Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti Ing. J. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. Š. podľa

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 330 €

(slovom tisíctristotridsať eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý zaplatiť Ing. J. Š. náhradu trov konania

v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právneho

zástupcu advokáta JUDr. J. L., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2008 doručená sťažnosť Ing. J. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. L., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ k priebehu súdneho konania vedeného okresným súdom uviedol:

„Dňa 25. 2. 2004 som podal na súd žalobu o náhradu škody na Okresný súd

v Košiciach. Dňa 7. 5. 2005 bol môj návrh postúpený Okresnému sudu Bratislava I.

Navrhol som, aby Okresný súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže Ministerstvo financií

nahradiť mi škodu vo výške 1.939.634,- Sk s prísl..

Súd vo veci doposiaľ nerozhodol. A v období od 7. 5. 2004 do 5. 10. 2004 a následne

do 10. 1. 2008 súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon.

Ako z uvedeného vyplýva, súd bol v konaní nečinný, konanie neúmerne predlžoval,

čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v ...

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky,

ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Listom zo dňa 25. 8. 2008 som podal

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, ktorá moju sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú

a za spôsobené prieťahy sa mi v mene súdu ospravedlnila.“

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. J. Š... K., občan SR, upravené v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Ing. J. Š. priznáva finančné zadosťučinenie 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť... do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Ing. J. Š. priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava I

povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

zo 4. februára 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu z 11. februára 2009 sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka

okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3139/09 z 24. februára 2009, ktorý bol ústavnému súdu

doručený 2. marca 2009. Vo svojom vyjadrení poukázala na priebeh súdneho konania

a jednotlivé úkony okresného súdu vo veci a uviedla: „S poukazom na jednotlivé úkony

vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je v období od

07. 05. 2004 do 05. 10. 2004 a následne do 10. 01. 2008 (okrem úkonu dňa 07. 07. 2005),

kedy súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, poznačené prieťahom, ktorý bol

spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako

i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych pracovníkov na

Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť... na prieťahy v konaní je dôvodná...

S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní

prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní

o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné

zadosťučinenie v plnej výške.“

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu

z 24. februára 2009 vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. marca 2008

uviedol, že „trvá na svojom podaní v celom rozsahu“, a zároveň oznámil tak, ako aj

predsedníčka okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd v súlade s

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že konanie o návrhu

sťažovateľa podanom 25. februára 2004 na Okresnom súde Košice I začalo 7. mája 2004

postúpením spisu z Okresného súdu Košice I.

Sťažovateľ sa ako navrhovateľ v 1. rade svojím návrhom domáhal voči Ministerstvu

financií Slovenskej republiky náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vkladom finančných

prostriedkov do nebankovej inštitúcie a nenavrátením týchto prostriedkov.

V návrhu na začatie konania bola ako navrhovateľka v 2. rade označená M. Š., ktorá

zomrela 28. novembra 2002 (t. j. pred podaním návrhu na začatie konania).

V spise okresného súdu na nachádzajú dva doklady o doručení výzvy na predloženie

úmrtného listu M. Š. adresované Matričnému úradu v Košiciach (14. februára 2005 a 16.

januára 2008). Dňa 21. januára 2008 bol okresnému súdu doručený list Matričného úradu

Košice - Staré Mesto, v ktorom okrem oznámenia, že nevedú úmrtný list označenej osoby,

poukazujú na to, že uvedené už oznámili okresnému súdu na jeho výzvu aj listom z 15.

februára 2005, ktorý sa však v spise okresného súdu nenachádza.

Dňa 11. apríla 2008 okresný súd požiadal Okresný súd Košice II o vykonanie

výsluchu sťažovateľa. Výsluch bol vykonaný 27. mája 2008 a vtedy sťažovateľ doložil aj

kópiu úmrtného listu M. Š. Spis sa nachádzal na Okresnom súde Košice II v období od 21.

apríla 2008 do 17. júna 2008.

Dňa 23. júla 2008 okresný súd zaslal návrh na začatie konania na vyjadrenie

odporcovi, vyzval sťažovateľa na oznámenie, či právny zástupca, ktorý bol prítomný pri

jeho výsluchu, je jeho právnym zástupcom pre celé konanie, a požiadal ho o predloženie

písomného splnomocnenia.

