Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 88/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. F., F., ktorou namietala porušenie svojho základného

práva vlastniť majetok podľa , 3 a 4 postupom

Katastrálneho úradu v N., Správy katastra L. spočívajúcom v nezapísaní jej vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti parc. č. .... o výmere 4 j 1419 š. s. – roľa v katastrálnom území F.,

zapísanej v PKV č. ..., a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 18. decembra

2008 doručená sťažnosť A. F., F. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva vlastniť majetok podľa , 3 a 4 Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Katastrálneho úradu v N., Správy katastra L.

spočívajúcom v nezapísaní jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. .... o výmere

4 j 1419 š. s. – roľa v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. ... .

2. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla: ,,V roku 1943 nadobudli rodičia

sťažovateľky A. Š., rod. M. a F. Š. kúpou od Krajského zemského úradu v B. vlastnícke

právo k nehnuteľnosti: par. č. .... o výmere 4 j 1419 š.s. - roľa, v katastrálnom území F.,

zapísanej v PKV č. ... (ďalej len „nehnuteľnosť"). Čiže vlastnícke právo k nehnuteľnosti

manželia Š. nadobudli v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Túto nehnuteľnosť

manželia Š. užívali až do roku 1960, kedy bola včlenená do JRD F..

Rozsudkom Okresného súdu v L. č. - 19 zo dňa 21.07.1993 bolo určené

vlastnícke právo manželov A. Š., rod. M. a F. Š. k nehnuteľnosti, oboch v 1/2. Tento

rozsudok bol Okresným súdom v Leviciach doručený aj Katastrálnemu úradu Nitra, Správa

katastra Levice. Katastrálny úrad Nitra, Správa katastra Levice bol na základe súdneho

rozhodnutia povinný vykonať záznam a zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech

manželov Š. Katastrálny úrad Nitra, Správa katastra Levice však uvedený záznam

neuskutočnila a manželov Š. neuviedla ako vlastníkov nehnuteľnosti: par. č. 1273 o výmere

4 j 1419 š. s. - roľa, v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. .....

A. Š., rod. M., ako spoluvlastnícka nehnuteľnosti v 1/2, v roku 1996 zomrela. Bolo

uskutočnené dedičské konanie pod č. , D not 395/96, ktoré bolo právoplatne

ukončené dňa 21.10.1996. Na základe tohto dedičského rozhodnutia nadobudla

sťažovateľka vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiely 1/2 po poručiteľke – A. Š., rod. M..

F. Š., ako spoluvlastník nehnuteľnosti v 1/2, zomrel v roku 1998. Bolo uskutočnené

dedičské konanie pod č. , D not 167/98, ktoré bolo právoplatne ukončené dňa

19.08.1998. Na základe tohto dedičského rozhodnutia nadobudla sťažovateľka vlastnícke

právo k nehnuteľnosti v podiely 1/2 po poručiteľovi – F. Š.

Čiže po právoplatnom ukončení dedičského konania po F. Š. a po A. Š., rod. M. sa

sťažovateľka stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom jej vlastníctvo k

nehnuteľnosti je nespochybniteľné.

Následne potom, čo sa sťažovateľka stala výlučnou vlastníckou vyššie uvedenej

nehnuteľnosti sa viac krát snažila o zápis svojho vlastníckeho práva do evidencie

nehnuteľností.

Ani na základe viacerých žiadostí sťažovateľky Katastrálny úrad N., Správa katastra

L. uvedený záznam neuskutočnil.

Dňa 08.06.2006 sťažovateľka splnomocnila Mgr. G. G. na zastupovanie vo veci

zápisu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Právny zástupca sťažovateľky vyzval Katastrálny úrad N., Správa katastra L. na

uskutočnenie záznamu, na ktorý je Katastrálny úrad N., Správa katastra L. povinný.

Katastrálny úrad N., Správa katastra L., vo svojej odpovedi uviedla, že je potrebné doložiť

identifikáciu parcely č. 1273, vedenej v PKV č. ... , o ktorú musíte požiadať na správe

katastra.

V zmysle tejto výzvy bola podaná žiadosť o identifikáciu parcely na Katastrálny úrad

N., Správa katastra L., avšak tejto žiadosti nebolo vyhovené, rovnako ako ani návrhu na

zápis zo dňa 02.10.2006.

