Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 265/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti R. K. a V. K., N., zastúpených advokátom JUDr. J. V., Advokátska

kancelária, N., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo R. K. a V. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. R. K. a V. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť R. K. a V. K. trovy právneho

zastúpenia v sume 362,56 € (slovom tristošesťdesiatdva eur a päťdesiatšesť centov) na účet

ich právneho zástupcu JUDr. J. V., Advokátska kancelária, N., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti R. K. a V. K. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 3. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. K. (ďalej aj „sťažovateľ“) a V. K., N.

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 29. septembra 2008

predsedu okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 1343/08 zo 17. októbra 2008

doručenom ústavnému súdu 23. októbra 2008 zhodnotil prerokúvanú vec ako skutkovo

a právne nenáročnú, vo vzťahu k správaniu sťažovateľov v priebehu dotknutého konania

uviedol, že títo nepreberali súdom doručované zásielky a nebolo možné zistiť ich pobyt,

čo podľa jeho názoru jednoznačne prispelo k predĺženiu konania. Postup súdu považuje

za plynulý s výnimkou obdobia od februára 2004 do decembra 2005, keď došlo k zmene

zákonného sudcu, ktorý navyše prevzal rozsiahlu spisovú agendu, čo spôsobilo narušenie

plynulosti konania. Za okolnosť negatívne ovplyvňujúcu plynulosť konania považuje

okresný súd aj správanie právneho zástupcu odporkyne v 3. rade, ktorý podľa jeho

vyjadrenia opakovane požiadal o odročenie pojednávania, navrhoval opakovane doplnenie

dokazovania a po podaní sťažnosti ústavnému súdu sa pojednávania už ani raz nezúčastnil.

Súčasťou vyjadrenia bola aj podrobná chronológia vykonaných procesných úkonov

a súhlas okresného súdu s upustením od ústneho prerokovania veci.

Sťažovatelia v stanovisku zo 17. februára 2009, ktorým reagovali na vyjadrenie

predsedu okresného súdu zo 17. októbra 2008, uviedli, že konanie trvá už osem rokov a päť

mesiacov, čo je neprimerane dlhá doba. Poukázali ďalej na to, že už dva rozsudky

okresného súdu z 13. decembra 2001 a 1. marca 2007 boli nadriadeným súdom zrušené

pre závažné procesnoprávne a hmotnoprávne pochybenia. Sťažovatelia ďalej uviedli, že

okresný súd iba formálne zisťoval miesta ich pobytu a nezaoberal sa obsahom došlých

správ. V tejto súvislosti sťažovatelia uviedli: „A./ Na čl. 25 spisu odporcu je založené

oznámenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne N. o tom, že posledným evidovaným

zamestnávateľom mňa, R. K. je Ing. L. M., A, N. U tohto živnostníka pracujem ja, R. K. aj

v súčasnosti a u neho som pracoval počas celého súdneho konania vedeného na Okresnom

súde Nitra pod č.k. . Odporca odo dňa 19. januára 2000 až do doručenia

oznámenia A. J. zo dňa 16.8.2006 nevykonal žiadny písomný dotaz u živnostníka Ing. L. M.,

aby zistil či som naďalej jeho zamestnancom alebo či som skončil môj pracovný pomer

u tohto živnostníka.

B./ Okresný súd Nitra do dnešného dňa počas viac ako 8 rokov trvania tohto

súdneho konania nevyzval S. a.s. B., aby oznámila súdu miesto pobytu nás, R. K. a V. K.

