Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 25. februára 2009

prerokoval návrh Okresného súdu Zvolen na začatie konania o súlade § 45 ods. 3 a § 62

písm. j) v spojení s a o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1

a ) a takto

rozhodol:

Konanie o návrhu Okresného súdu Zvolen na začatie konania o súlade § 45 ods. 3

a v spojení s a o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1

a ) z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. februára

2008 doručený návrh Okresného súdu Zvolen (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „okresný

súd“) na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130

ods. 1 písm. d) (ďalej len „“) a podľa

písm. d) a a nasl.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Navrhovateľ

doplnil návrh na základe výzvy ústavného súdu písomným podaním zo 7. novembra 2008.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ prerokúva v konaní vedenom pod sp. zn.

vec A. B. (ďalej len „žalobkyňa“) proti žalovanému Okresnému súdu

Galanta (pôvodne proti Okresnému súdu Šaľa) o zaplatenie 165 376 Sk s príslušenstvom

z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj o zaplatenie ďalších nárokov.

Príslušná sudkyňa okresného súdu uznesením č. k. -118 z 8. novembra

2007 podľa (ďalej aj „OSP“) konanie

prerušila s tým, že postúpi ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska - rozhodnutie

o súlade a v spojení s a

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s a ) .

Podľa návrhu sa žalobkyňa «... domáhala voči odporcovi Okresnému súdu Šaľa

zaplatenia 165.376,- Sk s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1. 10. 2004 do zaplatenia

titulom bezdôvodného obohatenia za odpracovanú prácu pre odporcu od 28. 11. 2002

do 31. 1. 2004, za 10 mesiacov po 15.000,- Sk mesačne, spolu 15.000,- Sk,

náhrady cestovného z N. do Š. a späť pri týždenných lístkoch v roku 2002 - 4 x 292,-Sk,

v roku 2003 - 37 x 292,- Sk, v roku 2004 - 4 x 324,- Sk, spolu 13.268,- Sk, doplatenia

funkčného platu za 5 dní neplateného voľna v januári 2003, doplatenia náhrady mzdy

za 12 dní dovolenky na zotavenie za rok 2003 a doplatenie 13-teho platu za rok 2003 s 9 %

úrokom z omeškania ročne od 9. 7. 2004 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 7. 2. 2005 navrhovateľka upresnila druhú časť petitu tak, že žiada

od odporcu 63.143,- Sk s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9. 7. 2004 do zaplatenia,

titulom mzdy za 5 dní neplateného voľna v januári 2003 vo výške 8.870,- Sk, doplatenia

náhrady mzdy za 12 dní dovolenky na zotavenie za rok 2003 vo výške 24.564,- Sk

a doplatenie 13-teho platu za rok 2003 vo výške 44.520,- Sk...

Navrhovateľka poukázala na to, že sudkyňou Okresného súdu Šaľa bola od 1. 1.

1997 na úseku občianskoprávnom (register C, D).

Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. -410 zo dňa 11. 11. 2002

mala dňom 28. 11. 2002 pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vedeného

disciplinárneho konania. Po dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu navrhovateľka

chodila do práce na Okresný súd Šaľa, kde vykonávala prácu podľa pokynov predsedu

súdu, ktorá spočívala v samostatnej odbornej príprave právnych vecí pre ostatných sudcov.

V rozvrhu práce na rok 2003 a 2004 navrhovateľka nemala určenú žiadnu náplň práce.

, ani žiaden iný predpis neustanovoval, či má chodiť do práce alebo

čakať na rozhodnutie disciplinárneho súdu v domácom prostredí. Disciplinárne konanie

môže trvať aj dva roky.

V októbri 2003 navrhovateľka zistila, že nemá nárok na dovolenku na zotavenie

za obdobie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Dovtedy čerpala 12 dní

dovolenky, nakoľko chodila do práce. Disciplinárne konanie nebolo skončené. Za rok 2003

jej nevznikol nárok na dovolenku vôbec. Navrhovateľka adresovala na Ústavný súd SR

sťažnosť na porušenie ) SR. Sťažnosť Ústavný súd SR odmietol,

nakoľko navrhovateľka nebola oprávneným subjektom na podanie takéhoto návrhu.