Následne sťažovateľka podala podnet na začatie trestného stíhania za prečin

marenia úlohy verejného činiteľa, ktoré však bolo zastavené z dôvodu, že dané konanie nie

je trestným činom...“

V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľka poukazovala na konkrétne zákonné

ustanovenia, ktoré podľa nej príslušný správny orgán porušil a uviedla: «Na základe vyššie

uvedených ustanovení Zb, a zákona

č. sa na zápis vlastníckeho práva na základe úradného rozhodnutia

nevyžadovala žiadna ďalšia podmienka. Jedinou podmienkou bola „vkladu schopnosť“

listiny, čo rozsudok Okresného súdu v Leviciach č. zo dňa 21.07.1993, ako aj

Osvedčenie o dedičstve č. , D not 167/98 zo dňa 04. 08. 1998 a

Osvedčenie o dedičstve č. , D not 395/96 zo dňa 04.10.1996 v plnej miere spĺňali

a na základe nich bol Katastrálny úrad N., Správa katastra L., povinný zapísať vlastnícke

právo sťažovateľky. Tento záznam však Katastrálny úrad N., Správa katastra L., do

dnešného dňa neuskutočnil.

V zmysle má každý právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa

zaručuje.

Dané ustanovenie zaručuje ochranu riadne a zákonne

nadobudnutého vlastníckeho práva. Vlastnícke právo sťažovateľky bolo priznané

právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami, čiže ho nadobudla zákonným spôsobom.

Napriek tejto skutočnosti nebolo jej vlastnícke právo - v rozpore so zákonom - zapísané do

príslušnej evidencie nehnuteľností, čím boli porušené jej základné práva zaručené

Slovenskej republiky.

V zmysle je vyvlastnenie alebo nútené

obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to

na základe zákona a za primeranú náhradu. Ani jeden zo zákonných dôvodov obmedzenia

vlastníckeho práva sťažovateľky nenastal, čiže nebolo opodstatnené, aby Katastrálny úrad

N., Správa katastra L., vlastnícke právo sťažovateľky k nehnuteľnosti: par. č. .... o výmere

4 j 1419 š. s. - roľa, v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. ... nezapísalo do evidencie

nehnuteľností.

Týmto svojim konaním Katastrálny úrad N., Správa katastra L., hrubo porušil

ústavné pravo sťažovateľky a z tohto dôvodu, sa sťažovateľka obrátila na ochranu svojho

ústavného práva na Ústavný súd Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a porušenia o

zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o

katastri nehnuteľností v Slovenskej republike a o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),

je opodstatnené predpokladať, že nastalo porušenie a ods. 3 Slovenskej

republiky vo forme porušenia vlastníckeho práva sťažovateľky.»

3. V petite svojej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, že

,,Konaním Katastrálneho úradu, Správa katastra L., nezapísaním vlastníckeho práva

sťažovateľky k nehnuteľnosti: par. č. .... o výmere 4 j 1419 š .s. – roľa v katastrálnom území

F., zapísanej v PKV č. ... bolo porušené základné ľudské právo – vlastnícke právo –

sťažovateľky“. Zároveň žiadala, aby ústavný súd uložil Správe katastra L. povinnosť konať

vo veci ,,bez zbytočných prieťahov a zapísať vlastnícke právo sťažovateľky k nehnuteľnosti:

par. č. .... o výmere 4 j 1419 š. s. – roľa v katastrálnom území F., zapísanej v PKV č. ... , do

evidencie nehnuteľností“. Sťažovateľka požadovala aj náhradu trov konania v celkovej sume

18 914 Sk (627,83 € ).

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania

každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa

), je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda

vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri

predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ako to vyplýva z právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy. Ústavný súd sa teda

zaoberal otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu namietanému

porušeniu práv sťažovateľky. Pri tomto skúmaní ústavný súd dospel k záveru že

sťažovateľka bola povinná ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu obrátiť sa na

všeobecný súd, ktorý je v konaní podľa piatej časti (ďalej aj

,,OSP“) oprávnený rozhodovať o ochrane jej práv v prípade nečinnosti správneho orgánu

(Správa katastra L.), resp. o ochrane jej práv pred nezákonným zásahom správneho orgánu.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v znení účinného od 1. januára

2002 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v znení účinného od 1. januára

2002 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy

a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa druhej vety v znení účinného od

1. januára 2002 postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

S účinnosťou od 1. januára 2003 došlo novelou

vykonanou k významnej zmene piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku a zavedeniu nových druhov konaní pred správnymi súdmi. Okrem iného

sa zaviedlo aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 244 ods. 4, § 250t a § 250u

) a konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (

a ).

