Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 570/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Želmírou Varjassyovou, Kpt. Nálepku 1072/20, Michalovce,

vo veci namietaného porušenia základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2

a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa postupom

Okresného úradu Michalovce vo veci vedenej pod č. OU-MI-OVVS-2015/011548-3 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na informácie a ich

slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa postupom Okresného úradu Michalovce

(ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod č. OU-MI-OVVS-2015/011548-3 (ďalej

len „namietaný postup“).

Sťažovateľka v sťažnosti k skutkovému stavu uviedla:

„Sťažovateľke dňa 24.8.2015 spôsobil majetkovú škodu na jej

rekreačnej chate... vedenej na LV č... a to tým, že v ten deň zabetónované oporné stĺpy

budúceho prístrešku na prekrytie parkoviska hrubou silou vykýval a jeden zvalil, čo

zaznamenal kamerový systéme na chate. Na základe toho, bolo na neznámeho páchateľa

zo strany manžela sťažovateľky podané trestné oznámenie, na príslušnom PZ

na Zemplínskej Šírave. Následne bola na poškodených stĺpikoch vykonaná demontáž a ich

opätovné osadenie, za ktoré sťažovateľka uhradila zhotoviteľovi sumu 666 €, pričom toto

spolu s kamerovým záznamom doručila Obv. odd. PZ na Zemplínskej Šírave.

Dňa 23.9.2015 bolo sťažovateľke oznámené, že prípad bol odstúpený v zmysle § 60

ods. 3 písm. b/ zák č. 372/81990 Z. z. na Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej

vnútornej správy, nakoľko z dokladu zabezpečeného príslušníkom PZ vyplynulo, že nejde

o trestný čin, ale priestupok. Tento doklad však vykazoval znaky podvodného potvrdenia,

preto sťažovateľka podala sťažnosť na Okresnú prokuratúru Michalovce na prešetrenie

vybavenia trestného oznámenia.

Následne bol manžel sťažovateľky predvolaný na Okresný úrad Michalovce

na prejednanie predmetnej priestupkovej veci vedenej na OÚ Michalovce pod sp. značkou

OU-MI-OVVS-2015/011548-3 ako poškodený, nakoľko on podal oznámenie na polícii.

V predvolaní poverený pracovník požadoval aj doklad o výške spôsobenej

škody, ktorý však nešpecifikoval, preto ho sťažovateľka ešte pred pojednávaním navštívila,

aby si ozrejmila, čo je nevyhnutné na pojednávanie doručiť. Na jej počudovanie však

správanie tohto pracovníka Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej verejnej

správy ju veľmi zarazilo, nakoľko ju tento začal osočovať. Voči týmto jeho útokom sa

sťažovateľka ohradila, ale zo strany tohto pracovníka jej to nebolo umožnené, ale naopak

jeho útoky na jej osobu sa stupňovali a dokonca ju vyzval na opustenie kancelárie. Na

základe týchto skutočnosti sa sťažovateľka, ako vlastnícka predmetnej nehnuteľnosti,

rozhodla aj napriek tomu, že nebola na pojednávanie predvolaná zúčastniť sa prejednania

priestupku. Dňa 21.10.2015 sa sťažovateľka spolu s manželom dostavila na Okresný úrad

Michalovce, do kancelárie č. 504 na 5 poschodí. Vzhľadom k predchádzajúcim

skúsenostiam s pracovníkom Okresného úradu Michalovce, ktoré mala z predchádzajúceho

dňa, sa sťažovateľka rozhodla nahrať si zvukový záznam z prejednania priestupku, aby bolo

zabezpečené korektné prejednanie veci, keďže mala pochybností o nestrannosti pracovníka

Okresného úradu. Nahrávanie zvukového záznamu - pracovník

OÚ Michalovce sťažovateľke neumožnil, ale zavolal svedka . Nakoľko

sa obvinený nedostavil v stanovenom čase na prejednanie veci

začal pojednávanie za prítomnosti sťažovateľky, jej manžela, ako aj ďalšej pracovníčky

OÚ Michalovce. Od sťažovateľky požadoval LV, ktorý pri sebe nemala,

keďže táto požiadavka nebola uvedená ani v predvolaní. na ňu slovne

zaútočil, že nie je ochotná predložiť LV a aj napriek jej prísľubom, že tento doručí na

budúci deň, do zápisnice začal uvádzať, že odmieta predložiť LV, voči čomu sa sťažovateľka

a jej manžel ohradili. Až na zásah prítomnej pracovníčky , túto vetu zo

zápisnice vymazal. Mám za to, že v súčasnej dobe internetu, nie je problém pre pracovníka

OU nájsť si na katastrálnom portáli LV, a iný doklad týkajúci sa nehnuteľnosti.