S. a.s. B. mala k dispozícii adresu miesta nášho pobytu, pretože viedla bežný účet mňa R. K.

Podľa nášho názoru S. a.s. B. túto informáciu súdu účelovo neposkytla, pretože bolo

výhodnejšie aby sa konanie viedlo proti nám, ako voči osobám na neznámom mieste pobytu

a aby sme bolo v konaní zastúpení opatrovníkom.“

Podľa názoru sťažovateľov okresný súd spôsobil prieťahy v konaní nielen v období

od februára 2004 do decembra 2005, ale aj v období od vydania uznesenia Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -76 z 27. júna 2002 do nariadenia

pojednávania konaného 16. augusta 2006, t. j. po dobu takmer 4 rokov a 2 mesiacov, keď

okresný súd vo veci vôbec nekonal, pretože za riadne konanie podľa názoru sťažovateľov

nemožno považovať „občasné vyžiadanie správ a o mieste pobytu“. V závere sťažovatelia

k stanovisku okresného súdu pripojili aj uvedené argumenty: „Námietky odporcu o tom, že

advokát JUDr. J. V. mal zapríčiniť prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod

č.k. sú nepravdivé a nás sa netýkajú. Stav právnej neistoty nám nevyhovuje,

pretože predlžovaním súdneho konania sa zvyšuje výška úrokov z omeškania a poplatkov,

ktoré budeme musieť zaplatiť S. a.s. B. v prípade nášho neúspechu v tomto konaní. Preto

nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že účelovo odďaľujeme rozhodnutie súdu v tejto veci.

Z obsahu spisu odporcu je zrejme, že my, R. K. a V. K. sme až do vydania rozsudku zo dňa

24.11.2008 nenavrhovali vo veci vykonanie dôkazov. Vykonanie dôkazov navrhoval advokát

JUDr. J. V. v mene A. J. ... Po podaní tejto ústavnej sťažnosti sa advokát JUDr. J. V.

zúčastnil pojednávania konaného dňa 11.8.2008 o 8.30 hod. na Okresnom súde Nitra. Nie

je preto pravdivé tvrdenie odporcu, že po podaní našej ústavnej sťažnosti sa advokát

JUDr. J. V. nezúčastnil žiadneho pojednávania vo veci. Pojednávania konaného dňa

11.8.2008 som sa zúčastnil aj ja, R. K. a zároveň som súdu predložil splnomocnenie od

mojej manželky V. K. na jej zastupovanie na tomto pojednávaní. Advokát JUDr. J. V.

požiadal odporcu o odročenie pojednávania nariadeného na termín 10.9.2008 o 13.15 hod.

z pracovných dôvodov. Toto pojednávanie by sa aj v prípade účasti advokáta JUDr. J. V.

nemohlo uskutočniť, pretože súd zabudol doručiť predvolanie na toto pojednávanie mne, V.

K. ... Advokát JUDr. J. V. sa spolu s nami, R. K. a V. K. zúčastnil aj pojednávania konaného

dňa 24.11.2008 na Okresnom súde v Nitre v tejto veci.“

Sťažovatelia súčasne oznámili ústavnému súdu, že súhlasia s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Z obsahu sťažnosti a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento

priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 27. júna 2000 bol podaný na okresnom súde návrh na vydanie platobného

rozkazu z titulu pôžičky proti sťažovateľom a z titulu ručenia aj proti odporcom

v 3. a vo 4. rade.

Okresný súd vydal 28. júna 2000 platobný rozkaz, proti ktorému odporkyňa v 3. rade

podala 15. augusta 2000 odpor.

V nasledujúcom období sa okresný súd pokúšal prostredníctvom príslušného

oddelenia Policajného zboru doručiť platobný rozkaz sťažovateľom a zároveň zisťoval ich

pobyt, ako aj pobyt odporcu vo 4. rade.

Uznesením z 2. júla 2001 okresný súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

V období od zrušenia platobného rozkazu až do ustanovenia opatrovníka

sťažovateľom uznesením z 28. novembra 2001 okresný súd postupne robil úkony súvisiace

so súdnym poplatkom za odpor odporcu v 3. rade a priebežne zisťoval pobyt sťažovateľov.

Okresný súd uskutočnil 13. decembra 2001 pojednávanie, na ktorom rozsudkom

zaviazal sťažovateľov a odporkyňu v 3. rade na zaplatenie dlžnej sumy a príslušenstva

a voči odporcovi vo 4. rade konanie zastavil z dôvodu jeho úmrtia.

