Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/5/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej

veci obvineného M. B. a spol. vedenej pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné účinného do 31. augusta 1999

prerokoval na neverejnom zasadnutí 24. júna 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré

podal obvinený M. B., zastúpený obhajcom JUDr. P. T. a obvinený R. B., zastúpený

obhajcom JUDr. J. L. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. júna 2007,

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolania obvinených M. B.

a R. B. sa o d m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 19. januára 2007, sp. zn. ,

bol obvinený M. B. uznaný za vinného z trestného činu vraždy formou

organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 (bod 1/ rozsudku) a trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2

písm. a/, ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

(bod 2/ rozsudku), obvinený R. B. bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 (bod 1/ rozsudku) a obvinený Ľ. L. bol uznaný za vinného

z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 (bod 2/ rozsudku), na tom skutkovom základe, že

1/ obvinení M. B. a R. B.,

spolu s O. G. na základe požiadavky a pokynov M. B. usmrtiť poškodeného P.

D., O. G. spolu s M. B. zakúpili lopatu, rýľ a krompáč, v presne nezistených dňoch

pred 12. marcom 1999, v k.ú. S., roľa P. v blízkosti parcely č. 291 O. G. vykopal

jamu, na pokyn M. B. dňa 12. marca 1999 s poškodeným P. D. strávil celý deň,

v motoreste v obci S. P. D. primiešal do kávy dve dávky rohypnolu, ktorý mu na ten

účel dal M. B., P. D. doviezol dňa 12. marca 1999 okolo 22.00 hod. na osobnom

motorovom vozidle zn. O. V. 2,0 l modrej metalízy, ŠPZ T. do obce N.,

kde do vozidla nastúpil M. B. a R. B., vo vozidle na základe predchádzajúcich

požiadaviek M. B. si O. G. s R. B. rozdelili úlohy, M. B. ich priviezol k vopred

pripravenej jame, kde po vystúpení z vozidla G., B. a D. odišli smerom k pripravenej

jame, G. s B. na zem zvalili poškodeného P. D., R. B. ho držal za rameno a obvinený

O. G. poškodeného D. škrtil šnúrkou od nohavíc, až kým prestal javiť známky života,

obaja ho potom vyzliekli a zakopali do pripravenej jamy, kde bol dňa 29. apríla 2005

nájdený, pokiaľ ich M. B. čakal v motorovom vozidle a následne ich odviezol z miesta

činu,

2/ obvinení M. B. a Ľ. L.,

spolu s O. G. a M. S. si v priebehu mesiaca august 2004 na základe pokynov

M. B. s cieľom fingovanou lúpežou získať finančnú hotovosť z herne Á. na S., v byte

M. B. v T. na ul. Š., rozdelili úlohy tak, že O. G. spolu s M. B. zakúpili gumené

rukavice, lepiacu pásku a korenie na zahladenie pachových stôp, M. B. zabezpečil

kovové putá a páčidlo a dňa 30. marca 2004 v čase okolo 03.30 hod. O. G. a M. S.

v nočných hodinách prišli na základe pokynov M. B. do herne Á. na S., kde ich čakal

Ľ. L., ktorý v herni pracoval ako krupiér a s ktorým sa M. B. vopred dohodol,

že už bude mať pripravené peniaze z prevádzkového kapitálu z trezoru herne,

spoločne vypáčili hracie automaty nachádzajúce sa v herni a vybrali z nich finančnú

hotovosť, následne na základe predchádzajúcich pokynov M. B. sa Ľ. L. nechal

kovovými putami pripútať k radiátoru a lepiacou páskou prelepiť ústa a nohy,

aby nebolo podozrenie z jeho účasti na čine, O. G. a M. S. z herne odniesli finančnú

hotovosť vo výške 250 990 Sk, priniesli ju do bytu M. B. a s ktorou sa mali rozdeliť,

k čomu však nedošlo, čím spôsobili spoločnosti P., B., škodu vo výške 250 990 Sk

na odcudzenej hotovosti a škodu vo výške 7 560 Sk poškodením zariadenia.

Za to bol M. B. odsúdený podľa § 219 ods. 1 a § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

bol na výkon uloženého trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obvinený R. B. bol odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

bol na výkon uloženého trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa a Tr. súd uložil obvineným

M. B. a R. B. ochranný dohľad na dobu dvoch rokov.

Obvinený Ľ. L. bol odsúdený podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

bol na výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa , boli obvinení M. B. a R. B. zaviazaní

spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej J. D., X. trvale bytom T., škodu vo výške

10 531 Sk.

Podľa , boli obvinení M. B. a Ľ. L. zaviazaní

spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti P., B., škodu vo výške

258 559 Sk.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie všetci

traja obvinení a tiež okresný prokurátor v ich neprospech.