Podľa súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na

uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia

svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

Podľa 244 ods. 5 prvej vety súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak

súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa prvej vety za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa

§ 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť

pokutu do 3 280 eur (do 31. decembra 2008 bola výška pokuty 100 000 Sk), a to aj

opakovane.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu

vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto

povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva

navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u

platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

7. Podstata námietok sťažovateľky v sťažnosti spočíva v tom, že napriek

právoplatnému rozsudku Okresného súdu L., sp. zn. z 21. júla 1993, ktorým

bolo právoplatne určené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech jej

právnych predchodcov, a následným právoplatným rozhodnutiam notára ako súdneho

komisára v dedičskom konaní (sp. zn. , D not 395/96 a , D not

167/98), ktorými bolo osvedčené nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti sťažovateľkou, príslušná Správa katastra L. odmietla konať zákonom

predpísaným spôsobom a zapísať vlastnícke právo sťažovateľky do evidencie nehnuteľností

v katastri. V tomto konaní Správy katastra L. vidí sťažovateľka porušenie svojich

garantovaných práv, konkrétne vlastníckeho práva, a preto sa obrátila so sťažnosťou na

ústavný súd. Napriek tomu, že z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sa sťažovateľka

domáhala aj vyslovenia porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , v 2. bode petitu sťažnosti žiada, aby ústavný súd uložil Správe

katastra L. povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

8. Takto formulovaný skutkový obsah sťažnosti a jeho podradenie pod príslušné

civilno-procesné normy upravujúce súdny prieskum zákonnosti rozhodovacej činnosti

a postupov správnych orgánov (medzi ktoré Správa katastra L. určite patrí) nevyhnutne

vedie k záveru, že zákonnú právomoc na poskytnutie ochrany namietanému právu

sťažovateľky vlastniť majetok, ale aj právu na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov, ktorých porušenie vidí v nekonaní Správy katastra L. má všeobecný súd.

S ohľadom na zákonom zverenú právomoc všeobecných súdov, tieto boli oprávnené

poskytnúť sťažovateľke ochranu jej práv, a v prípade, že by jej návrh bol dôvodný, bol by

všeobecný súd (v závislosti od druhu konania pred ním, ktorý by vymedzila sťažovateľka

vo svojom návrhu) oprávnený uložiť správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť

( ), resp. zakázať pokračovať v porušovaní práva a prikázať, ak je to

možné, obnoviť stav pred zásahom ( ). Pokiaľ sťažovateľka pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nepristúpila k ochrane svojich práv prostredníctvom návrhu na

všeobecnom súde, nie je s ohľadom na uvedený princíp subsidiarity daná právomoc

ústavného súdu (obdobne , , , ).

9. Navyše ústavný súd dodáva, že právne prostriedky ochrany pred nečinnosťou

orgánov verejnej správy upravujú aj iné právne predpisy so silou zákona. Ide napríklad

o o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

o sťažnostiach“), podľa ktorého môže fyzická osoba alebo právnická osoba podať sťažnosť,

o. i. aj ak sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo

k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy

[§ 3 písm. a) zákona o sťažnostiach]. Sťažnosť podľa tohto zákona považoval aj Európsky

súd pre ľudské práva za účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k prieťahom pred správnym

orgánom (M. K. v. Slovensko, sťažnosť č. 37895/97).