Navrhovateľka ďalej zistila, že podľa § 62 cit. zákona o sudcoch sa obdobie dočasného

pozastavenia výkonu funkcie sudcu, neposudzuje ako výkon funkcie sudcu a podľa § 82 ods.

1 cit. zákona sa nezapočítava do práce. Navrhovateľka nevykonávala funkciu sudcu, nemala

by nárok na príplatok k nemocenskému počas choroby podľa § 80, § 93 cit. zákona.

Navrhovateľka tvrdila, že nemala chodiť do práce, ale čakať na rozhodnutie

disciplinárneho súdu v domácom prostredí s 30 % funkčným platom. Opiera sa pri tom o §

23 ods. 1 cit. zákona, kde „výkon funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej

moci“ so štátnozamestnaneckým pomerom, pracovným pomerom.

Oznámením prezidentovi SR zo dňa 22. 6. 2004 sa navrhovateľka vzdala funkcie

sudcu z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku. Disciplinárne konanie bolo

dňom 25. 6. 2004 zastavené podľa § 124 písm. c) cit. zákona...

Toho času je vec vedená voči odporcovi Okresnému súdu Galanta. Z jeho stanoviska

je zrejmé, že Okresný súd Šaľa požiadal dňa 26. 5. 2004 Ministerstvo spravodlivostí SR

o stanovisko, či je sudca s pozastaveným výkonom funkcie sudcu povinný chodiť do práce.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom z 10. 4. 2004 oznámilo, že podľa ich názoru táto

povinnosť existuje i keď so zníženým platom, ktorý je formou odmeny...

Bývalá sudkyňa A. B. mala pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vedeného

disciplinárneho konania voči nej. Počas funkcie sudcu mala garantované práva vyplývajúce

z článku 36 písm. f) SR na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky

a dovolenku na zotavenie. Po začatí disciplinárneho konania proti nej však musela

vykonávať úkony podľa pokynov predsedu súdu, ktoré spočívali v samostatnej odbornej

príprave právnych vecí pre ostatných sudcov, musela chodiť do práce a bola jej vyplácaná

znížená časť sudcovského príjmu. Pracovné úkony, ktoré vykonávala nezodpovedali úkonom

sudcu. Jej vykonávané úkony by zodpovedali pozícii justičného čakateľa alebo vyššieho

súdneho úradníka, resp. vzťahu na základe pracovno-právnej zmluvy. V zákone o sudcoch

a prísediacich nie je upravené, či má sudca počas pozastaveného výkonu sudcu z dôvodu

disciplinárneho konania pracovať alebo nepracovať. Rôzne súdy absentujúcu úpravu

preklenuli iným výkladom (sudcovia iných súdov v takomto prípade nepracovali a poberali

zodpovedajúcu krátenú časť príjmu).

Tým, že A. B. pracovala počas pozastaveného výkonu sudcu z dôvodu

disciplinárneho konania, avšak nevykonávala funkciu sudcu zistila, že nemá nárok na

dovolenku na zotavenie počas tohto obdobia vôbec, uvedené sa jej nezapočítalo do práce,

nemala nárok na príplatok k nemocenskému počas choroby. Zákon tieto otázky neupravuje,

rôznym výkladom kvôli absentujúcej úprave dochádza k porušeniu článku 36 písm. f)

SR, v jej prípade bola v inej pozícii než sudca, prácu vykonávala a nemala nárok

na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Pracovné povinnosti si musela splniť

avšak práva, ktoré by inak pracovníkovi v pracovnom pomere boli priznané, jej neboli

priznané. Tým, že zákon o sudcoch a prísediacich túto situáciu neupravuje, A. B. nemala

právo na platenú dovolenku na zotavenie vôbec, hoci pracovala, to považujem za rozpor s

článkom 36 písm. f) SR.».

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil „... nesúlad najmä § 45 ods. 3, § 62 písm. j) v spojení s § 22 ods. 5 a 6 zákona

č. v znení zmien a doplnkov o sudcoch a prísediacich s a

písm. f) SR, ktoré garantuje nárok zamestnanca na platenú dovolenku na zotavenie

v zákonom ustanovenej najkratšej prípustnej dĺžke a zaujal stanovisko o súlade zákona

č. v znení zmien a doplnkov o sudcoch a prísediacich sústavou SR ohľadne

neupravenej otázky v zákone týkajúcej sa výkladu, či sudca po dočasnom pozastavení

výkonu funkcie sudcu, je naďalej povinný vykonávať prácu podľa pokynov predsedu súdu

alebo má čakať na rozhodnutie disciplinárneho súdu v domácom prostredí.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Okresný súd podal 28. februára 2008 návrh ústavnému súdu ako oprávnený

(procesne aktívne legitimovaný) subjekt – súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou [ a v spojení s zákona

o ústavnom súde].