Odporkyňa v 3. rade podala proti rozsudku odvolanie 28. februára 2002 a zároveň

požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na základe odvolania podaného odporkyňou v 3. rade krajský súd uznesením

z 27. júna 2002 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie (na pojednávaní krajského súdu sa sťažovateľ zúčastnil).

Okresný súd uskutočnil 10. septembra 2002 pojednávanie, ktoré odročil na neurčito

z dôvodu neprítomnosti účastníkov (predvolanie na pojednávanie doručované sťažovateľom

bolo vrátené okresnému súdu nedoručené s označením „odsťahovaný bez udania adresy“).

V období od 10. septembra 2002 okresný súd opakovane (10. septembra 2002

a 12. mája 2003) zisťoval prostredníctvom príslušných orgánov, ktoré vedú evidenciu

obyvateľov, a orgánov polície pobyt sťažovateľov, pričom potrebné informácie mu boli

oznámené 21. júla 2003 a 8. októbra 2003. V zisťovaní pobytu sťažovateľov pokračoval

okresný súd aj v čase od 13. januára do 19. januára 2006.

Okresný súd určil 3. apríla 2006 termín pojednávania na 12. jún 2006, predvolanie

adresované sťažovateľom bolo okresnému súdu vrátené nedoručené s označením „adresát

nezastihnutý“.

V nasledujúcom období sa okresný súd pokúšal (neúspešne) o doručenie predvolania

sťažovateľom na pojednávanie prostredníctvom Mestskej polície v N. a z dôvodov, že

opakovane nebolo možné doručiť predvolania sťažovateľom, postupne menil termíny

pojednávania (na 12. júl 2006 a 16. august 2006).

Dňa 16. augusta 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré z dôvodu

neprítomnosti účastníkov konania odročil na 25. október 2006 (predvolanie na pojednávanie

adresované sťažovateľom bolo okresnému súdu vrátené nedoručené s označením „adresát

je neznámy“).

Okresný súd 16. augusta 2006 požiadal zamestnávateľa sťažovateľov o doručenie

predvolania na pojednávanie.

Dňa 17. augusta 2006 predložil navrhovateľ okresnému súdu zmenu návrhu.

Dňa 18. augusta 2006 predložila odporkyňa v 3. rade svoje vyjadrenie.

Dňa 20. septembra 2006 požiadal okresný súd príslušný orgán Policajného zboru

o doručenie zásielky adresovanej zamestnávateľovi sťažovateľov.

Okresný súd uskutočnil 25. októbra 2006 pojednávanie, na ktorom predniesli svoje

vyjadrenie právna zástupkyňa navrhovateľa, sťažovatelia a právny zástupca odporkyne

v 3. rade.

Okresný súd uskutočnil 29. novembra 2006 pojednávanie, ktoré z dôvodu

neprítomnosti účastníkov konania odročil na 29. január 2007 (sťažovatelia boli o termíne

pojednávania vyrozumení na predchádzajúcom pojednávaní).

Okresný súd 29. novembra 2006 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa

na odstránenie nedostatkov podania.

Okresný súd uskutočnil 29. januára 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právna

zástupkyňa navrhovateľa a právny zástupca odporkyne v 3. rade. Okresný súd pojednávanie

odročil na 27. február 2007.

Dňa 22. februára 2007 predložila právna zástupkyňa navrhovateľa čiastočné

späťvzatie návrhu a úpravu petitu, ako aj súvisiace podklady.

Okresný súd uskutočnil 27. februára 2007 pojednávanie, ktoré odročil na 1. marec

2007 na účel vyhlásenia rozsudku.

Okresný súd uskutočnil 1. marca 2007 pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok.

Dňa 20. apríla 2007 podala proti rozsudku odvolanie odporkyňa v 3. rade.