Dňa 30. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na

začatie konania a 21. augusta 2008 splnomocnenie sťažovateľa udelené jeho právnemu

zástupcovi.

Sťažovateľ prílohami k sťažnosti preukázal, že „Listom zo dňa 25. 8. 2008... podal

sťažnosť na prieťahy v konaní... predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, ktorá... sťažnosť

vyhodnotila ako dôvodnú a za spôsobené prieťahy sa... v mene súdu ospravedlnila.“.

Predsedníčka okresného súdu reagovala na sťažnosť sťažovateľa listom sp. zn.

Spr. 2245/08 z 9. septembra 2008.

Sťažnosť sťažovateľa z 15. októbra 2008, ktorou namieta porušenie ním označeného

základného práva okresným súdom, bola ústavnému súdu doručená 23. októbra 2008.

Dňa 15. decembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. február 2009.

Na pojednávaní konanom 4. februára 2009 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil

odporca. Taktiež sa pojednávania nezúčastnil sťažovateľ ani jeho právny zástupca, ktorý

svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu „kolízie jednaní“ a žiadal o jeho odročenie.

Ospravedlnenie právneho zástupcu sťažovateľa bolo obsiahnuté v písomnom podaní

doručenom okresnému súdu faxom v deň pojednávania, v ktorom upresnil aj označenie

odporcu tak, že ním nie je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ale Slovenská

republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Po odročení pojednávania 4. februára 2009 (na neurčito) bolo 17. februára 2009

zaslané na vyjadrenie odporcovi podanie sťažovateľa (doručené okresnému súdu faxom

4. februára 2009 a následne poštou 6. februára 2009). Zároveň 17. februára 2009 okresný

súd uznesením zastavil konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade, pretože v čase podania

návrhu na začatie konania bola už nebohá.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v označenom konaní dochádzalo k porušovaniu označených práv sťažovateľa.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody

uplatnenom voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky (neskôr Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pozn.). Škoda mala sťažovateľovi

vzniknúť vkladom finančných prostriedkov do nebankovej inštitúcie a ich následným

nenavrátením. Predmet tohto súdneho konania nie je možné považovať po vecnej stránke za

zložitý, taktiež po právnej stránke je nutné konštatovať, že žiadne skutočnosti nenasvedčujú

zložitosti veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Ústavný súd pri preskúmaní spisu okresného súdu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou

by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní okresného súdu. Treba poukázať na

to, že sťažovateľ v období od začatia konania 7. mája 2004 až do 25. augusta 2008

nenamietal prieťahy v konaní a nevyužil žiadne prostriedky nápravy tohto stavu, naopak

tento stav pasívne prijímal.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

V posudzovanom súdnom konaní bolo možné ustáliť neprimerane dlhé obdobie

úplnej nečinnosti okresného súdu a to v období od začatia konania okresným súdom 7. mája

2004 až do apríla 2008, keď okresný súd začal vykonávať úkony smerujúce k prerokovaniu

a rozhodnutiu veci. Okresný súd teda v období necelých štyroch rokov, okrem dvoch

neúspešných pokusov o vyžiadanie úmrtného listu navrhovateľky v 2. rade (s uvedením

dátumu jej úmrtia priamo v návrhu na začatie konania), nevykonal žiadne iné procesné

úkony.

Ďalšie obdobie priebehu súdneho konania (obdobie od mája 2008) už

necharakterizujú prieťahy a možno konštatovať, že v ďalšom období okresný súd priebežne

konal a koná.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v období takmer

štyroch rokov pri doterajšej dĺžke konania takmer päť rokov, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa .

Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa a prikázal

okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 200 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, nečinnosť okresného súdu v období takmer štyroch rokov pri doterajšom

období konania okresného súdu takmer piatich rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti

prípadu, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ počas obdobia nečinnosti okresného súdu tento

stav až do 25. augusta 2008 pasívne prijímal, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 330 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. L.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa pred

ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ

namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným

súdom predstavovala sumu 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu sumu 190 Sk.

Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa za dva úkony právnej služby (príprava

a prevzatie veci a písomné podanie ústavnému súdu) priznal odmenu v sume 210,85 €

vrátane úhrady režijného paušálu v sume 12,61 €, spolu teda 223,46 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009