Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 13/09
PDF · 98.53 KB
No categories available
II. ÚS 13/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 13/09-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr.
P. T., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 17 ods.
1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4 T 71/2006 z 19. januára 2007, Krajským
súdom v Trenčíne sp. zn. 3 To 22/2007 zo 14. júna 2008 a uzneseniami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. Ndt 7/2007 zo 14. mája 2007 a sp. zn. 5 Tdo 5/2008 z 24. júna
2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra
2008 doručená sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 71/2006
z 19. januára 2007, Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To
22/2007 zo 14. júna 2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. Ndt 7/2007 zo 14. mája 2007 a sp. zn. 5 Tdo 5/2008 z 24. júna 2008.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktorú doplnil na výzvu ústavného súdu 12. decembra
2008, vyplýva, že okresným súdom bol vzatý do väzby nedôvodne a súd nerozhodol
o predĺžení tejto väzby v lehote ustanovenej zákonom, v dôsledku čoho bol tento súd
nečinný, a okrem toho vo veci nesprávne rozhodol. Vo vzťahu ku krajskému súdu namietal,
že ten predovšetkým rozhodoval v nesprávnom zložení senátu, čím ho ukrátil na jeho
právach spravodlivého procesu, okrem toho nedostatočne zistil skutkový stav vo veci,
nesprávne ho vyhodnotil, a preto ho nespravodlivo uznal vinným z trestných činov podľa
obžaloby. V nadväznosti na to namietal uznesenie najvyššieho súdu, ktorý nevyhovel jeho
námietke proti zloženiu senátu sudcov krajského súdu, a vyslovil názor, že sa tento súd
nedostatočne zaoberal jeho námietkami aj z vecného hľadiska. Pokiaľ najvyšší súd odmietol
jeho dovolanie proti rozsudku krajského súdu, tvrdí, že tento súd nezohľadnil celé trestné
konanie pred súdom a najmä jeho návrhy na vykonanie dokazovania komplexným
psychiatrickým vyšetrením a komisionálnym skúmaním duševného stavu, ako aj vypočutím
ním navrhovaných svedkov. Z uvedeného vyplýva, že súdy vo veci nevykonali dostatočné
dokazovanie, konanie bolo vedené jednostranne, v dôsledku čoho došlo k nedostatočne
zistenému skutkového stavu, k porušeniu procesných ustanovení a k vyvodeniu
nesprávnych skutkových a právnych záverov. Tým došlo k porušeniu jeho základných práv,
ktoré označil v sťažnosti podanej ústavnému súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 4 T 71/2006 z 19. januára 2007, rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 To 22/2007
zo 14. júna 2007 a uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. Ndt 7/2007 zo 14. mája 2007
a sp. zn. 5 Tdo 5/2008 z 24. júna 2008 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 7
ods. 2 a 5, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy.
Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j.
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).
Z obsahu súdnych spisov ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu
z 19. januára 2007 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 2. februára 2007
a rozsudok krajského súdu zo 14. júna 2007 mu bol doručený 2. júla 2007. Uznesenie
najvyššieho súdu zo 14. mája 2007 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené
29. mája 2007 a uznesenie tohto súdu z 24. júna 2008 mu bolo doručené 6. augusta 2008.
Sťažovateľ podal sťažnosť na poštu 31. októbra 2008 a ústavnému súdu bola táto
sťažnosť doručená 4. novembra 2008.
Pretože ostatné napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu (z 24. júna 2008) sa stalo
právoplatným 6. augusta 2008, predmetná sťažnosť bola podaná v čase (31. októbra 2008
na poštu), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2009