Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 251/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť M. S., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo M. S., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 300 € (slovom

tritisíctristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,73 € (slovom

tristodvadsať eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. Č., K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna

2008 č. k. -11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a porušenie

práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C

937/00.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Navrhovateľ, M. K. doručil dňa 24. októbra 2000

Okresnému súdu Košice I ... návrh na začatie konania - žalobu o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti proti odporcom M. F. a spol. Žaloba bola zaevidovaná pod spisovou

značkou ... . Jednou zo žalovaných som v žalobe bola a doposiaľ som

označená aj ja, takže v tomto konaní vystupujem v procesnom postavení odporkyne,

žalovanej. ...

Od podania žaloby a tým začatia konania okresný súd začal vo veci konať a bol

činný vo veci do mesiaca august 2001, teda asi 10 mesiacov od začatia konania. ...

V období od augusta 2001 až do septembra 2006, teda po neuveriteľne dlhé obdobie

piatich rokov (šesťdesiat mesiacov), okresný súd v napádanej veci vôbec nekonal,

nevykonal vo veci žiadny, nijaký procesný úkon, bol celkom nečinný (a to bez akejkoľvek

zákonnej prekážky takého postupu ). A práve vyššie uvedené obdobie, od augusta 2001 do

septembra 2006, t. j. 60 mesiacov absolútnej nečinnosti okresného súdu je tým hlavným

časovým obdobím, na ktoré chcem predovšetkým upriamiť pozornosť Ústavného súdu

Slovenskej republiky. ...

Na pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2006 okresný súd uznesením konanie proti

odporcom v 1., 2., 3., 4., 5., a 6. rade zastavil a konanie prerušil. ...

Ďalšie, v poradí druhé pojednávanie sa uskutočnilo 7. decembra 2006. V marci 2007

okresný súd vyzval žalobcu o oznámenie ďalšej dispozície so žalobou. Žalobca podaním

doručeným okresnému súdu 4. apríla 2007 navrhol, aby súd pokračoval v prerušenom

konaní. Dňa 29. mája 2007 okresný súd nariadil pojednávanie, v poradí celkovo tretie, na

deň 26. jún 2007. Pojednávanie sa uskutočnilo, najbližšie pojednávanie je nariadené na

2. október 2007. Chcem poukázať hlavne na skutočnosť, že do dňa podania tejto sťažnosti

na ústavný súd predmetné konanie nie je skončené právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý by znamenal nastolenie stavu mojej právnej

istoty a tým odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa doposiaľ nachádzam, inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu.

Aktívne som sa zaujímala o stave konania. Potom, ako moja vtedajšia právna

zástupkyňa v konaní nazrela do súdneho spisu, prostredníctvom môjho nového právneho

zástupcu v konaní som dňa 4. júla 2007 podala podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov sťažnosť na postup súdu

smerujúcu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predseda okresného súdu odpovedal na moju sťažnosť listom č. Spr. 77/2007 z 8. augusta

2007, v ktorom okrem iného uviedol, že dospel k záveru, že moja sťažnosť je dôvodná,

nakoľko vo veci zistil prieťahy v konaní. Podľa môjho názoru sa však jedná o zbytočné

prieťahy v predmetnom konaní, zapríčinené postupom okresného súdu...“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo M. S. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3) M. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 160 000.- Sk ..., ktoré

jej je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4) M. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 296.- Sk ..., ktorú je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť advokátovi JUDr. J. Č., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

Moju požiadavku (návrh) na priznanie vyššie uvedeného primeraného finančného

zadosťučinenia zdôvodňujem nasledujúcimi dôvodmi:

Skutočnosť, že za sedem rokov trvania predmetného konania toto nie je dosiaľ

právoplatne skončené, pociťujem ako veľkú krivdu a nespravodlivosť voči mne zo strany

okresného súdu. Všeobecne už samotná dĺžka konania signalizuje zbytočné prieťahy

v konaní, zapríčinené okresným súdom. Tak je tomu aj v tomto prípade.