Z návrhu na začatie konania vyplynulo, že navrhovateľ namieta nesúlad ustanovení

a v spojení s a s

a ) , keďže v ich dôsledku má dochádzať k porušeniu práva na zákonné

zabezpečenie najkratšej prípustnej dĺžky platenej dovolenky na zotavenie sudcu, ktorému

bol dočasne pozastavený výkon funkcie, aj napriek povinnosti aj naďalej vykonávať

v období pozastavenia výkonu sudcovskej funkcie prácu na súde, na ktorom je pridelený.

Žalobkyňa v konaní pred okresným súdom pritom uplatňuje právo na zaplatenie finančnej

náhrady za päť dní neplateného voľna, ktoré musela v čase pozastavenia výkonu sudcovskej

funkcie čerpať, keďže jej nebolo s poukazom na napadnuté ustanovenia zákona umožnené

čerpať dovolenku na zotavenie.

Okresný súd ako navrhovateľ vychádzal zo znenia označených ustanovení zákona

č. , ktoré bolo platné a účinné do 1. januára 2009 (teda aj v čase podania

návrhu).

Podľa a v znení platnom a účinnom

do 1. januára 2009:

Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia

nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 10 %

základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu

(ods. 5).

Ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí, doplatí sa sudcovi rozdiel,

o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, za ktoré bol sudcovi

dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne

odsúdený, alebo mu bolo za konanie, za ktoré bol výkon funkcie sudcu dočasne

pozastavený, uložené disciplinárne opatrenie (ods. 6).

Podľa v znení platnom a účinnom do 1. januára

2009 sudca má nárok na dovolenku na zotavenie za obdobie dočasného pozastavenia

výkonu funkcie sudcu iba v prípade, ak sa toto obdobie bude posudzovať ako výkon funkcie

sudcu [§ 62 písm. j)].

Podľa v znení platnom a účinnom

do 1. januára 2009 ako výkon funkcie sudcu sa okrem výkonu činností vyplývajúcich

z osobitných predpisov zabezpečujúcich výkon súdnictva, ak tento zákon neustanovuje inak,

posudzuje čas dočasného pozastavenia výkonu funkcie (§ 22), ak je sudcovi doplatený plat

podľa § 22 ods. 5.

, ktorým sa mení a dopĺňa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), však došlo s účinnosťou od 1. januára 2009

k zmene ustanovení, ktoré sú premetom návrhu okresného súdu.

zavádza okrem iného výslovnú právnu úpravu, ktorej

absencia podľa názoru okresného súdu v konečnom dôsledku spôsobovala nesúlad

napádaných ustanovení s a ) .

Podľa čl. II bodu 17 je znenie ustanovenia

takéto: „Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie,

má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý

plat sa zvyšuje o 10 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky

50 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca

nesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov

sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu.“

V konaní podľa postupuje ústavný súd v zmysle

predovšetkým podľa všeobecných ustanovení až a podľa

osobitných ustanovení až upravujúcich špecificky

konanie o súlade právnych predpisov.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa :

Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom

vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov (ods. 1).

Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle čl. 125 ods. 3

, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu (ods. 2).

Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného

súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich

zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou

alebo doplnením (ods. 3).

Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného

súdu, konanie sa zastaví (ods. 4).

Zo znenia je zrejmé, že nález ústavného súdu v konaní

podľa má vo vzťahu k preskúmavaným právnym predpisom právne účinky ex

nunc a predmetom abstraktnej kontroly ústavnosti zo strany ústavného súdu v tomto type

konania môže byť iba znenie napadnutých právnych predpisov, ktoré je platné a účinné

v čase rozhodnutia ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť rozhodol ústavný súd v súlade s ustanovením § 41a

ods. 4 (ktoré je vo vzťahu špeciality k ustanoveniu zákona

o ústavnom súde), prihliadajúc aj k svojej doterajšej judikatúre v obdobných procesných

situáciách (mutatis mutandis , ), o zastavení tohto

konania v dôsledku zmeny okresným súdom napádaného právneho predpisu (zákonom

č. ) v časti, ktorá mala byť premetom posúdenia zo strany ústavného súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd musí v konaní, v súvislosti s ktorým sa na

ústavný súd obrátil, aplikovať znenie napádaného právneho predpisu platné v čase, keď

došlo k právnym skutočnostiam relevantným na posúdenie oprávnenosti nárokov

uplatňovaných žalobkyňou, prihliadajúc k svojej doterajšej judikatúre (napr. ,

) a na účel ustanovení ,

a v spojení s , považuje ústavný súd

za potrebné uviesť nad rámec dosiaľ uvedených dôvodov, že v zmysle jeho ustálenej

judikatúry prezumpcia ústavnosti právnych predpisov a ústavná povinnosť orgánov verejnej

moci interpretovať a aplikovať právne predpisy ústavne súladným spôsobom (čl. 152 ods. 4

) vylučujú vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení zákona v prípade,

ak ich znenie umožňuje ústavne konformný výklad a aplikáciu (napr. ,

).

v znení do 1. januára 2009 síce neobsahuje výslovnú úpravu

otázky, „... či sudca po dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, je naďalej povinný

vykonávať prácu podľa pokynov predsedu súdu alebo má čakať na rozhodnutie

disciplinárneho súdu v domácom prostredí...“, no z jeho ustanovení bolo možné metódami

právneho výkladu odpoveď na túto otázku vyvodiť. Z ustanovenia § 62 zákona

č. aj v znení platnom do 1. januára 2009 jednoznačne vyplývalo, že za výkon

funkcie sudcu treba s výnimkou ďalších prípadov taxatívne uvedených v písm. a) až j)

považovať „výkon činností vyplývajúcich z osobitných predpisov zabezpečujúcich výkon

súdnictva“ (v poznámke je odkaz najmä na , ),

t. j. výkon rozhodovacej činnosti sudcu vo veciach pridelených mu v súlade s rozvrhom

práce realizáciou procesných úkonov podľa ustanovení procesných predpisov.

Prípadné ďalšie činnosti (činnosti administratívneho charakteru, právne analýzy

a pod.) vykonáva sudca v rámci výkonu funkcie sudcu len pre potreby a v rozsahu realizácie

vlastných procesných úkonov vo veciach, ktoré mu boli pridelené na prerokovanie

a rozhodnutie. V prípade pozastavenia výkonu sudcovskej funkcie dotknutý sudca procesné

úkony podľa ustanovení procesných predpisov vo veciach, ktoré mu boli pridelené na

prerokovanie a rozhodnutie, nevykonáva. Preto z ustanovení (ani

v znení účinnom do 1. januára 2009) nevyplývala pre sudcu, ktorý mal pozastavený výkon

sudcovskej funkcie, povinnosť byť prítomný na súde, na ktorý bol pridelený, a vykonávať

prácu – t. j. vykonávať činnosti patriace do rámca výkonu funkcie sudcu.

V danom kontexte je pre posúdenie súladu navrhovateľom označených ustanovení

podstatné, že zmyslom a účelom základného práva podľa

písm. f) je garantovať takú právnu úpravu pracovných podmienok zamestnancov,

ktorá im zaistí primerané podmienky na uspokojenie vlastných potrieb, na oddych

a na regeneráciu pracovnej sily. Nárok na najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky

na zotavenie možno z hľadiska právnej úpravy legitímne podmieniť skutočným výkonom

práce pre zamestnávateľa počas stanoveného minimálneho obdobia, resp. ho možno krátiť

za obdobia, keď zamestnanec nemal povinnosť alebo nemohol byť zamestnávateľovi

k dispozícii a vykonávať prácu. V tomto smere možno právnu úpravu, ktorú navrhovateľ

napáda, považovať za štandardnú a porovnateľnú s právnou úpravou v obdobných právnych

predpisoch ( v znení neskorších predpisov, zákon

č. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Podľa sa k odôvodneniu rozhodnutia pripája

odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2009