Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 39/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. I. J., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva vlastniť

majetok podľa uznesením Krajského súdu v Prešove

č. k. -108 z 18. septembra 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2008 doručená sťažnosť Ing. A. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základného práva vlastniť majetok podľa uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -108 z 18. septembra 2008 a žiada

vydať tento nález:

„Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. -108 zo dňa 18.09.2008

základné právo Ing. A. K. na súdnu a právnu ochranu podľa SR, právo

na spravodlivé a súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní a právo na ochranu vlastníckeho práva podľa ,

porušené bolo.

Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. -108 zo dňa

18.09.2008, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, v spojení s rozsudkom

Okresného súdu v Prešove, sp. zn. -68 zo dňa 14.12.2007 a vracia vec na nové

konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť Ing. A. K. trovy právneho zastúpenia

do 60 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. I. J.“

Zo sťažnosti a z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ bol pôvodne ako žalovaný v 13. rade účastníkom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom okresný súd rozsudkom

č. k. -314 z 8. októbra 2003 určil, že neb. V. K., naposledy bytom V., ktorý

zomrel..., bol v čase svojej smrti výlučným vlastníkom tej časti mpč. 4240/1 vedenej

v pozemnoknižnej zápisnici č. 3466 pre katastrálne územie V., ktorej podľa geometrického

2

plánu Ing. J. K. z 5. novembra 1992 zodpovedá parcela č. 2053/5 roľa o výmere 2 963 m.

Sťažovateľa ako účastníka konania na strane žalovaného zaviazal okresný súd nahradiť

štátu 12 498 Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia žalobkyne. Tento rozsudok okresného

súdu potvrdil krajský súd rozsudkom č. k. -378 z 25. októbra 2005 a zaviazal

sťažovateľa nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 1 221 Sk. Rozsudok krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 12. apríla 2006.

Proti rozsudku krajského súdu č. k. -378 z 25. októbra 2005 podal

sťažovateľ 19. júna 2007 sťažnosť ústavnému súdu, o ktorej ústavný súd rozhodol

uznesením č. k. -10 z 31. augusta 2007 tak, že ju odmietol ako oneskorene

podanú.

Sťažovateľ doručil 5. apríla 2007 okresnému súdu návrh na povolenie obnovy

konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. , ktorou žiadal okresný súd,

aby obnovu označeného konania povolil a po jej povolení v obnovenom konaní rozsudkom

žalobu zamietol. Sťažovateľ tvrdil, že znalecký posudok Ing. J. K. z 5. novembra 1992 bol

vyhotovený nesprávne, nemá oporu v údajoch katastrálneho operátu a je nepreskúmateľný

v tej časti, kde došlo k zmene hraníc vo vzťahu k upravenej hranici parcely mpč. 4240/1

v nadväznosti na zúženie parcely KN 2047, jej predĺženie zo 170 m na 185 m a jej

posunutie do parcely vlastníka – 3 osoby. Uvedené vyplýva podľa názoru sťažovateľa zo

znaleckého posudku vyhotoveného Ing. M. K. v marci 2007 č. 1/2007, ktorý zohľadnil nové

dôkazy získané sťažovateľom vo februári 2007, ktoré síce existovali v čase pôvodného

konania, ale sťažovateľ ich bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní predložiť.

Takýmto dôkazom je geometrický plán na odčlenenie susednej parcely KN č. 2053/1

z 5. mája 1977, o existencii ktorého sa sťažovateľ podľa svojho tvrdenia dozvedel

preverovaním na Katastrálnom úrade v P. vo februári 2007, a práve tento dôkaz mohol pre

neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Geometrický plán z roku 1977 bol

vyhotovený na rozdelenie parc. č. 2053/1, ktorá bola predmetom konania, a v nadväznosti

na toto rozdelenie parcely bola zameraná aj parcela sťažovateľa KN č. 2047, 2046 a 1307,

pričom z neho je zrejmé, že parcela sťažovateľa mala šírku 24 m a 5 cm a dĺžku 170 m.

Dôvodom neúspechu sťažovateľa v konaní o povolenie obnovy bolo to, že sťažovateľovi sa

v pôvodnom konaní nepodarilo preukázať presne určenú veľkosť parcely KN č. 2047

a 2046, a tým skutočné vlastníctvo nehnuteľnosti v nadväznosti na LV č. 1579, k. ú. V.

O návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania rozhodol okresný súd

uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom 14. decembra 2007 tak, že návrh

na povolenie obnovy konania sp. zn. zamietol a sťažovateľa zaviazal nahradiť

trovy konania žalobkyni. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na zistení, že geometrický

plán z roku 1977, ktorý sťažovateľ považuje za nový dôkaz vo veci sp. zn. ,

predložil samotný sťažovateľ okresnému súdu v prílohe podania doručeného 1. decembra

2004. Okresný súd preto považoval za nesporné, že sťažovateľ týmto dôkazom disponoval

najneskôr 1. decembra 2004, a na jeho obsah prihliadol aj odvolací súd vo veci sp. zn.