Od tohto okamihu sa začal voči sťažovateľke aj jej manželovi

správať arogantne a po príchode obvineného , manžela sťažovateľky doslova

vykázal z miestnosti, kde sa priestupok prejednával, čo sťažovateľka považovala za

šokujúce, keďže práve on, ako podávateľ oznámenia bol predvolaný na prejednanie

priestupku. Ďalší priebeh prejednania priestupku sťažovateľka vnímala ako neobjektívne,

zaujaté voči jej osobe a všetko sa vyvíjalo tak, ako keby ona bola obvinená a škoda

spôsobená . Pracovník OU Michalovce sa nezaoberal

predmetom sporu, neoprávneným zásahom do majetku sťažovateľky, poškodením jej

majetku, výškou škody, ale útočil na sťažovateľku a zaoberal sa tým, či predmetné

poškodené stĺpiky sú umiestnené ne jej pozemku resp. na cestnej komunikácii. Neumožnil

sťažovateľke sa k predmetu sporu vyjadriť, obhájiť jej podanie ako aj stavbu prístrešku, na

ktorú má súhlasné stanovisko Obecného úradu Kaluža. Dokonca sa jej začal vyhrážať, že

keď nebude ticho uloží jej pokutu a vykáže ju z miestnosti. Aj po jej upozornení, že

predmetom sporu nie je hranica pozemku, na ktorom sa môže stavať ale poškodzovanie jej

majetku ju pracovník iba zahriakol a nepustil k slovu. Na túto skutočnosť ho

upozornila aj pracovníčka OU , ktorú však odignoroval a dokonca ani

neuviedol v zápisnici z pojednávania. Pred ukončením celého pojednávania sa sťažovateľka

snažila zistiť, či vôbec zaujíma jej stanovisko, no ten jej odvrkol, že ho jej

výmysly nezaujímajú. Celé jeho konanie sťažovateľku presvedčilo o neprofesionálnom,

neetickom, neštandardnom postupe pracovníka Okresného úradu Michalovce

. Jeho konanie ju presvedčilo o jeho zaujatosti voči jej osobe a

nadržovaní obvinenému.“

Podľa názoru sťažovateľky účastník priestupkového konania je oprávnený nahrávať

priebeh ústneho prejednávania priestupku zvukovým záznamovým zariadením, čo vyplýva

aj zo stanoviska konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ak platí, že

účastník konania má právo byť prítomný na pojednávaní v zmysle zákona Slovenskej

národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z nijakého

ďalšieho ustanovenia tohto zákona nemožno vyložiť, že účastník konania nemôže vyhotoviť

nahrávky na záznamovom zariadení z tohto pojednávania. Uvedené potvrdzuje aj čl. 26

ods. 2 , a preto postup okresného úradu, ktorým znemožnil sťažovateľke zvukový

záznam vyhotoviť, nebol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov podala sťažovateľka

aj sťažnosť na okresnom úrade, ako aj na Okresnej prokuratúre Michalovce (ďalej len

„okresná prokuratúra“).

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví:

„Právo sťažovateľky

- na informácie a ich slobodné vyhľadávanie a rozširovanie, priznané čl. 26 ods. 1

a 2

- na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky

bolo postupom Okresného úradu Michalovce vo veci OU MI OVVS 2015/011548-3

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému úradu Michalovce

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 2 000 Eur.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom

predpísané náležitosti upravené v , ako aj prípadné

dôvody na jej odmietnutie podľa . Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti sťažovateľky a z jej príloh ústavný súd zistil, že 21. októbra 2015 sa

konalo na okresnom úrade ústne pojednávanie vo veci priestupku proti majetku vedené pod

č. OU-MI-OVVS-2015/011548-3, na ktorom bolo sťažovateľke správnym orgánom

odopreté zaznamenávať priebeh pojednávania na zvukovom záznamníku, s čím ona

nesúhlasila. Proti postupu okresného úradu z 21. októbra 2015 podala sťažovateľka

22. októbra 2015 na okresnom úrade sťažnosť v zmysle

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), ktorá

nebola do podania sťažnosti ústavnému súdu vybavená.

Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu je postup

okresného úradu, ktorým malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky,

predmetom vybavovania sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach.

Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy. Ústavný súd sa teda

zaoberal otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu namietanému

porušeniu práv sťažovateľky. Pri tomto skúmaní ústavný súd dospel k záveru že

sťažovateľka bola povinná ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu obrátiť sa na

všeobecný súd, ktorý je v konaní podľa piatej časti (ďalej aj

,,OSP“) oprávnený rozhodovať o ochrane jej práv pred nezákonným zásahom správneho

orgánu.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj

orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ

im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu

vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto

povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva

navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u

platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Rozhodovanie všeobecného súdu v rámci správneho súdnictva v tomto prípade je

súčasne rozhodovaním aj o ochrane základných práv, ktorých porušenie sťažovateľka

namietala v sťažnosti. Správny súd musí na základe žaloby preskúmať zásah okresného

úradu a rozhodnúť o tom, či bol alebo nebol v súlade s platným právnym poriadkom vrátane

jeho časti, v ktorej je upravené a konkretizované základné právo na informácie podľa čl. 26

ods. 1 a 2 , ako aj základné právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa , ktorých porušenie sťažovateľka namietala. Takáto

rozšírená právomoc správneho súdnictva vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe týchto skutočností považoval ústavný súd za preukázané, že

sťažovateľkou formulovaný skutkový obsah sťažnosti a možnosť jeho podradenia pod

príslušné civilno-procesné normy upravujúce súdny prieskum zákonnosti rozhodovacej

činnosti a postupov správnych orgánov (medzi ktoré okresný úrad jednoznačne patrí)

nevyhnutne vedie k záveru, že zákonnú právomoc na poskytnutie ochrany namietaným

právam sťažovateľky má všeobecný súd. Pokiaľ sťažovateľka pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu nepristúpila k ochrane svojich práv prostredníctvom návrhu na všeobecnom

súde, ktorým by sa domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,

nie je s ohľadom na uvedený princíp subsidiarity daná právomoc ústavného súdu (obdobne

, , , ).

Navyše ústavný súd dodáva, že o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o prokuratúre“) upravuje dozor prokuratúry nad

zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a umožňuje osobám, ktoré namietajú

nezákonnosť v konaní orgánov verejnej správy, aby sa s podnetom obrátili na prokurátora.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe

podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na

ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu

verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej

správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh síce vyplýva, že sťažovateľka sa obrátila aj na okresnú

prokuratúru, avšak žiadala len prešetrenie vybavenia trestného oznámenia Obvodným

oddelením Policajného zboru Vinné.

Taktiež v zmysle zákona o sťažnostiach fyzická alebo právnická osoba môže podať

sťažnosť, okrem iného aj ak sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených

záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu

verejnej správy [§ 3 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach]. Zo sťažnosti a z jej príloh

vyplynulo, že sťažovateľka tento právny prostriedok ochrany využila, avšak pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nepočkala ani na písomné oznámenie o výsledku jej prešetrenia.

Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľka nevyužila účinné právne možnosti

ochrany svojich označených práv podľa (podala iba

sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach), ale bez zreteľa na tieto možnosti sa rozhodla

požiadať o ochranu svojich základných práv priamo ústavný súd. Takýto postup však

a nepripúšťa. Ústavný súd považuje za vylúčené, aby si sťažovateľ

vyberal spôsob ochrany svojho základného práva, ako aj orgán, pred ktorým ho uplatní,

pretože v takom prípade by stratil zmysel princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu,

ktorý súčasne núti, aby každý orgán verejnej moci sa podieľal na ochrane základných práv

a slobôd v rozsahu svojich kompetencií.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015