Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 92/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S., vo veci namietaného

porušenia , 2 a 3, , , a

Slovenskej republiky v konaniach vedených Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2009 doručená sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) v konaniach vedených Krajským

súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. februára 2009.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovatelia ako

žalobcovia podali proti žalovanej J. Ď. (ďalej len „žalovaná“) Okresnému súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) 30. augusta 2005 žalobu, ktorou sa domáhali odstránenia

neoprávnenej stavby – vodovodnej prípojky postavenej žalovanou na parcele 414, teda na

pozemku sťažovateľov. Uznesením okresného súdu č. k. -31 z 24. januára 2006

sťažovateľom nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe ich odvolania

uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. februára 2006 bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia 12. apríla

2006 dovolanie datované 10. apríla 2006. Ďalším uznesením okresného súdu č. k.

-46 z 15. mája 2006 bol zamietnutý návrh sťažovateľov, aby im bol v konaní

ustanovený právny zástupca z radov advokátov. Následným uznesením krajského súdu č. k.

-56 z 23. augusta 2006 bolo uznesenie okresného súdu na základe odvolania

sťažovateľov potvrdené. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie

29. novembra 2006 datované 28. novembra 2006.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -105 z 10. januára 2008 bola žaloba

zamietnutá. Podľa názoru okresného súdu zo znaleckého posudku znalca – zememerača

Ing. M. K. zo 14. decembra 2002, ktorý sťažovatelia predložili ako dôkaz, že sporná

vodovodná prípojka sa nachádza na ich parcele č. 414, tvrdená rozhodujúca skutočnosť

vôbec nevyplýva. Navyše z výsluchu samotných sťažovateľov vyplýva, že sťažovatelia majú

svoju parcelu č. 414 oplotenú oceľovým oplotením s podpornými betónovými múrikmi,

pričom sporná vodovodná prípojka žalovanej sa nachádza pred oplotením.

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. z 29. októbra 208 vyplýva, že ním

bol na základe odvolania sťažovateľov potvrdený rozsudok okresného súdu č. k.

-105 z 10. januára 2008. Podľa názoru krajského súdu okresný súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a na jeho základe dospel aj ku správnym

právnym záverom. Okresný súd správne uvádza, že ak sa sťažovatelia domáhajú

odstránenia vodovodnej prípojky žalovanej z parcely č. 414, potom je nutné, aby preukázali

oprávnenosť takéhoto nároku tým, že je skutočne do ich vlastníckeho práva nimi tvrdeným

spôsobom zasahované. Z vykonaného dokazovania a skutkového stavu zisteného okresným

súdom však nebolo preukázané tvrdenie sťažovateľov, podľa ktorého si žalovaná zriadila

vodovodnú prípojku na ich nehnuteľnosti. Nebolo v konaní povinnosťou žalovanej

preukazovať svoje tvrdenia, že prípojku nemá zriadenú na nehnuteľnosti sťažovateľov, ale

naopak, bolo dôkazné bremeno na strane sťažovateľov, ktorí ak tvrdili, že vodovodná

prípojka žalovanej sa nachádza na ich nehnuteľnosti, mali túto skutočnosť aj preukázať.

Okresný súd správne konštatuje, že z vykonaných dôkazov táto okolnosť nevyplýva. Písomné

vyhotovenie rozsudku spolu so spisom bolo vrátené z krajského súdu okresnému súdu 28.

januára 2009.

Podľa názoru sťažovateľov právoplatný rozsudok porušuje ich základné práva,

pretože predloženými dôkazmi dostatočne preukázali neoprávnený zásah žalovanej do ich

vlastníckeho práva.

Sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov jednak odmietnutím oslobodiť ich od súdnych poplatkov, ďalej

nepridelením bezplatného právneho zástupcu a napokon zamietnutím ich žaloby s tým, aby

boli rozsudky krajského súdu z 29. októbra 2008 a okresného súdu z 10. januára 2008

zrušené a aby bola vec vrátená na ďalšie konanie s vyslovením zákazu ďalšieho

porušovania základných práv a slobôd sťažovateľov. Požadujú tiež priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v eurách.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniam vedeným krajským súdom pod sp. zn.

a sp. zn. treba považovať za oneskorene podanú.

Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 28. februára 2006 muselo byť

doručené sťažovateľom najneskôr 10. apríla 2006, keďže uvedeného dňa je datované ich

dovolanie proti tomuto uzneseniu. Ďalšie uznesenie krajského súdu č. k. -56

z 23. augusta 2006 muselo byť sťažovateľom doručené najneskôr 28. novembra 2006,

keďže dovolanie sťažovateľov proti tomuto uzneseniu je datované uvedeného dňa.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 4. februára 2009, stalo

sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odlišná je situácia, čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 29. októbra 2008. Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podstatou podanej žaloby bolo tvrdenie sťažovateľov, podľa ktorého žalovaná

zasiahla do ich vlastníckeho práva tým, že na ich pozemku postavila vodovodnú prípojku.

Na dôkaz tejto skutočnosti predložili okresnému súdu znalecký zememeračský posudok

znalca Ing. M. K. Tento znalecký posudok bol podaný v inej občianskoprávnej veci

a otázkou situovania spornej vodovodnej prípojky sa vôbec nezaoberal. Ani ďalšie dôkazy,

ktoré sťažovatelia produkovali, tvrdenú skutočnosť nepreukázali. Vzhľadom na takúto

dôkaznú situáciu nemožno považovať rozsudok krajského súdu ani za arbitrárny, ale ani za

zjavne neodôvodnený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009