. Znalecký posudok Ing. M. K. sa rovnako opiera o geometrický plán

predložený okresnému súdu ešte 1. decembra 2004, a preto nie je ani tento dôkazom, ktorý

by sťažovateľ bez vlastnej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ 28. januára 2008

odvolanie, ktorým navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnuté rozhodnutie okresného

súdu tak, že obnova konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. sa

povoľuje. Zdôraznil, že geometrický plán Ing. K. bol vyhotovený nesprávne, tento nebol

súčasťou rozsudku vo veci sp. zn. z 8. októbra 2003, okresný súd rozhodoval

o právach mŕtveho a Ing. K. v znaleckom posudku č. 1/2007 potvrdil nesprávnosť posudku

Ing. K. Sťažovateľom predložené dôkazy spolu s návrhom na obnovu konania dostatočne

preukazujú, že v obnovenom konaní by bolo potrebné vydať rozhodnutie pre sťažovateľa

priaznivejšie, pre takýto záver nie je potrebné, aby súd dospel k celkom bezpečnému záveru.

Novým dôkazom je aj vyjadrenie Správy katastra P. č. k. z 11. apríla 2007

doručené v apríli 2007 okresnému súdu, z ktorého vyplýva, že geometrický plán Ing. K. bol

vyhotovený technicky nesprávne, pričom okresný súd na toto vyjadrenie neprihliadol vôbec.

Krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil uznesením č. k.

-108 z 18. septembra 2008 ako vecne správne a účastníkom konania náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Uznesenie krajského súdu č. k. -108

z 18. septembra 2008 nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2008.

Sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu na porušenie základného práva podľa čl. 20

odôvodnil tým, že súdy zrušili vlastníctvo sťažovateľa k časti parcely KN č. 2047,

ktorú sťažovateľ a jeho predchodcovia užívali nerušene od roku 1939, čo vždy rešpektoval

i neb. V. K. K ukráteniu vlastníckych práv sťažovateľa došlo na základe neplatného

geometrického plánu vyhotoveného Ing. K., ktorý bol vyhotovený technicky nesprávne,

pretože zasahoval do parcely KN – C 2047, ktorá je vo vlastníctve sťažovateľa a ktorá

nebola uvedená vo výkaze výmer. Takto krajský súd porušil princíp rovnakého zákonného

obsahu vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, ako aj právo sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, keďže k stranám sporu nebolo pristupované rovnako.

K sťažnosti doručenej ústavnému súdu pripojil sťažovateľ fotokópiu vyjadrenia

Správy katastra P. č. k. z 11. apríla 2007, podľa ktorej „geometrický plán

č. 8/92-GS z katastrálneho územia V., vyhotovený Ing. J. K. ... je vyhotovený technicky

nesprávne, pretože zasahuje do parcely KN-C č. 2047, ktorá vo výkaze výmer nie je

uvedená. Parcela KN-C č. 2047 je zapísaná v liste vlastníctva a tento GP nevyčíslil výmeru,

ktorá sa podľa grafickej časti odčleňuje od parcely KN-C č. 2047 a pričleňuje k parcele

KN-C č. 2053/5“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

uznesením krajského súdu č. k. -108 z 18. septembra 2008.

Mimo petitu, ktorý je jasne oddelený od ostatných častí sťažnosti, sťažovateľ uvádza

aj porušenie základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa ,

ktoré však ústavný súd pokladá za súčasť jeho argumentácie. Podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť návrhom sa zvlášť vzťahuje

na návrh výroku rozhodnutia ústavného súdu (petit), čo znamená, že ústavný súd rozhoduje

o porušení práv a slobôd v rozsahu, ako ho vymedzí sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie

ústavného súdu.

Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

krajského súdu č. k. -108 z 18. septembra 2008.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah zaoberal sa ústavný súd posúdením

obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vyčíta krajskému súdu, že potvrdil napadnuté

rozhodnutie okresného súdu, pričom riadne a dostatočne nezistil skutkový stav a vec

nesprávne právne posúdil, keď sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa v jeho odvolaní

proti rozhodnutiu okresného súdu.

Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie takto:

„Žalovaný v 13. rade návrh na obnovu konania zdôvodnil v zmysle § 228 ods. 1

písm. a/, b/

Podľa , , právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť

návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez

svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom

konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Prvým dôvodom obnovy sú nové skutočností, rozhodnutia alebo dôkazy. Spoločným

predpokladom ich uplatnenia je, že ich navrhovateľ nemohol použiť bez svojej viny

v pôvodnom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Skutočnosťou v tomto zmysle môže byť akákoľvek skutočnosť právne spôsobilá privodiť pre

navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pritom môže ísť o skutočnosť, ktorá sama

o sebe toto priaznivejšie rozhodnutie neprivodí, ale v spojení s ostatnými, už známymi,

