Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 30/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. Ď., R., zastúpeného advokátom JUDr. M. R., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Revúca a Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní, v ktorom rozhodoval o kompetenčnom

spore, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Ď. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2008 doručená sťažnosť P. Ď., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

M. R., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Revúca a Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom

pod sp. zn. RA a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní, v ktorom rozhodoval o kompetenčnom spore.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Dňa 12. marca 2003 žalobca na Okresnom súde Rimavská Sobota podal návrh na

začatie konania o zaplatenie 167 505,- Sk (slovom „stošesťdesiatsedem tisíc päťsto päť

korún slovenských“) vo veci nároku za stratu na zárobku za obdobie od 8/1998 do 8/2001.

Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. Ra -13 zo dňa 10. marca

2005 bolo konanie zastavené a po právoplatnosti tohto uznesenia bola vec postúpená

Sociálnej poisťovni so sídlom v B., pobočke v R. z dôvodu, že súdy nemajú právomoc

rozhodovať o náhrade za stratu na zárobku zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo

u ktorého sa zistila choroba z povolania, lebo právomoc rozhodovania v tomto smere prešla

o sociálnom poistení na orgány Sociálnej poisťovne. Zákon č.

o sociálnom poistení nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Následne sa ani Sociálna poisťovňa nechcela venovať vyriešeniu sporu a po vyše

roku od doby ako preukázateľne disponovala spisom podala návrh na Najvyšší súd

Slovenskej republiky, a to ako spor o právomoc.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom spore rozhodol, že predmetná vec

patrí do pôsobnosti všeobecných súdov.

Okresný súd Rimavská Sobota doručil navrhovateľovi „na vedomie“ postúpenie

spisu v ktorom uvádza: „Tunajšiemu súdu bolo dňa 10. 10. 2008 doručené rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo určené, že prejednanie a rozhodnutie vo veci patrí do

právomoci OS Rimavská Sobota (keďže v tom čase OS Revúca neexistoval). Z uvedeného

dôvodu preto súd poznamenáva, že cieľom riešenia kompetenčného konfliktu je rozhodnúť

o tom, čo konečné rozhodnutie vo veci patrí súdu alebo správnemu orgánu. Ide o spor

o príslušnosť medzi orgánmi štátnej moci ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci

samej. Súd alebo správny orgán, o kompetencii ktorého súd rozhodol, pokračuje v konaní

o pôvodnom návrhu. Preto s poukazom na vyššie uvedené je opodstatnené použitie čl. 3 a 4

Inštrukcie MS SR.“

Do dnešného dňa nebola vec rozhodnutá ani na prvostupňovom súde a vo veci sa

nevykonali v podstate žiadne relevantné úkony, a to od doby podania návrhu uplynulo viac

než 5 rokov a sedem mesiacov. V tejto časti jednoznačne poukazujem na prieťahy v súdnom

konaní na Najvyššom súde SR, ktoré spôsobili prieťahy v súdnom konaní v prejednávanej

veci.

Na moju sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podanú dňa 16. 9. 2008 na Okresný

súd Rimavská Sobota súd odpovedal listom z 30. 9. 2008 spôsobom, ktorý opäť dokazuje, že

v konaní nie sú vykonávané žiadne úkony.

Porušenie práva žalobcu vidím v nekonaní Okresného súdu Rimavská Sobota pri

riešení sporu ďalej v jeho odstúpení Sociálnej poisťovni a. s. a nevykonávaním žiadnych

úkonov (súd do momentu odstúpenia veci, nepostúpil v prejednávaní veci a nebol schopný

posunúť pojednávanie veci vpred), ďalej že nevyužil procesné prostriedky na zabezpečenie

ochrany práv účastníka.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Rozhodol, že právo P. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Okresným súdom Revúca a Okresným súdom

Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA porušené bolo.

2. Rozhodol, že právo P. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní,

v ktorom rozhodoval o kompetenčnom spore na základe prebiehajúceho konania pod

sp. zn.: RA porušené bolo.

3. Uložil Okresnému súdu Revúca konať bez prieťahov v uvedenej veci.

4. Uložil Okresnému súdu Revúca a Okresnému súdu Rimavská Sobota, aby

spoločne a nerozdielne uhradili sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 150 000,- Sk.

5. Uložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby uhradil sťažovateľovi

nemajetkovú ujmu vo výške 150 000,- Sk.

4. Uložil Okresnému súdu Revúca, Okresnému súdu Rimavská Sobota a Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky, aby spoločne a nerozdielne uhradili právnemu zástupcovi

sťažovateľa trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , , ,

, , ) poskytuje ústavný súd ochranu základnému

právu podľa , keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte môže

trvať. Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že k porušovaniu

označeného základného práva už nemôže dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

1. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 Okresným súdom Rimavská Sobota ústavný súd zistil, že Okresný súd

Rimavská Sobota konal v tejto veci pod sp. zn. RA od 1. januára 2005, avšak

uznesením z 10. marca 2005 bolo konanie zastavené a po nadobudnutí právoplatnosti tohto

uznesenia bola vec postúpená 11. apríla 2005 Sociálnej poisťovni. Okresnému súdu

Rimavská Sobota bola vec vrátená spolu so spisom až 15. októbra 2008 a 11. novembra

2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Revúca.

Čo sa týka namietaného porušenia označeného základného práva najvyšším súdom,

ústavný súd zistil, že Sociálna poisťovňa návrhom z 13. apríla 2006 doručeným

najvyššiemu súdu 24. apríla 2006 žiadala rozhodnúť kompetenčný spor medzi Sociálnou

poisťovňou a Okresným súdom Rimavská Sobota. Najvyšší súd o tomto návrhu rozhodol

uznesením sp. zn. z 27. októbra 2006, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti

2. apríla 2007 bolo doručené Okresnému súdu Rimavská Sobota 15. októbra 2008.

Znamená to, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu sa vec

nenachádzala ani na Okresnom súde Rimavská Sobota, ani na najvyššom súde, čo v súlade

s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (, , )

vylučuje, aby ústavný súd mohol vysloviť zbytočné prieťahy v konaní uvedenými súdmi po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva podľa

Okresným súdom Revúca. Ústavný súd zistil, že návrh sťažovateľa bol podaný Okresnému

súdu Revúca 12. februára 2003, a zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že vec bola od

12. marca 2003 už na Okresnom súde Rimavská Sobota. Ďalej ústavný súd zistil, že spis

sťažovateľa v danej veci bol doručený Okresnému súdu Revúca 14. novembra 2008

a konanie je vedené pod sp. zn. , t. j. spis mu bol doručený 10 dní pred

doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, ktorá bola síce spísaná 10. novembra

2008, ale bola podaná na poštovú prepravu až 20. novembra 2008 a doručená ústavnému

súdu 24. novembra 2008. Podľa zistenia ústavného súdu Okresný súd Revúca vo veci od

18. novembra 2008 koná.

Podľa názoru ústavného súdu a v súlade s jeho doterajšou judikatúrou (,

, , ) daná skutočnosť reálne vylučuje, aby ústavný

súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol vysloviť v konaní Okresného

súdu Revúca zbytočné prieťahy. Preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti sťažovateľa

odmietol podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľ síce podal sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), ale urobil tak 16. septembra 2008, a to

len na Okresný súd Rimavská Sobota, a navyše v čase, keď sa vec na tomto súde ešte

nenachádzala.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2009