Krajský súd v Trenčíne na podklade odvolania prokurátora rozhodol

rozsudkom zo 14. júna 2007, sp. zn. tak, že podľa § 321 ods. 1

písm. e/, ods. 3 zrušil napadnutý rozsudok u obvinených M. B. a R. B.

vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a za podmienok § 322

ods. 3 odsúdil obvineného M. B. podľa Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Obvineného R. B. odsúdil podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. boli obvinení M. B. a R. B. na výkon

uloženého trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa odvolania obvinených M. B., R. B. a Ľ. L. ako nedôvodné

zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14. júna 2007,

kedy vo veci rozhodol krajský súd.

Odpis rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bol obvinenému M. B. a jeho

obhajcovi doručený dňa 2. júla 2007. Obvinenému R. B. bol odpis rozhodnutia

doručený taktiež dňa 2. júla 2007, jeho obhajcovi bol doručený dňa 7. júla 2007.

Okresný súd Trenčín dňa 11. februára 2008 predložil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného M. B., ktoré podal

prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. T. a dovolanie obvineného R. B., ktoré

podal prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu JUDr. J. L. (zákonná podmienka

), ktoré dovolania smerujú proti vyššie citovanému rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne. Dovolanie obvineného M. B. bolo podané na súde

prvého stupňa dňa 27. septembra 2007 a dovolanie obvineného R. B. bolo podané

dňa 30. novembra 2007.

V písomných dôvodoch svojho dovolania dovolateľ M. B. poukazoval

na skutočnosť, že dovolanie podáva vo svoj prospech z dôvodu uvedeného

v ustanovení , ,

V prvom rade namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o ďalšom trvaní jeho

väzby po podaní obžaloby, ktorú podal okresný prokurátor 8. júna 2006. Pritom

väzba v prípravnom konaní mu bola rozhodnutím súdu predĺžená do 10. júna 2006.

Po tomto dni bol vo väzbe bez rozhodnutia súdu, čím došlo k porušeniu zákona

v jeho neprospech.

Ďalej namietal a žiadal preskúmať spôsob, ako sa vec dostala zo senátu

JUDr. Antala cez senát JUDr. Schmidtovej až do senátu JUDr. Tóthovej. Podľa jeho

názoru súd rozhodol v nezákonnom zložení. V tejto súvislosti poukázal, že dňa

25. apríla 2007 podal námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu

v Trenčíne pre ich pomer k veci. Vychádzal z toho, že v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu vo veci sp. zn. , z 21. februára 2007, ktorým senát

krajského súdu v zložení z predsedu senátu JUDr. Stanislava. Hajíčka a členov

senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Eleny Zaťkovej zamietol jeho sťažnosť,

sa uvádza, že „aj podľa názoru krajského súdu doposiaľ vykonané dôkazy

na hlavnom pojednávaní svedčia naďalej pre záver, že skutok resp. u neho oba

skutky, z ktorých boli obidvaja obžalovaní doposiaľ neprávoplatným rozsudkom

okresného súdu uznaní za vinných a každý z nich odsúdený na dlhodobo

nepodmienečný trest odňatia slobody boli spáchané, majú znaky v ňom označených

trestných činov a spáchali ich obžalovaní“. Uvedené krajský súd konštatoval v čase

pred prejednaním veci v odvolacom konaní. Poukazoval pritom na rozhodnutie ESĽP

v Strasburgu z 27. februára 2007 vo veci N., v ktorom európsky súd konštatoval

vo vzťahu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

že sudca nielenže musí byť subjektívne nezaujatý, ale musí sa takým objektívne

javiť. V posudzovanom prípade senát krajského súdu ešte pred rozhodnutím o vine

vo svojich rozhodnutiach vyslovil názory, ktoré naznačovali, že obžalovaný spáchal

trestný čin, pre ktorý je súdený. Uvedený postup podľa ESĽP spôsobil pochybnosti

o nezaujatosti súdu, čím došlo k porušeniu č.l 6 ods. 1 Dohovoru. V jeho prípade ide

o zhodnú situáciu, pretože odvolací senát sa vyjadril k vine ešte pred samotným

odvolacím konaním. Preto namietol odvolací senát, ako aj všetkých sudcov

krajského súdu, avšak najvyšší súd jeho námietkam nevyhovel. Obáva sa,

že najvyšší súd nemal pri svojom rozhodovaní kompletný procesný spis.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa nesprávne posúdili vec, nakoľko

vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Všetky jeho návrhy

na doplnenie dokazovania v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu boli

zamietnuté, čím bolo závažným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Namietal svedeckú výpoveď O. G., pričom na výpovedi tohto svedka

je založená celá obžaloba. V jeho prípade boli porušené ustanovenia § 371 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. i/ , a preto žiadal, aby najvyšší súd zrušil

napadnutý rozsudok krajského súdu a namietal i rozhodnutie prvostupňového súdu.

