Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 81/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. Š., M., zastúpenej advokátom JUDr. C. S., Č.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 2. apríla 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. K. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra

2008 doručená sťažnosť Ing. K. Š., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. C. S., Č., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods.

1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 2. apríla 2008 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že na okresnom súde pod sp. zn.

prebieha konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, kde je

sťažovateľka jedným z odporcov.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Uznesením Okresného súdu Čadca

č. zo dňa 2. 4. 2008 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo

zakázané mne - sťažovateľke ako odporkyni v 3. rade previesť vlastnícke právo na tretie

osoby k nehnuteľnostiam v k. ú. K. N. M. zapísaným na LV č.... ako pozemok - parcela

CKN... zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, CKN... zastavané plochy a nádvoria

o výmere 26 m2 v časti B LV č... na odporkyňu v rade 3. pod poradovým číslom 3 v podiele

¼-iny, tieto zaťažiť vecným bremenom, záložným právom alebo iným vecným právom.

Uznesením Krajského súdu Žilina č. zo dňa 28. 8. 2008 bolo uznesenie

Okresného súdu Čadca potvrdené.“

Sťažovateľka vidí porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru v tom, že „Okresný súd v Čadci predbežným

opatrením zakázal mi disponovať s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené

na LV č... ako pozemky CKN... zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 a CKN...

zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 k. ú. K. N. M. v podiele ¼-iny, hoci tieto

pozemky som nadobudla darovacou zmluvou spísanou dňa 19. 11. 1998 formou notárskej

zápisnice N 415/98 u notára JUDr. A. K. a vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený

Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod V 1620/98. Darovacia zmluva N 415/98, ktorej

vklad bol povolený pod V 1620/98 sa ničím nedotýka predmetu konania, ktoré je vedené na

OS Čadca pod č. . Predbežným opatrením, ktoré nariadil OS Čadca pod č.

zo dňa 2. 4. 2008 bolo zasiahnuté do môjho ústavného práva, ktoré je

obsiahnuté v článku 20 , podľa ktorého každý má právo vlastniť

majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Okresný súd v Čadci nariadením predbežného opatrenia ma obmedzil vo výkone

môjho vlastníckeho práva a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1./ Základné právo Ing. K. Š. domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1/ Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1/ Dohovoru o

ľudských právach a základných slobodách, právo na ochranu majetku podľa článku 20

bolo postupom Okresného súdu Čadca a to nariadením

predbežného opatrenia č. zo dňa 2. 4. 2008 porušené bolo.

2./ Uznesenie Okresného súdu Čadca č. zo dňa 2. 4. 2008 a uznesenie

Krajského súdu Žilina č. zo dňa 28. 8. 2008 sa zrušujú.

3./ Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť sťažovateľke Ing. K. Š. trovy právneho

zastúpenia na účet advokáta JUDr. C. S..., Č. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku

uvedeného v tejto , nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja

národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo

určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo

vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

Podľa č. 20 ods. 3 vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv

iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie

nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila

za porušovateľa svojich práv [( ), napr. m. m. , ],

keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľky nemá ústavný súd dôvod spochybňovať. Konanie pred ústavným súdom je

navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal

do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval

sťažnosť iba z hľadiska možného porušenia práv sťažovateľky postupom a uznesením

okresného súdu, t. j. v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej

(petitom). Napokon aj v splnomocnení sťažovateľky pre advokáta je taktiež uvedené, že ho

splnomocňuje „aby podal na ústavný súd v mojom mene sťažnosť vo veci

vedenom na OS - Čadca“.

Pokiaľ sa sťažovateľka v petite sťažnosti domáha aj zrušenia uznesenia Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. augusta 2008 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“), avšak bez toho, aby výslovne navrhla vysloviť, že jej práva

boli porušené aj týmto súdom, treba uviesť, že takýto postup a ani zákon o ústavnom

súde neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na vyhovenie sťažnosti

a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľky

vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom ( , zákona

o ústavnom súde).

Z vplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti uzneseniu okresného súdu

odvolanie, o čom sťažovateľka vedela, odvolanie aj podala a krajský súd o ňom svojím

uznesením rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny

prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo

vylučuje právomoc ústavného súdu. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka sa nedomáhala

vyslovenia porušenia svojich práv aj uznesením krajského súdu, a preto sa ústavný súd

porušením práv sťažovateľky uznesením krajského súdu nemohol zaoberať.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009