Domnievam sa, že obdobie sedem rokov, po ktorú prebieha na okresnom súde

konanie za mojej účasti v konaní v procesnom postavení odporkyne a ktorá doba nestačila

okresnému súdu na to, aby konanie ukončil právoplatným rozhodnutím, a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa od 24. 10. 2000 nachádzam, je ničím neospravedlniteľná

a sama osebe je veľmi významným zásahom do môjho základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov. ...

Doba konania, veľmi dlhé obdobie nečinnosti okresného súdu v konaní, vykonanie

procesných úkonov súdom v značných časových odstupoch, neustále odďaľovanie času jeho

právoplatného skončenia už veľmi nepriaznivo, negatívne vplýva na moje psychické

rozpoloženie a môj zdravotný stav. Neustále žijem v pretrvávajúcom pocite a stave

nepríjemnosti, nervozity, faktickej bezmocnosti, krivdy zo strany okresného súdu,

poníženosti, úzkosti, neistoty a nespravodlivosti zo 7 ročnej doby konania a jeho neustále

odďaľovaného právoplatného skončenia, na ktoré márne čakám. Pri takomto postupe

okresného súdu v konaní ako doteraz si jeho právoplatné skončenie neviem predstaviť ani

v širšom časovom úseku. Chcem poukázať aj na to, že predsa nemôže okresný súd od

občana v právnom štáte, ktorým Slovenská republika podľa jednoznačne je, dosť

dobre spravodlivo žiadať, aby ako účastníčka súdneho konania čakala na jeho právoplatné

skončenie a výsledok súdneho sporu 7 rokov a stav konania bol taký, aký je. ...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 23. júla 2008 sp. zn.

Spr. 77/07 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu zo 14. augusta 2008.

2.1 Predseda okresného súdu uviedol chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Z predmetného spisu som zistil, že súd od 28. 5. 2001 do 20. 9. 2006 vo veci

neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, preto sťažnosť pani S. je dôvodná.

Súhlasím, aby Ústavný súd SR o sťažnosti rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

«... Okresný súd vo svojom vyjadrení tvrdenia sťažovateľky o zbytočných prieťahoch

v napadnutom konaní spôsobených a zodpovedajúcich za ne okresným súdom ani

nevyvracia ani im neodporuje, nakoľko argumenty proti nie sú.

Vzhľadom na priebeh konania k tomuto vyjadreniu súdu však musím uviesť:

Vo vyjadrení okresný súd uvádza, že „Návrh na určenie... podalo 24. 10. 2000 M.

K. ... Súd po zabezpečení prípravy pojednávania vytýčil termín vo veci na 24. 10. 2006“ ...

Ustanovenie ukladá súdom povinnosť pripraviť pojednávanie tak, aby

bolo možné rozhodnúť o vecí spravidla na jednom pojednávaní. Účelom tohto zákonného

ustanovenia je dosiahnuť včasnú nápravu narušeného právneho vzťahu tak, aby

v prejednávanej veci nedošlo k zbytočným prieťahom. Súd v tomto prípade konal

v absolútnom rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Podľa platnej judikatúry

prípravou pojednávania v zmysle ust. treba rozumieť všetku činnosť predsedu

senátu od začatia konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. Súd podľa

vyjadrenia zabezpečoval prípravu pojednávania vyše 5 rokov, to predsa nie. Súd konal vo

veci, resp. pripravoval poklady pre pojednávanie do 28. 5. 2001. Potom bol až do

20. 9. 2006 vo veci absolútne nečinný, spis ležal bez povšimnutia, bez jediného súdneho

úkonu vo veci konajúceho sudcu 5 rokov a 4 mesiace, t. j. 64 mesiacov. Zo strany súdu to

bolo hrubé flagrantné porušenie označených ústavných práv sťažovateľky.