Obvinený R. B. v písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, že dovolanie

podáva vo svoj prospech z dôvodov , , pretože

rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom postupe, ktorým bolo

zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a obe rozhodnutia súdov

sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu.

Porušenie práva na obhajobu obvinený videl v tom, že v konaní pred súdmi mu boli

opakovane zamietnuté návrhy obhajcu na doplnenie dokazovania, ktoré podľa neho

mohli významným spôsobom prispieť k preukázaniu jeho obrany. V ďalšej časti

svojho dovolania sa zaoberá skutkovým stavom, spochybňuje svedeckú výpoveď O.

G. s poukazom na jeho drogovú závislosť a rozpory v jeho výpovediach.

Nesprávnosť právneho posúdenia zisteného skutkového stavu vidí najmä v tom,

že súdy nezistili náležite skutkový stav veci. V doplnení dovolania obvinený taktiež

poukazoval na skutočnosť, že senát, ktorý rozhodol o jeho odvolaní mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov pre zaujatosť. Navrhol preto, aby dovolací súd vyslovil,

že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v jeho neprospech

a súčasne, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v T. sp. zn.

, zo 14. júna 2007 zrušil a taktiež navrhol zrušiť aj rozsudok Okresného

súdu Trenčín z 19. januára 2007, sp. zn. , a tomuto okresnému súdu

prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v zmysle doručil

na vyjadrenie rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím

o dovolaní priamo dotknuté, pričom v stanovenej lehote túto možnosť využil krajský

prokurátor, ktorý prípismi z 21. novembra 2007 (č.l. 1683-1684) a 19. decembra 2007

(č.l. 1711-1712) navrhol dovolania obvinených odmietnuť, pretože nie sú splnené

podmienky dovolania.

.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho

( ) zistil, že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste,

kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ).

Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania § 371

( ).

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371

V prípade, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto odvolanie treba odmietnuť

podľa

Obaja obvinení úvodom svojho dovolania namietali, že od podania obžaloby

až do predbežného prejednania obžaloby sa nachádzali vo väzbe protiprávne,

nakoľko súd nerozhodol po podaní obžaloby o ďalšom trvaní ich väzby. V tejto

súvislosti je potrebné pripomenúť, že dovolanie v prípade porušenia ustanovení

o väzbe, môže podať iba minister spravodlivosti ().

Obvinení nie sú oprávnení na uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu, preto

sa ich námietkami najvyšší súd nemohol zaoberať.

Existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b/

obaja obvinení videli v tom, že o ich odvolaní rozhodol senát, ktorý

v dôsledku zaujatosti mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Obvinený M. B. okrem toho namietal spôsob pridelenia veci na rozhodnutie

pred senátom súdu prvého stupňa.

Podľa dovolanie možno podať, ak súd rozhodol

v nezákonnom zložení.

Nezákonne zloženým súdom sa v zmysle ustálenej súdnej praxe rozumie súd,

ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu,

ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Takáto situácia môže nastať v prípade,

že vo veci rozhodoval samosudca, hoci mal rozhodovať senát, prípadne senát

rozhodoval v nekompletnom zložení alebo sa na rozhodovaní zúčastnil ako člen

senátu prísediaci, ktorému uplynulo funkčné obdobie, na ktoré bol zvolený. Dôvodom

podania dovolania podľa tohto ustanovenia však nie je porušenie práva obvineného

na zákonného sudcu, t.j. keď vec prejednal a rozhodol iný než rozvrhom práce súdu

určený sudca.

V posudzovanej veci došla obžaloba na príslušný okresný súd dňa

8. júna 2006, pričom podľa rozvrhu práce tohto kalendárneho roku bola vec v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov pomocou technických prostriedkov pridelená na vybavenie do senátu

JUDr. Michala Antala pod sp. zn. . Príslušný predseda senátu oznámil

svoju zaujatosť z dôvodov (č.l. 1356), pričom spis vrátil

elektronickej podateľni na opätovné pridelenie inému sudcovi. Následne

ho elektronická podateľňa pridelila dňa 13. júna 2006 do senátu JUDr. Beáty

Schmidtovej... Menovaná zistila, že opätovné pridelenie veci prostredníctvom

elektronickej podateľne nebolo v súlade s , pričom správne

poukázala na ustanovenie veta druhá , podľa ktorého, ak sudca

alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí

ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce. Po jej upozornení

sa postupovalo podľa rozvrhu práce, podľa ktorého zastupovala JUDr. Antala

sudkyňa JUDr. Eva Tóthová, ktorá vo veci aj meritórne rozhodla. Uvedený postup

bol v súlade s .