skutočnosťami je na to spôsobilá. Pokiaľ takáto skutočnosť nie je významná pre posúdenie

veci, nie je daný dôvod obnovy. So zreteľom na ustanovenie musí ísť

o skutočnosti, ktoré nastali do doby vyhlásenia rozsudku, pretože len k týmto okolnostiam

mohol súd prihliadať. Druhým dôvodom obnovy sú dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané

v pôvodnom konaní. Ide o objektívnu nemožnosť. Pôjde napr. o prípad, keď sa účastník

dostal do dôkaznej núdze, pretože nemohol zistiť mená a adresy svedkov, nemohol obstarať

listiny, o ktorých vedel, že jestvujú. I v týchto prípadoch musí byť daná možnosť

priaznivejšieho rozhodnutia vo veci v prospech navrhovateľa.

V prípade návrhu žalovaného v 13. rade na povolenie obnovy konania nejde o dôvod

obnovy podľa , V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že

tento žalovaný už v základnom konaní vedenom pod sp. zn. mohol dať vyhotoviť

posudok Ing. M. K., o ktorý opiera dôvod obnovy v tomto konaní. Včasnejší znalecký

posudok Ing. M. K. by snáď mohol spochybniť doterajšie znalecké posudky, z ktorých

vychádzal súd prvého stupňa pri rozhodovaní v konaní pod sp. zn. . Teda nejde

o prípad, že by žalovaný v 13. rade tento dôkaz bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, resp. ide o dôkaz, ktorý sa už mohol vykonať v pôvodnom konaní. Keďže neboli

splnené zákonné podmienky pre pripustenie obnovy konania dané v ustanovení § 288 ods. 1

písm. a/, b/ , správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh žalovaného v 13. rade na

obnovu zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny ( ).“

Posudzujúc toto odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu z uvedených hľadísk

dospel ústavný súd k záveru, že krajský súd na argumentáciu sťažovateľa reagoval

primeraným spôsobom, vysporiadal sa so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec

podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a do

odôvodnenia svojho rozsudku uviedol postup, akým dospel k svojmu rozhodnutiu. Pokiaľ

ide o tvrdenia sťažovateľa obsiahnuté v jeho odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu

týkajúce sa vyjadrenia Správy katastra P. č. k. z 11. apríla 2007, z ktorého

vyplýva, že geometrický plán Ing. K. bol vyhotovený technicky nesprávne, táto

argumentácia ani podľa názoru ústavného súdu nemá pre vec podstatný význam, a to práve

s ohľadom na obsah tohto vyjadrenia a z dôvodov obdobných, aké uviedol krajský súd

vo vzťahu k znaleckému posudku Ing. K.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov z hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho

odôvodnenia. Ústavný súd preto posudzoval rozhodnutie krajského súdu i z hľadiska, či

nevykazuje znaky arbitrárnosti alebo svojvoľnosti.

Vo vzťahu k veci sťažovateľa ústavný súd v tejto súvislosti zhodne s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutia okresného súdu konštatuje, že

žiaden zo zákonom ustanovených dôvodov na povolenie obnovy konania daný nebol,

a preto všeobecné súdy postupovali v súlade so zákonom, keď návrh na obnovu konania

sťažovateľa zamietli. Ak by súdy postupovali inak, konali by v rozpore s ústavným

imperatívom konania len na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon ( ).

Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sťažovateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným ().

Keďže rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti alebo svojvoľnosti

a je aj riadne odôvodnené, dospel ústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby ním mohlo

dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa či

k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí aj to, že rozhodnutím krajského súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok podľa , a to tým, že

napadnutým rozhodnutím bol zbavený majetku, keď mu krajský súd „zrušil vlastníctvo“

k časti parcely KN č. 2047, a to na základe neplatného geometrického plánu vyhotoveného

Ing. K., ktorý bol vyhotovený technicky nesprávne, pretože zasahoval do parcely KN – C

2047, ktorá je vo vlastníctve sťažovateľa a ktorá nebola uvedená vo výkaze výmer.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Ako je zrejmé z obsahu spisu okresného súdu, krajský súd napadnutým rozhodnutím

rozhodoval o odvolaní sťažovateľa smerujúcom proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým

bol jeho návrh na povolenie obnovy konania vedený pred okresným súdom pod sp. zn.

zamietnutý. Predmetom konania, z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie, bolo

iba posúdenie toho, či vo veci sťažovateľa, ktorý žiadal povoliť obnovu pôvodného konania,

sú naplnené dôvody na jeho obnovu, alebo nie. O vlastníctve k spornej nehnuteľnosti

s negatívnym výsledkom pre sťažovateľa rozhodoval okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. a krajský súd vo veci sp. zn. , ktorá bola právoplatne

skončená 12. apríla 2006.

Z uvedeného je zrejmé, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu č. k.

-108 z 18. septembra 2008 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným rozhodnutím krajského súdu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia, a sťažnosť sťažovateľa podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009