Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 78/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. Ď., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , 2, 3, 4 a 5 postupom

orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-63/OVK-BB-2007, ako

aj rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 3. októbra 2008 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Ď. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2008 doručená sťažnosť R. Ď., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , 2, 3, 4 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: KRP-63/OVK-BB-2007, ako aj rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. októbra 2008 (ďalej len „rozsudok z 3.

októbra 2008“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn.

ČVS: KRP-63/OVK-BB-2007 z 21. augusta 2007 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie pre

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa a prečin krádeže podľa

a . Uznesením okresného súdu z 25. augusta 2007

bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa až c) .

Vyšetrovateľ v predmetnej veci vzniesol obvinenie aj proti vtedajšej priateľke

sťažovateľa Jane Šustekovej, z ktorej sa stal „po záhadných udalostiach“ napokon hlavný,

resp. korunný svedok proti osobe sťažovateľa.

Počas vyšetrovania uvedenej veci podľa sťažovateľa „vyšlo najavo niekoľko

dôkazov, ako napr. pachové stopy, stopy DNA, kde bola jednoznačne preukázaná účasť J. Š.

na spáchaní tr. činu - je prinajmenšom veľmi zaujímavé, akou formou sa teda viedlo

vyšetrovanie, keď zo spisového materiálu a v neposlednom rade aj zo znaleckých posudkov

je zrejmé, že ja som sa takéhoto konania nedopustil a tak isto ako mňa – je možné označiť

za možného páchateľa aj svedkyňu Š.“.

Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu z 3. októbra 2008 odsúdený za spáchanie

obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa a , a

s poukazom na a a odsúdený na 24 rokov

v III. nápravnovýchovnej skupine. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ ihneď po jeho

vyhlásení odvolanie.

Podľa sťažovateľa došlo v jeho prípade k porušeniu základných práv podľa čl. 17

ods. 1 až 5 tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v čase, po ktorý je

vo väzbe, v jeho veci s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, ako aj tým, že „nesprávne

vyhodnotili skutkové podstaty zistených skutočností“, čím porušili jeho základné právo

podľa .

V predmetnej veci došlo podľa sťažovateľa aj k porušeniu princípu prezumpcie

neviny podľa , pretože ide o „vykonštruovanú vec“ proti jeho osobe ako

zo strany orgánov činných v trestnom konaní, tak aj zo strany okresného súdu, ktorý sa

„nesprávne vysporiadal s dôkazmi, nesprávne posúdil meritum veci a vo veciach kde nevie

ani súd dokázať“ jeho vinu, „polemizuje s možným princípom resp. vlastným jemu blízkym

spracovaním – vytrhnutím s konceptu deja“.

Taktiež konanie vyšetrovateľa v jeho veci je podľa sťažovateľa možné pokladať za

„účelové, neúplné s jednoznačnou zaujatosťou“ voči jeho osobe «keď už v prípravnom

konaní bolo zrejmé, že uvedený tr. čin, som nemohol a ani nespáchal ja (sťažovateľ, pozn.).

V dôkaznom spise je zrejmé a jednoznačné že v čase spáchania tr. činu bola v priamom

kontakte s poškodenou J. Š. Aj „vec“ ktorá bola použitá na spáchanie tr. činu – tak jej

majiteľkou je J. Š. a viac takýchto nezrovnalostí ktoré sú v priamom kontexte a zapadajú do

jednotlivých tvrdení polície.».

Sťažovateľ zároveň namietal, že v uznesení okresného súdu sp. zn.

z 8. apríla 2008, ktorým bol ponechaný vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b)

a c) , okresný súd „neuvádza relevantné dôvody, ale iba tvrdenia ktoré

sú nepodložené faktami. Opiera sa o výpovede svedkyne Š., ktoré sú fabulačné. Súd teda

nepokladal za potrebné vypočuť moju osobu (sťažovateľa, pozn.) v tom zmysle, že by som

mohol byť prepustený na slobodu a konal takto na neverejnom zasadnutí a nebral v úvahu

moje skoršie výpovede a fakty.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví, že:

„1. Orgány činné v trestnom konaní v B. Bystrici svojim konaním, vydanými

uzneseniami, nesprávnym postupom a nedôsledným vyhodnotením daných vecí porušili

právo R. Ď... podľa SR.

2. Okresný súd v B. Bystrici svojim konaním, nesprávnym vyhodnotením znaleckých

posudkov, účelovým spracovaním informácií a dôkazov, zaujatosti voči osobe R. Ď...

porušili jeho práva podľa a 5 SR.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojich základných práv podľa

až 5 postupom orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci,

ako aj rozsudkom okresného súdu z 3. októbra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom.

K porušeniu sťažovateľom označených práv postupom orgánov činných v trestnom

konaní (vyšetrovateľa) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-63/OVK-BB-2007 malo

dôjsť v dôsledku toho, že tieto orgány nekonali v jeho veci s osobitnou starostlivosťou

a rýchlosťou, nesprávne vyhodnotili skutkové zistenia a ich postup bol poznačený

účelovosťou a zaujatosťou.

Okresný súd v predmetnom konaní porušil sťažovateľom označené práva tým, že sa

vo svojom rozsudku z 3. októbra 2008 nesprávne vysporiadal s predloženými dôkazmi,

nesprávne posúdil meritum veci, ako aj tým, že vo veci rozhodol zaujatý sudca.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej

právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom, vyplývajúceho z , podľa

ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo

veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a

poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám,

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje

krajský súd.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo

neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na

ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie ,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore

so zákonom.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že po podaní obžaloby bol

okresný súd súdom s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorého bolo posúdenie všetkých

relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj posúdenie

prípadných procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní.

Aj v súvislosti s námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti rozsudku okresného súdu

a jemu predchádzajúcemu postupu, poukazuje ústavný súd na uvedené ustanovenia

, z ktorých je zrejmé, že sťažovateľ môže uvedené námietky, ktoré

uplatnil vo svojej sťažnosti, predložiť krajskému súdu podaním odvolania proti rozsudku

okresného súdu (zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ túto možnosť aj využil), pričom práve

krajský súd je súdom, do ktorého právomoci patrí oprávnenie rozhodnúť o nich.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu mal možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009