Rovnako neobstojí námietka obvinených, že o ich odvolaní rozhodoval senát,

ktorý mal byť vylúčený pre svoju zaujatosť. S námietkami obvinených voči sudcom

Krajského súdu v Trenčíne sa vyporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky

vo svojom rozhodnutí zo 14. mája 2007, sp. zn. , kedy rozhodol,

že trestná vec obvinených sa Krajskému súdu v Trenčíne neodníma. Najvyšší súd

nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mali byť príslušní sudcovia krajského súdu

vylúčení z vykonávania úkonov v trestnej veci obvinených. Riadiac sa týmto

uznesením potom senát krajského súdu rozhodol zákonným spôsobom

o odvolaniach obvinených. Z uvedeného potom vyplýva, že ani vyššie uvedený

dovolací dôvod nie je naplnený.

Existenciu dovolacieho dôvodu podľa obaja

obvinení videli v tom, že v konaní pred súdom boli ich návrhy na doplnenie

dokazovania zamietnuté, čím bolo zásadným spôsobom porušené ich právo

na obhajobu.

Obvinenými uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo

k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej

obhajobe (§ 37). Ide predovšetkým o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného

konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený mal mať z dôvodu

nutnej obhajoby. V posudzovanej veci obaja obvinení mali obhajcu od začiatku

ich trestného stíhania, nakoľko šlo o prípad nutnej obhajoby. Obhajcovia obvinených

sa zúčastňovali úkonov prípravného konania a boli prítomní počas hlavného

pojednávania. Samotná skutočnosť, že súd zamietol návrhy obhajoby na doplnenie

dokazovania, nenapĺňa uplatnený vyššie citovaný dovolací dôvod. Treba si uvedomiť,

že vedenie hlavného pojednávania nariaďuje v zmysle a za jeho

zdarný priebeh zodpovedá predseda senátu, pri dôslednom dodržiavaní základných

zásad trestného konania uvedených v ustanovení V odseku 10

citovaného ustanovenia je upravená zásada náležitého zistenia skutkového stavu

veci. Dôsledná aplikácia tejto zásady tvorí základný a nevyhnutný predpoklad

spravodlivého súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nový

upustil od zásady objektívnej pravdy, ktorú upravoval

predchádzajúci a ktorej podstatou bolo zistenie skutočného stavu

veci, čo vychádzalo z materialistického poňatia zistiteľnosti objektívnej pravdy.

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci predovšetkým zahŕňa zistenie

skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie. V konaní pred súdom sám sudca, resp. predseda

senátu určuje mieru dokazovania, ktoré sa musí v priebehu hlavného pojednávania

vykonať v záujme zabezpečenia tejto zásady. Z uvedeného vyplýva,

že je na príslušnom sudcovi zvážiť dôkaznú situáciu a stanoviť rozsah dokazovania.

Pokiaľ teda súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, nemožno jeho postup

automaticky považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu, preto ani tento

dovolací dôvod nebol naplnený.

Napokon obaja obvinení ako ďalší dovolací dôvod uvádzali ustanovenie

, pretože podľa ich názoru rozhodnutie odvolacieho

súdu, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu je založené

na nesprávnom posúdení zisteného skutkového stavu. Uvedený dovolací dôvod

v podstate obaja opierali o nesprávne zistený skutkový stav.

Dôvod dovolania podľa je daný v prípade,

že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku

alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie, ako mimoriadny

opravný prostriedok v zmysle tohto ustanovenia, je určené k náprave právnych

pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia spočívajú v právnom posúdení

skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však z hľadiska

procesných predpisov. V praxi to znamená, že s poukazom na uvedený dovolací

dôvod nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých

je založené napadnuté rozhodnutie. Skutkový stav je možné pri rozhodovaní

o dovolaní hodnotiť iba z hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy,

bola správne právne posúdená t.j., či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými

ustanoveniami hmotného práva. Na základe tohto dovolacieho dôvodu nemožno

hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle ,

V posudzovanej veci však uplatnené námietky oboch obvinených smerujú

výlučne do oblasti skutkových zistení. Obaja totiž vytýkajú súdom neúplné

dokazovanie, nesprávne hodnotenie dôkazov a následne chybné skutkové zistenia,

pričom presadzujú vlastné hodnotiace úvahy vzťahujúce sa na vykonané dôkazy

a predkladajú vlastnú verziu skutkového stavu. Námietky, ktoré obvinení uplatnili

proti tomu, ako súdy hodnotili dôkazy a proti tomu, aké skutkové zistenia z nich

vyvodili, nie sú teda dovolacím dôvodom v zmysle vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí

uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené

zákonné podmienky dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného M.

B. a obvineného R. B. podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 24. júna 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: