Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 26/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť F. S., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P. K.,

Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 3. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 11. septembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e .

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2008 doručená sťažnosť F. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta

porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 3. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. septembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sudca pre prípravné konanie okresného súdu uznesením

sp. zn. z 27. júla 2007 vzal sťažovateľa do väzby podľa

z dôvodov podľa a . Krajský

súd uznesením sp. zn. z 9. augusta 2007 toto uznesenie ponechal v platnosti.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu na návrh prokurátora

sp. zn. zo 14. mája 2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 21. mája 2008 bola lehota trvania väzby sťažovateľa predĺžená

do 30. septembra 2008. Dňa 29. júla 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu s odôvodnením, že pominuli dôvody väzby

a že neboli splnené materiálne podmienky na jej ďalšie trvanie. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 3. septembra 2008 zamietol túto žiadosť a písomný sľub neprijal,

pričom predĺžil lehotu väzby do 30. novembra 2008. V dôsledku podaného opravného

prostriedku krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a sám zamietol žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby, neprijal jeho písomný sľub a trvanie väzby predĺžil

do 30. novembra 2008. Sťažovateľ uvádza, že do väzby bol vzatý sudcom pre prípravné

konanie uznesením z 27. júla 2007 v čase, keď bolo trestné stíhanie vznesené proti nemu

vo vzťahu k M. D. a toto tvorilo aj podstatnú materiálnu podmienku vzatia do väzby. Vo

vzťahu k poškodenému Š. G. však nebol vzatý do väzby a uviedol to aj špeciálny

prokurátor. Súdy takto zasiahli do jeho základných práv nesprávnou aplikáciou ustanovenia

a , a to bez toho, aby boli u neho splnené základné podmienky

na predĺženie väzby, keď túto predĺžili v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

Súdy porušili jeho základné práva tým, že rozhodli o predĺžení väzby, hoci vo vzťahu ku

skutku, pre ktorý mu bola väzba predĺžená, nebol vzatý do väzby, čím nebola splnená

základná materiálna podmienka. Žiada preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné práva F. S., trvalé bydlisko Ž., podľa , 2, 5

Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 5 ods. 3, 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 3. 9. 2008

a uznesením Krajského súdu Žilina č. k. zo dňa 11. 9. 2008 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu Žilina č. k. zo dňa 11. 9. 2008

a uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 3. 9. 2008 zrušuje

a Krajskému súdu Žilina prikazuje, aby F. S. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

3. Krajský súd Žilina je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania, tak ako budú

vyčíslené súdom.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a práv podľa a 4 dohovoru rozhodnutím okresného súdu sp. zn.

z 3. septembra 2008 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 11. septembra 2008.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa ustanovenia prvej vety obvinený má právo

kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.

Podľa väzba v prípravnom konaní a v konaní pred

súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

A. Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci

sťažovateľa o návrhu na prepustenie z väzby rozhodol 3. septembra 2008 v konaní

pod sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť, čo sťažovateľ

využil. O nej rozhodoval krajský súd 1. septembra 2008.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu ( „... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. , ,

, ).

Sťažovateľ využil možnosť právneho prostriedku proti rozhodnutiu okresného súdu.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

B. Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ namieta aj uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 11. septembra 2008, pretože nesúhlasí s tam

vysloveným právnym názorom, teda s interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných

ustanovení v jeho veci.

Z citovaného vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ) a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd

( a ).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu teda byť predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , ).

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z 11. septembra 2008

krajský súd okrem iného uviedol:

„Aj podľa názoru krajského súdu postupoval prvostupňový súd správne, keď

zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu a neprijal ani písomný sľub

obvineného. Krajský súd poznamenáva, že aj v súčasnom štádiu konania trvajú dôvody, pre

ktoré bol obvinený vzatý do väzby - v zmysle , , tak ako na to

poukázal v napadnutom uznesení prvostupňový súd. Aj po vylúčení časti trestnej veci je

obvinený väzobné stíhaný pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f)

Tr. zák. (účinného do 1.1.2006) - vo vzťahu k poškodenému Š. G. a pre rozsiahlu

ekonomickú trestnú činnosť, kvalifikovanú ako trestný čin podvodu podľa § 8 ods. 1,

§ 10 ods. 1 písm. a), § 250 ods. 1,3 písm. a), b) Tr. zák. Keďže obvinenému za tieto

trestné činy hrozí až výnimočný trest, aj podľa názoru krajského súdu, pretrváva aj

v súčasnom štádiu konania dôvodná obava z jeho skrývania sa, resp. úteku v úmysle vyhnúť

sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Obvinený bol už opakovane v minulosti trestne stíhaný, aj teraz je stíhaný pre

viaceré trestné činy, a to aj obzvlášť závažné. Samotná osoba obvineného, ako aj skutky, pre

ktoré je stíhaný v súčasnosti (najmä tie, pre ktoré je vo väzbe), aj podľa názoru krajského

súdu, dostatočne odôvodňujú aj v súčasnom štádiu konania obavu, že v prípade jeho

prepustenia na slobodu by opäť pokračoval v páchaní obdobnej trestnej činnosti.