Okresný súd predložil 27. apríla 2007 spisový materiál spolu s podaným opravným

prostriedkom krajskému súdu. Uznesením z 15. novembra 2007 krajský súd prvostupňový

rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie (spisový materiál bol

okresnému súdu vrátený 20. decembra 2007).

Okresný súd 24. januára 2008 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa na upresnenie

návrhu.

Okresný súd uskutočnil 17. marca 2008 pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny

zástupca odporkyne v 3. rade. Okresný súd pojednávanie odročil na 14. máj 2008.

Okresný súd 17. marca 2008 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa na upresnenie

návrhu.

Dňa 5. mája 2008 právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neprítomnosť

na určenom termíne pojednávania a požiadala o odročenie pojednávania.

Okresný súd 5. mája 2008 určil nový termín pojednávania na 26. máj 2008.

Okresný súd vyzval 5. mája 2008 právnu zástupkyňu navrhovateľa na upresnenie

návrhu.

Dňa 22. mája 2008 predložila právna zástupkyňa navrhovateľa svoje vyjadrenie.

Okresný súd uskutočnil 26. mája 2008 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila právna

zástupkyňa navrhovateľa, právny zástupca odporkyne v 3. rade a sťažovateľ. Okresný súd

pojednávanie odročil na 18. jún 2008.

V nasledujúcom období okresný súd uskutočnil postupne pojednávania v termínoch

18. júna 2008, 11. augusta 2008, 19. septembra 2008, 13. októbra 2008 a 24. novembra

2008 a v medziobdobí medzi pojednávaniami zabezpečoval podklady na rozhodnutie

vo veci.

Navyše ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

-471 z 24. novembra 2008. Predmetný súdny spis sa od 3. marca 2009

nachádza na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o odvolaní sťažovateľov a tiež

odporkyne v 3. rade.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

Ústavný súd už napadnuté konanie na okresnom súde posudzoval na základe

sťažnosti iného účastníka vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a v konaní vedenom

pod sp. zn. o tejto sťažnosti nálezom z 20. novembra 2008 (ďalej len „nález

“) aj rozhodol.

Z uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní už nie je potrebné hodnotiť napadnuté

konanie pred okresným súdom osobitne podľa všetkých štandardných kritérií, preto sa

ústavný súd obmedzil iba na konštatovanie, že sa stotožňuje s obsahom posúdenia predmetu

napadnutého konania ako súčasti bežnej agendy súdov (1. kritérium) a závermi o zistení

zbytočných prieťahov zapríčinených nečinnosťou okresného súdu a jeho nesústredenou

a neefektívnou činnosťou v tomto konaní (3. kritérium), ktoré sú obsahom odôvodnenia

nálezu .

K tomu je už potrebné iba doplniť, že ústavný súd navyše zistil nečinnosť okresného

súdu v napadnutom konaní v trvaní viac ako sedem mesiacov, a to od 30. septembra 2002

(keď okresnému súdu oznámil register obyvateľov údaje o pobyte sťažovateľov)

do 12. mája 2003 (keď okresný súd požiadal o zistenie pobytu sťažovateľov obvodné

oddelenie). Celkovo tak došlo k zbytočným prieťahom z dôvodov nečinnosti okresného

súdu v napadnutom konaní v trvaní 2 rokov a 10 mesiacov.

Ústavný súd k tomu ešte konštatuje, že argumentáciu okresného súdu, v ktorej

poukazuje na objektívne dôvody narušenia plynulosti súdneho konania, a síce skutočnosť

zmeny zákonného sudcu s pridelenou rozsiahlou spisovou agendou nemožno neakceptovať.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ) nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Na druhej strane bolo povinnosťou ústavného súdu posúdiť správanie sťažovateľov

