Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 25/09
PDF · 210.22 KB
No categories available
I. ÚS 25/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 25/09-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
v konaní o sťažnosti Ing. J. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/04 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. Š. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/04
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 127/04 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. J. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 330 €
(slovom tisíctristotridsať eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý zaplatiť Ing. J. Š. náhradu trov konania
v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právneho
zástupcu advokáta JUDr. J. L., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra
2008 doručená sťažnosť Ing. J. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. L., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 127/04.
Sťažovateľ k priebehu súdneho konania vedeného okresným súdom uviedol:
„Dňa 25. 2. 2004 som podal na súd žalobu o náhradu škody na Okresný súd
v Košiciach. Dňa 7. 5. 2005 bol môj návrh postúpený Okresnému sudu Bratislava I.
Navrhol som, aby Okresný súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže Ministerstvo financií
nahradiť mi škodu vo výške 1.939.634,- Sk s prísl..
Súd vo veci doposiaľ nerozhodol. A v období od 7. 5. 2004 do 5. 10. 2004 a následne
do 10. 1. 2008 súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon.
Ako z uvedeného vyplýva, súd bol v konaní nečinný, konanie neúmerne predlžoval,
čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...
Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky,
ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Listom zo dňa 25. 8. 2008 som podal
sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, ktorá moju sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú
a za spôsobené prieťahy sa mi v mene súdu ospravedlnila.“
Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo Ing. J. Š... K., občan SR, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
10C/127/04 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov.
3. Ing. J. Š. priznáva finančné zadosťučinenie 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc
slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť... do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).
4. Ing. J. Š. priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava I
povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 25/09-9
zo 4. februára 2009 ju prijal na ďalšie konanie.
Na výzvu ústavného súdu z 11. februára 2009 sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka
okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3139/09 z 24. februára 2009, ktorý bol ústavnému súdu
doručený 2. marca 2009. Vo svojom vyjadrení poukázala na priebeh súdneho konania
a jednotlivé úkony okresného súdu vo veci a uviedla: „S poukazom na jednotlivé úkony
vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je v období od
07. 05. 2004 do 05. 10. 2004 a následne do 10. 01. 2008 (okrem úkonu dňa 07. 07. 2005),
kedy súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, poznačené prieťahom, ktorý bol
spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako
i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych pracovníkov na
Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť... na prieťahy v konaní je dôvodná...
S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní
prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní
o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné
zadosťučinenie v plnej výške.“
Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu
z 24. februára 2009 vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. marca 2008
uviedol, že „trvá na svojom podaní v celom rozsahu“, a zároveň oznámil tak, ako aj
predsedníčka okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od
ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že konanie o návrhu
sťažovateľa podanom 25. februára 2004 na Okresnom súde Košice I začalo 7. mája 2004
postúpením spisu z Okresného súdu Košice I.
Sťažovateľ sa ako navrhovateľ v 1. rade svojím návrhom domáhal voči Ministerstvu
financií Slovenskej republiky náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vkladom finančných
prostriedkov do nebankovej inštitúcie a nenavrátením týchto prostriedkov.
V návrhu na začatie konania bola ako navrhovateľka v 2. rade označená M. Š., ktorá
zomrela 28. novembra 2002 (t. j. pred podaním návrhu na začatie konania).
V spise okresného súdu na nachádzajú dva doklady o doručení výzvy na predloženie
úmrtného listu M. Š. adresované Matričnému úradu v Košiciach (14. februára 2005 a 16.
januára 2008). Dňa 21. januára 2008 bol okresnému súdu doručený list Matričného úradu
Košice - Staré Mesto, v ktorom okrem oznámenia, že nevedú úmrtný list označenej osoby,
poukazujú na to, že uvedené už oznámili okresnému súdu na jeho výzvu aj listom z 15.
februára 2005, ktorý sa však v spise okresného súdu nenachádza.
Dňa 11. apríla 2008 okresný súd požiadal Okresný súd Košice II o vykonanie
výsluchu sťažovateľa. Výsluch bol vykonaný 27. mája 2008 a vtedy sťažovateľ doložil aj
kópiu úmrtného listu M. Š. Spis sa nachádzal na Okresnom súde Košice II v období od 21.
apríla 2008 do 17. júna 2008.
Dňa 23. júla 2008 okresný súd zaslal návrh na začatie konania na vyjadrenie
odporcovi, vyzval sťažovateľa na oznámenie, či právny zástupca, ktorý bol prítomný pri
jeho výsluchu, je jeho právnym zástupcom pre celé konanie, a požiadal ho o predloženie
písomného splnomocnenia.