Krajský súd sa taktiež stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na

osobu obvineného a najmä povahu prejednávaného prípadu, nemožno považovať písomný

sľub obvineného za dostatočnú náhradu jeho väzby, a to aj z dôvodu, že takýto postup by

nebol odôvodnený ani výnimočnými okolnosťami prípadu.

Výroky prvostupňového súdu o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie

z väzby a neprijatí jeho písomného sľubu považuje preto krajský súd za zákonné.

Za zákonný považuje krajský súd aj výrok o predĺžení lehoty väzby obvineného

do 30.11.2008. Zo spisu vyplýva, že ohľadom skutkov, pre ktoré je obvinený v súčasnosti

vo väzbe, je vyšetrovanie ukončené a na dni 17. a 18.9.2008 je naplánované

preštudovanie spisu obvineným a jeho obhajcom. Keďže nemožno vylúčiť ani potrebu

doplnenia vyšetrovania na základe prípadných návrhov obvineného, je aj podľa názoru

krajského súdu opodstatnené predĺženie lehoty väzby obvineného aj po 30.9.2008, dokedy

mu bola väzba predĺžená naposledy.

Takýto postup považuje aj krajský súd za odôvodnený, pretože vec nie je

z objektívnych príčin v prípravnom konaní ukončená a nie je ani reálny predpoklad jej

ukončenia do 30.9.2008, pričom prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude

podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania - teda dostatočné zistenie

trestných činov a potrestanie ich páchateľa. Za primeranú lehotu predĺženia lehoty väzby

obvineného považuje aj krajský súd dobu do 30.11.2008.

V súvislosti s námietkou obvineného vznesenou pred sudcom pre prípravné

konanie, že do väzby bol vzatý len ohľadom skutku, ktorého sa mal dopustiť

s F. K. vo vzťahu k M. D, a preto ohľadom ďalších skutkov nemôže byť jeho väzba

zákonná z dôvodu absencie materiálnej podmienky trvania väzby, krajský súd

poznamenáva, že takýto názor nepovažuje za správny, a preto aj postup prvostupňového

súdu považuje za zákonný.

Je pravdou, že obvinený bol vzatý do väzby len ohľadom skutku vo vzťahu

k usmrteniu M. D. Z návrhov prokurátora na predĺženie lehoty väzby zo 14.12.2007,

resp. z 21.4.2008 však nepochybne vyplýva, že navrhuje predĺžiť väzbu obvineného aj

ohľadom ďalších skutkov (konkrétne aj ohľadom ekonomickej trestnej činnosti a vraždy

vo vzťahu k poškodenému Š. G.), pre ktoré bolo v tej istej trestnej veci - vedenej na

KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-57/OVK-ZA-2007 vznesené obvinenie F. S.

Aj zo samotných rozhodnutí okresného súdu o predĺžení lehoty väzby obvineného -

zo 16.1.2008, resp. zo 14.5.2008 v spojení s uzneseniami krajského súdu nepochybne

vyplýva, že lehota väzby obvineného sa predlžuje nielen vo vzťahu k usmrteniu M. D., ale aj

vo vzťahu k usmrteniu Š. G. a vo vzťahu k ekonomickej trestnej činnosti. Týmito

rozhodnutiami je podľa názoru krajského súdu pokryté väzobné stíhanie obvineného aj pre

skutok vo vzťahu k poškodenému Š. G. a pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný

čin podvodu.

Je nesporné, že tieto skutky a skutok vo vzťahu k poškodenému M. D. boli vedené

ako jedna trestná vec pod ČVS: KRP-57/OVK-ZA-2007. Preto ani vylúčenie časti vecí

zo spoločného konania - keď skutok ohľadom M. D. je vedený pod novým číslom, nemá

podľa názoru krajského súdu vplyv na dôvodnosť a zákonnosť väzby obvineného

vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré podal prokurátor návrh na predĺženie lehoty väzby

obvineného a ohľadom ktorých rozhodol okresný súd napadnutým uznesením.“

Ústavný súd postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho skutkového a právneho

záveru vo veci sťažovateľa nepovažuje za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecný súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

popreli ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu takéto

nedostatky nevykazuje a na meritórne preskúmanie uvedeného rozhodnutia preto ústavný

súd nie je oprávnený. Inak povedané, po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol

v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad jeho ustanovení

a citovaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré by mohli vyvolať účinky

nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru. Preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietnuť podľa

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009