(2. kritérium), keďže v tomto konaní sa rozhoduje o namietanom porušení ich označených

práv v predmetnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd zistil v správaní sťažovateľov ako účastníkov konania určité momenty,

ktoré mali negatívny vplyv na rýchlosť a plynulosť konania. Analýza spisového materiálu

preukazuje, že sťažovatelia nadobudli vedomosť o vedenom konaní v štádiu rozhodovania

nadriadeného súdu o podanom odvolaní, keď sa sťažovateľ 27. júna 2002 zúčastnil

pojednávania odvolacieho súdu, na ktorom bol zrušený prvostupňový rozsudok. V rámci

ďalšieho konania sa však okresnému súdu nepodarilo sťažovateľom niekoľkokrát doručiť

zásielku – predvolanie na pojednávanie, či už z dôvodu ich odsťahovania z pôvodnej

adresy, alebo neprevzatia zásielky na aktuálnej adrese, v dôsledku čoho bol okresný súd

nútený neustále zisťovať aktuálnu adresu sťažovateľov. Uvedenému stavu sa dalo predísť

poskytnutím aktívnej súčinnosti zo strany sťažovateľov, ktorí by priebežne informovali

okresný súd o svojom aktuálnom pobyte. Túto skutočnosť treba pripísať na vrub

sťažovateľom ako okolnosť, ktorá mala výrazný vplyv na predĺženie doby posudzovaného

konania. Sťažovatelia sa rovnako bez ospravedlnenia nezúčastnili určeného termínu

pojednávania (29. novembra 2006) napriek tomu, že boli o ňom upovedomení.

Ústavný súd konštatuje, že zistená dĺžka konania vedeného okresným súdom nebola

závislá od zložitosti veci, sčasti bola vyvolaná správaním sťažovateľov a faktorom, ktorý

mal vplyv na túto neprimeranú dobu konania, bol aj postup okresného súdu a zbytočné

prieťahy, ktorých sa dopustil v dôsledku zistených období nečinnosti (v celkovom trvaní

dvoch rokov a desiatich mesiacov) znásobených jeho neefektívnym a nesústredeným

postupom v niektorých obdobiach konania.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní pred

okresným súdom vedenom pod sp. zn. bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

ústavný súd v náleze prikázal konať bez zbytočných prieťahov, v tomto

konaní už o tejto otázke nie potrebné rozhodovať.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

100 000 Sk pre každého z nich.

Ústavný súd s prihliadnutím na dĺžku konania vedeného pred okresným súdom

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým dĺžku

zbytočných prieťahov v tomto konaní a tiež správanie sťažovateľov v posudzovanom

konaní nepovažoval požadovanú sumu za primeranú, preto návrhu sťažovateľov nevyhovel

v plnom rozsahu a priznal im finančné zadosťučinenie v sume 500 € pre každého z nich

(bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastúpením

advokátom JUDr. J. V. v konaní pred ústavným súdom, ktorý ich vyčíslil sumou 593,85 eur.

Pri určení náhrady trov konania vychádzal ústavný súd z § 11 ods. 2 v spojení s § 1

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, z ktorých vyplýva, že za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2008 patrí

advokátovi odmena rovnajúca sa 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky), t. j.

zo sumy 19 056 Sk, čo predstavuje odmenu v sume 105,42 € (3 176 Sk) a režijný paušál

v sume 6,30 € (190 Sk). V danom prípade išlo o právne služby pri zastupovaní dvoch osôb,

preto sa základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 20 %, t. j. na 84,34 €. Za dva úkony

právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) vykonané pre dve

osoby predstavuje celková výška odmeny advokáta sumu 362,56 € (4 x 84,34 € + 4 x

6,30 €).

Úkon právneho zástupcu, ktorým bolo stanovisko sťažovateľov (zo 17. februára

2009) k vyjadreniu okresného súdu, nepovažoval ústavný súd za taký, ktorý by prispel

vo výraznejšej miere k objasneniu skutkového stavu veci, preto náhradu trov zaň

sťažovateľom nepriznal.

Ústavný súd teda priznal sťažovateľom trovy právneho zastúpenia v sume 362,56 €,

ktoré je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2009