Ak to zhrniem, konanie začalo 24. 10. 2000, súd konal vo veci do 28. 5. 2001,

do 20. 9. 2006, teda 64 mesiacov nevykonal vo veci žiadny úkon, bol nečinný, nekonal,

24. 10. 2006, presne po 6 rokoch sa konalo vôbec prvé !!! pojednávanie, nakoniec

15. 1. 2008, po viac ako 7 rokoch vo veci meritórne rozhodol, rozsudok nadobudol

právoplatnosť 11. 3. 2008. Konanie trvalo neprimerane dlho.

Domnievam sa, že správanie sťažovateľky ničím neprispelo k zbytočným prieťahom

v konaní. Po právnej stránke aj vecnej, skutkovej prejednávaná vec nie je obtiažna a zložitá.

Za zbytočné prieťahy v konaní považujem zodpovedný výlučne okresný súd, jeho činnosť či

skôr nečinnosť v označených obdobiach.

V tej istej lehote oznamujem ústavnému súdu, že ... netrvám na tom, aby senát

ústavného súdu konal vo veci samej č. k. -11 na verejnom ústnom pojednávaní

a súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.

V súvislosti s týmto mojim podaním na ústavný súd upravujem petit sťažnosti v časti

týkajúcej sa úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom

v tejto veci nasledovne:

4) M. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 662.- Sk (slovom

deväťtisícšesťstošesťdesiatdva slovenských korún ), ktorú je Okresný súd Košice I povinný

vyplatiť advokátovi JUDr. J. Č. ..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 24. októbra 2000 podalo M. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na okresnom

súde žalobný návrh „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ proti odporcom: M. F.

(ďalej len „odporkyňa v 1. rade“), M. N. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“), A. F. (ďalej len

„odporkyňa v 3. rade“), M. F. (ďalej len „odporca v 4. rade“), M. B. (ďalej len „odporkyňa

v 5. rade“), M. Š. (ďalej len „odporkyňa v 6. rade“), M. B. (ďalej len „odporkyňa

v 7. rade“), M. S. („sťažovateľka“) a M. R. (ďalej len „odporkyňa v 9. rade“, spoločne tiež

„odporcovia“). Vedľajším účastníkom konania bol Okresný úrad K., katastrálny odbor

(ďalej tiež „katastrálny odbor“).

Dňa 9. januára 2001 súd vyzval navrhovateľa, aby mu doručil 9 kópií žalobného

návrhu a aby oznámil cenu nehnuteľnosti, ku ktorej žiada určiť vlastnícke právo. Ďalej súd

vyzval Okresný úrad K., katastrálny odbor, aby oznámili súdu, či vstupujú do konania ako

vedľajší účastník konania.

Dňa 17. januára 2001 katastrálny odbor oznámil súdu, že nevstupuje do konania ako

vedľajší účastník.

Dňa 24. januára 2001 navrhovateľ doručil súdu 9 kópií žalobného návrhu a oznámil

hodnotu spornej nehnuteľnosti.

Dňa 22. februára 2001 súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k žalobnému návrhu.

Dňa 14. marca 2001 sa odporcovia v 1. až 6. rade vyjadrili k predmetnej veci.

Dňa 22. marca 2001 súd zisťoval pobyt odporkyne v 9. rade.

Dňa 2. apríla 2001 sa aj odporkyňa v 7. rade vyjadrila k predmetnej veci.

Dňa 23. apríla 2001 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru K. odpovedalo súdu na

výzvu z 22. marca 2001.

Dňa 26. apríla 2001 Register obyvateľov Slovenskej republiky odpovedal súdu na

výzvu z 22. marca 2001.

Dňa 28. mája 2001 súd vyzval Obvodné oddelenie Policajného zboru K. (ďalej len

„polícia“) a Mestský úrad K. o prešetrenie pobytu odporkyne v 9. rade.

Dňa 20. júna 2001 Mestský úrad K. odpovedal na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 17. júla 2001 súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru K. o doručenie

zásielky odporkyni v 9. rade.

