návrh

zdôvodnil tým, že odporkyňa v konaniach sp. zn. , ,

a vytvára nezmyselné prieťahy a je nečinná. Vyvolala

konanie sp. zn. Ps 12/04, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II, o pozbavenie

spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa, v ktorom bol navrhovateľ úspešný dňa 15. 5.

2007 a nebol zbavený spôsobilosti. Odporkyňa však nevyčkala na rozhodnutie súdu a už

v novembri 2006 vyhľadávala deti navrhovateľa a žiadala ich o poručníctvo, čo deti

odmietli. Tvrdohlavé odmietanie odporkyne konať a rozširovanie nepravdy o nespôsobilosti

navrhovateľa pred jeho deťmi predstavuje zasahovanie do práv na ochranu osobnosti, čo

zakladá odôvodnenie na poskytnutie zadosťučinenia podľa ust. . Naviac

odporkyňa svojou nečinnosťou spôsobuje navrhovateľovi narastajúcu škodu podľa § 420

, ktorú spôsobuje porušením právnej povinnosti stanovenej v - právo na

konanie bez zbytočných prieťahov a v čl. 6 - právo na spravodlivé súdne konanie bez

zbytočných prieťahov. Odporkyňa neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti

navrhovateľa, keď bez jeho súhlasu otravovala jeho deti, že je nespôsobilý na právne úkony,

čo je lož. Odporkyňa rozširovala nepravdivú informáciu za účelom vyvolať zahanbenie

u detí aj u navrhovateľa. Samotný navrhovateľ teda v návrhu uviedol, že sa domáha

zadosťučinenia podľa z titulu neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu

osobnosti a náhrady škody podľa , ktorú mu mala odporkyňa spôsobiť porušením

právnej povinnosti - nečinnosťou a prieťahmi v konaní. Na takéto konanie sa nevzťahuje ani

vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle a

Zb. o súdnych poplatkoch. Takisto navrhovateľovi nebolo v konaní priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov podľa , keďže navrhovateľ o priznanie oslobodenia

nepožiadal (oslobodenie od súdnych poplatkov môže súd priznať len na návrh). Súd prvého

stupňa preto správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume

32.000,- Sk v časti o ochranu osobnosti - náhradu nemajetkovej ujmy a v sume 500.000,- Sk

v časti o náhradu škody (podľa položky 7b písm. b) a položky 1 písm. a) Sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch účinného

v čase podania návrhu), a to výzvami zo dňa 22. 10. 2007, ktoré boli doručené

navrhovateľovi dňa 25. 10. 2007. Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa, aby súdny

poplatok zaplatil v lehote 10 dní, pričom ho vo výzvach poučil, že ak nebude súdny poplatok

zaplatený v stanovenej lehote, súd konanie zastaví. Navrhovateľ súdny poplatok za návrh

v stanovenej lehote nezaplatil, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie

zastavil podľa o súdnych poplatkoch.“

Ústavný súd poznamenáva, že predmetným uznesením krajského súdu bolo

potvrdené rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. pre nezaplatenie súdneho poplatku. Krajský súd zároveň

v predmetnom uznesení vysvetlil podstatu vecného a osobného oslobodenia od súdnych

poplatkov, pričom v predmetnom uznesení zdôraznil, že okresný súd nemohol rozhodovať

o (ne)oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov, pretože ten o oslobodenie nepožiadal

( ). Na základe uvedených skutočností preto ústavný súd nezistil príčinnú

súvislosť medzi namietaným porušením práva sťažovateľa podľa čl. 13 dohovoru

a napadnutým uznesením krajského súdu a odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj

ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. priznaním primeraného finančného zadosťučinenia,

náhrady trov konania alebo zrušením označených rozhodnutí).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009