Dňa 30. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na
začatie konania a 21. augusta 2008 splnomocnenie sťažovateľa udelené jeho právnemu
zástupcovi.
Sťažovateľ prílohami k sťažnosti preukázal, že „Listom zo dňa 25. 8. 2008... podal
sťažnosť na prieťahy v konaní... predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, ktorá... sťažnosť
vyhodnotila ako dôvodnú a za spôsobené prieťahy sa... v mene súdu ospravedlnila.“.
Predsedníčka okresného súdu reagovala na sťažnosť sťažovateľa listom sp. zn.
Spr. 2245/08 z 9. septembra 2008.
Sťažnosť sťažovateľa z 15. októbra 2008, ktorou namieta porušenie ním označeného
základného práva okresným súdom, bola ústavnému súdu doručená 23. októbra 2008.
Dňa 15. decembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. február 2009.
Na pojednávaní konanom 4. februára 2009 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil
odporca. Taktiež sa pojednávania nezúčastnil sťažovateľ ani jeho právny zástupca, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu „kolízie jednaní“ a žiadal o jeho odročenie.
Ospravedlnenie právneho zástupcu sťažovateľa bolo obsiahnuté v písomnom podaní
doručenom okresnému súdu faxom v deň pojednávania, v ktorom upresnil aj označenie
odporcu tak, že ním nie je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ale Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Po odročení pojednávania 4. februára 2009 (na neurčito) bolo 17. februára 2009
zaslané na vyjadrenie odporcovi podanie sťažovateľa (doručené okresnému súdu faxom
4. februára 2009 a následne poštou 6. februára 2009). Zároveň 17. februára 2009 okresný
súd uznesením zastavil konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade, pretože v čase podania
návrhu na začatie konania bola už nebohá.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v označenom konaní dochádzalo k porušovaniu označených práv sťažovateľa.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody
uplatnenom voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky (neskôr Slovenskej republike,
zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pozn.). Škoda mala sťažovateľovi
vzniknúť vkladom finančných prostriedkov do nebankovej inštitúcie a ich následným
nenavrátením. Predmet tohto súdneho konania nie je možné považovať po vecnej stránke za
zložitý, taktiež po právnej stránke je nutné konštatovať, že žiadne skutočnosti nenasvedčujú
zložitosti veci.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní spisu okresného súdu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou
by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní okresného súdu. Treba poukázať na
to, že sťažovateľ v období od začatia konania 7. mája 2004 až do 25. augusta 2008
nenamietal prieťahy v konaní a nevyužil žiadne prostriedky nápravy tohto stavu, naopak
tento stav pasívne prijímal.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
V posudzovanom súdnom konaní bolo možné ustáliť neprimerane dlhé obdobie
úplnej nečinnosti okresného súdu a to v období od začatia konania okresným súdom 7. mája
2004 až do apríla 2008, keď okresný súd začal vykonávať úkony smerujúce k prerokovaniu
a rozhodnutiu veci. Okresný súd teda v období necelých štyroch rokov, okrem dvoch
neúspešných pokusov o vyžiadanie úmrtného listu navrhovateľky v 2. rade (s uvedením
dátumu jej úmrtia priamo v návrhu na začatie konania), nevykonal žiadne iné procesné
úkony.
Ďalšie obdobie priebehu súdneho konania (obdobie od mája 2008) už
necharakterizujú prieťahy a možno konštatovať, že v ďalšom období okresný súd priebežne
konal a koná.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/04 došlo k zbytočným prieťahom v období takmer
štyroch rokov pri doterajšej dĺžke konania takmer päť rokov, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa a prikázal
okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 127/04 konal bez zbytočných
prieťahov.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 200 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
10 C 127/04, nečinnosť okresného súdu v období takmer štyroch rokov pri doterajšom
období konania okresného súdu takmer piatich rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti
prípadu, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ počas obdobia nečinnosti okresného súdu tento
stav až do 25. augusta 2008 pasívne prijímal, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 330 €
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. L.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred
ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ
namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným
súdom predstavovala sumu 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu sumu 190 Sk.
Ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa za dva úkony právnej služby (príprava
a prevzatie veci a písomné podanie ústavnému súdu) priznal odmenu v sume 210,85 €
vrátane úhrady režijného paušálu v sume 12,61 €, spolu teda 223,46 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2009