Taktiež o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,zákon o prokuratúre“) upravuje dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti

orgánmi verejnej správy a umožňuje osobám, ktoré namietajú nezákonnosť v konaní

orgánov verejnej správy, aby sa s podnetom obrátili na prokurátora.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe

podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na

ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31

ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo

iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor

vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania

pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal

iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 28 ods. 1 zákona

o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel

odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo

rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

10. Popri prekážke nedostatku právomoci na prerokovanie sťažnosti dospel ústavný

súd pri jej predbežnom prerokovaní k záveru, že je podaná zjavne oneskorene. Podľa § 53

ods. 3 sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto

lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo o inom zásahu dozvedieť. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vidí porušenie

svojich práv v nekonaní Správy katastra L. a nezapísaní jej vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. rozlišuje porušenie základných práv a slobôd rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom, preto z pohľadu dikcie možno sťažovateľkou namietaný postup

správneho orgánu považovať za opatrenie alebo iný zásah.

11. Z obsahu sťažnosti a najmä z príloh, ktoré boli k sťažnosti pripojené, ústavný súd

zistil tieto časové súvislosti:

Správa katastra L. listom označeným ako „Prešetrenie žiadosti zo 17. mája 2006“

podala vyjadrenie adresované priamo sťažovateľke a uviedla, ktoré listiny má predložiť na

účely ďalšieho konania.

- 26. júna 2006 bol na Správu katastra L. doručený návrh na záznam, ktorý podal

právny zástupca sťažovateľky a ktorým žiadal vykonanie zápisu vlastníckeho práva

sťažovateľky k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

- 15. augusta 2006 Správa katastra vrátila právnemu zástupcovi sťažovateľky listiny

a uviedla, že k zápisu do katastra nehnuteľností treba doložiť identifikáciu parcely.

- 7. septembra 2006 právny zástupca sťažovateľky požiadal Správu katastra L.

o vyhotovenie identifikácie parcely a jej následný zápis do katastra nehnuteľností.

- 11. septembra 2006 Správa katastra L. vrátila právnemu zástupcovi sťažovateľky

žiadosť o identifikáciu parciel.

- 2. októbra 2006 právny zástupca sťažovateľky opätovne podal na Správe katastra L.

návrh na zápis vlastníckeho práva.

Z uvedeného obsahu sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 v spojení

s a viazaný, vyplýva, že žiadne ,,opatrenie“ ani

,,zásah“ do garantovaných práv sťažovateľky zo strany Správy katastra L. sa nestali

v lehote dvoch mesiacov predchádzajúcich dňu podania sťažnosti sťažovateľky (sťažnosť

bola podaná na poštovú prepravu 16. decembra 2008). Zároveň je z obsahu sťažnosti (ale aj

z obsahu príloh, ktoré sťažovateľka k sťažnosti pripojila) bez pochybností zrejmé, že

sťažovateľka sa nielenže o namietaných opatreniach a zásahoch, ktorými mali byť porušené

jej práva, mohla dozvedieť ( posledná veta ), ale o týchto

nesporne vedela podstatne skôr, ako sú dva mesiace predo dňom, keď podala sťažnosť

ústavnému súdu. Ústavný súd nemožno považovať za ničím neobmedzeného strážcu

ústavnosti, keďže aj ústavný súd pri plnení svojej základnej úlohy, ktorou je ochrana

ústavnosti ( ), postupuje na základe v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ). Ako už ústavný súd opakovane

uviedol, sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany

ústavnosti (napr. ), pričom ústavný súd rovnako vyslovil, že nedodržanie

zákonnej lehoty na podanie sťažnosti je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie

ako oneskorene podanej (), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú

nemožno predĺžiť ani nemožno odpustiť jej zmeškanie (, ). Ak

sťažovateľka podala sťažnosť na ústavnom súde po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty,

táto musela byť odmietnutá už pri jej predbežnom prerokovaní ako podaná oneskorene.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je

,,vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane

zachovania lehoty na podanie sťažnosti pred ústavným súdom.

12. Keďže došlo k odmietnutie sťažnosti z dôvodu nedostatku právomoci a z dôvodu

jej oneskoreného podania, ústavný súd sa meritom veci, teda namietaným porušením

označených práv sťažovateľky, bližšie zaoberať nemohol. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti

taktiež nemohol ústavný súd prikázať Správe katastra L. konať bez zbytočných prieťahov

a zapísať vlastnícke právo sťažovateľky k predmetnej nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností ani rozhodnúť o náhrade trov konania, keďže takéto výroky ústavného súdu

sú viazané na vyhovenie sťažnosti sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009