Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 388/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. E. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -23 z 20. marca 2007 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -23 z 20. marca 2007

p o r u š i l základné právo Ing. E. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Okresnému súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. E. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,31 €

(slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťjeden centov), ktorú je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. V. D., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 22. októbra 2008 č. k. -7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -23 z 20. marca 2007.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Ústavný súd SR nálezom č. rozhodol, že

právo mojej klientky vo veci OS Ba III č. k. porušené bolo a tomuto súdu

prikázal konať, vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ako je však nesporné z môjho podania adr. predsedovi súdu dňa 22. 10. 2007, súd

nerešpektuje nariadenie ústavného súdu, ba neplní ani svoje vlastné uznesenia a nedodržal

ani prísľub vytýčiť vo februári 2008 T konania. ...

Je teda zrejmé, že tu nie je vôľa sudcu o žalobe mojej klientky rozhodnúť, pričom ide

o konanie o ochranu osobnosti, keď všetci obyvatelia domu sa stále na ňu pozerajú ako na

nezodpovedného človeka a neplatiča, a to tým skôr, že neúčinnou sa stala aj exekúcia voči

MČ B., a byt mojej klientky z 52 bytov v dome je jediným, ktorý je stále bytom obecným.

Moja klientka je navyše osobou v ohrození života, keď v máji 2007 bola u nej zistená

ischemická choroba srdca a hypertenzia 3. st. s vysokým rizikom náhleho úmrtia a po páde

zo schodov má poškodené vnútrohlavové stavce krčnej chrbtice, preto všetky zbytočné

prieťahy v cit. konaní sú trestuhodné.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

vyslovil tento nález:

„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo opätovne porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať bez akýchkoľvek ďalších

zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 Sk,

ktoré jej je OS Ba III povinný zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. OS Ba III je povinný nahradiť Ing. E. K. trovy tohto konania na účet advokátky

v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. E. F., listom z 12. februára

2009 sp. zn. Spr. 3675/08, ku ktorému bolo pripojené aj písomné stanovisko zákonného

sudcu z 30. januára 2009, a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedeným

vyjadreniam okresného súdu zo 6. marca 2009.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu uviedla, že „... prieťahy v konaní po vydaní

Nálezu Ústavného súdu č. -23 zo dňa 20. 03. 2007, doručeného Okresnému

súdu Bratislava III dňa 30. 04. 2007 konštatujem v období od apríla 2007 do 12. 11. 2007

a od 31. 12. 2007 do 15. 05. 2008,“ a dodala, že „na ústnom prejednaní veci netrvám“.

Zákonný sudca vo svojom priloženom písomnom stanovisku popísal chronológiu úkonov

vykonaných v danej veci od 15. mája 2008 a uviedol, že „do skončenia budúceho

pojednávania, ... predpokladám rozhodnutie vo veci, a to zrejme schválením súdneho

zmieru, resp. zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby“.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenia okresného súdu

zaujala takéto stanovisko:

«... oznamujem, že netrvám na verejnom prejednaní veci.

K svojmu pôv. podaniu a na vyjadrenie odporcu uvádzam:

1) Dňa 21. 3. 2002 predseda Spoločenstva Ú. Š. P. zverejnil zoznam neplatičov,

v ktorom bolo uvedené aj meno mojej klientky s nepravdivým údajom.

2) Dňa 22. 3. 2002 podal na základe tohto zverejnenia jej syn trestné oznámenie,

ktoré bolo uznesením z 19. 8. 2002 odložené, pričom náhradu škody si moja klientka

uplatnila žalobou, vedenou na OS Ba III pod č. k. v občiansko-právnom konaní

voči B. R., nakoľko v trestnom konaní bolo zistené, že Š. P. dostal tento zoznam odtiaľ.

3) Z rozsudkov od toho istého súdu je nesporné, že moja klientka si svoje povinnosti

riadne a včas plnila a k 31. 12. 2001 mala na platbách za byt preplatok 2.051 Sk.

4) OS Ba III svojou nečinnosťou vo veci spôsobil, že medzičasom

žalovaný B. R. prestal existovať, a ďalej neakceptoval zákon a nevedel vôbec, s kým má v

konaní pokračovať.

5) Vzhľadom na neustále nedôvodné odročovanie pojednávaní bez akéhokoľvek

konania vo veci samej som usúdila, že bude vhodnejšie, ak prestanem moju klientku ďalej

zastupovať, nakoľko trovy právneho zastúpenia sa vyšplhali už na sumu takmer 10.000 Sk,

pričom ide o vec, ktorá vzhľadom na relevantné listinné dôkazy mohla byť rozhodnutá na

jednom jedinom pojednávaní už pred 7-mimi rokmi, súd tak však neurobil ani na

pojednávaní 31. 10. 2008, ani na pojednávaní 16. 1. 2009.