Dňa 15. augusta 2001 polícia oznámila súdu, že zásielka bola doručená odporkyni

v 9. rade do vlastných rúk.

Dňa 28. augusta 2001 sa odporkyňa v 9. rade písomne vyjadrila k predmetnej veci.

Dňa 20. septembra 2006 súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. október 2006.

Dňa 24. októbra 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd uznesením

č. k. -76 rozhodol, že konanie proti odporcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade

zastavuje. Na tomto pojednávaní súd konanie prerušil z dôvodu pokusu účastníkov

o mimosúdne urovnanie sporu.

Dňa 6. marca 2007 súd vyzval navrhovateľa, aby oznámil, či trvá na podanom

žalobnom návrhu.

Dňa 4. apríla 2007 navrhovateľ odpovedal na uvedenú výzvu súdu tak, že navrhol,

aby súd pokračoval v konaní.

Dňa 23. mája 2007 súd nariadil vo veci pojednávanie na 26. jún 2007.

Dňa 26. júna 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

12. október 2007.

Dňa 10. augusta 2007 súd vyzval rôzne štátne orgány a účastníkov konania, aby

zisťoval skutkový stav v predmetnej spornej veci.

Dňa 27. augusta 2007 O. K. odpovedal súdu na výzvu.

Dňa 3. septembra 2007 sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 6. septembra 2007 odporkyňa v 7. a 9. rade a Miestny úrad S. odpovedali na

výzvu súdu z 10. augusta 2007.

Dňa 17. septembra 2007 Správa katastra K. odpovedala na výzvu, zároveň žiadala

súd, aby upresnili údaje o spornej parcele.

Dňa 27. septembra 2007 sa navrhovateľ písomne vyjadril k predmetnej veci.

Dňa 3. októbra 2007 súd opätovne vyzval Správu katastra K., aby oznámila súdu

dôvody, prečo nebolo zapísané vlastnícke právo týkajúce sa spornej parcely a či bola pri

tejto parcele za obdobie rokov 1989 až 2006 evidovaná zmena užívacích práv.

Dňa 12. októbra 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

15. január 2008.

Dňa 15. januára 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -172, ktorým súd žalobný návrh zamietol. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť 11. marca 2008.

Dňa 3. apríla 2008 súd uznesením č. k. -180 rozhodol o trovách konania.

Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie.

Dňa 28. júla 2008 odvolací súd uznesením č. k. -189 rozhodol tak, že

potvrdil uznesenie č. k. -180, okrem výroku o náhrade trov štátu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o určení vlastníctva k nehnuteľnosti s vyšším počtom odporcov, ako to bolo v danom

prípade, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti. Zdĺhavý priebeh napadnutého konania

však ústavný nemôže pripísať na vrub faktickej alebo právnej náročnosti prerokovávanej

veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne od

28. augusta 2001 do 20. septembra 2006. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas viac ako piatich rokov súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako odporkyňa

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobie

nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom

na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo

k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale

v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. januára 2008 bol v predmetnej veci na krajskom súde

vyhlásený rozsudok č. k. -172, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej

veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

160 000 Sk, teda 5 311, 03 €, pretože „neustále žijem v pretrvávajúcom pocite a stave

nepríjemnosti, nervozity, faktickej bezmocnosti, krivdy zo strany okresného súdu,

poníženosti, úzkosti, neistoty a nespravodlivosti zo 7 ročnej doby konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj vzhľadom na to, že napadnuté konanie už

bolo právoplatne skončené, považuje za primerané v sume 3 300 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 18. septembra 2007, spísanie

sťažnosti podanej ústavnému súdu z 25. septembra 2007 a písomné stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu zo 14. augusta 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena

v sume dvakrát po 98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € a za jeden úkon vykonaný

v roku 2008 prislúcha odmena v sume 105,42 € spolu s režijným paušálom 6,31 € (v zmysle

§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

celkovú sumu 320,73 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2009