Je tu teda evidentný nezáujem súdu vec rozhodnúť, je dostatočne preukázaná jeho

ignorácia predošlého nálezu ÚS a preto navrhujem sťažnosti mojej klientky v celom rozsahu

vyhovieť.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. v období po rozhodnutí

ústavného súdu č. k. -23 z 20. marca 2007:

Dňa 3. júna 2002 sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti

proti B., R., so sídlom v B. (ďalej len „odporca“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

.

Dňa 20. marca 2007 ústavný súd nálezom č. k. -23 vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v okresným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. , okresnému

súdu prikázal, aby v tejto veci konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (1 659,70 €) a taktiež aj trovy

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Tento nález bol okresnému súdu

doručený 30. apríla 2007.

Dňa 11. júla 2007 sa právna zástupkyňa sťažovateľky obrátila písomným podaním

na okresný súd, v ktorom sa domáhala o „urýchlené pokračovanie v konaní“.

Dňa 26. októbra 2007 sťažovateľka písomným podaním požiadala okresný súd

„o vylúčenie PZO z ďalšieho konania“.

Dňa 12. novembra 2007 súd predvolal právnu zástupkyňu sťažovateľky

na informatívny výsluch na 3. december 2007.

Dňa 3. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť

na informatívnom výsluchu z dôvodu kolízie s pojednávaním. Okresný súd opakovane

predvolal právnu zástupkyňu sťažovateľky na informatívny výsluch na 17. december 2007.

Dňa 17. decembra 2007 sa právna zástupkyňa sťažovateľky na informatívnom

výsluchu zaviazala do 10 dní doplniť petit žaloby.

Dňa 31. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu „doplnenie

petitu a konkrétnu výšku nemajetkovej ujmy“.

Dňa 15. mája 2008 súd uznesením č. k. -143 pripustil do konania

ďalšieho účastníka – S. Ú., so sídlom v B. (ďalej len „odporca 2“). V ten istý deň bolo

nariadené pojednávanie na 11. jún 2008.

Dňa 11. júna 2008 bolo pojednávanie odročené na 10. september 2008, keďže

odporca 2 nemal vykázané doručenie predvolania.

Dňa 30. júna 2008 sťažovateľka doručila súdu svoje podanie označené ako

„námietky voči postupu sudcu dr. K.“.

Dňa 10. septembra 2008 bolo pojednávanie odročené, pretože sa bez ospravedlnenia

nedostavila sťažovateľka; jej právna zástupkyňa však nemala vykázané doručenie

predvolania. Pojednávanie bolo odročené na 31. október 2008.

Dňa 31. októbra 2008 bolo pojednávanie odročené na 16. január 2009.

Na pojednávaní sa nezúčastnila sťažovateľka, ktorá sa ospravedlnila z dôvodu zhoršenia

zdravotného stavu. Zároveň doručila súdu vyjadrenie, ktoré sa týkalo merita veci, preto súd

toto vyjadrenie doručil na zaujatie stanoviska aj ostatným účastníkom konania.

Dňa 16. januára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -23 z 20. marca 2007.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd v súvislosti s napadnutým

konaním už v konaní vedenom na ústavnom súde pod. sp. zn. uviedol, že táto

vec „môže predstavovať určitý stupeň zložitosti“, avšak opätovným nahliadnutím do

súvisiaceho spisu možno konštatovať, že dĺžka dosiaľ trvajúceho konania nebola závislá od

zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd

nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom pripomína, že v posudzovanom konaní pred okresným súdom ústavný súd už

konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . V danom prípade ústavný súd svoju pozornosť

zameral na obdobie od doručenia svojho nálezu č. k. -23 z 20. marca 2007

okresnému súdu, a poukazuje na to, že napriek uvedenému rozhodnutiu bol okresný súd

v určitom období v posudzovanej veci opakovane bezdôvodne nečinný, konkrétne od

30. apríla 2007 do 12. novembra 2007 (šesť mesiacov) a od 31. decembra 2007 do 15. mája

2008 (štyri mesiace), teda jeho úkony najmenej desať mesiacov opakovane nesmerovali

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v danej veci

nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri

napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Treba ďalej konštatovať, že celková dĺžka napadnutého konania (od podania žaloby

3. júna 2002 až dosiaľ) je viac ako 6 rokov. Táto dĺžka konania, najmä vzhľadom aj na

povahu prerokúvanej veci (ochrana osobnosti), ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania

(napr. ) je celkom zjavne neprimeraná.

Okrem uvedeného ústavný súd osobitne prihliadol na to, že v napadnutom konaní už

prikázal okresnému súdu podľa a zákona

o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu postup v danej veci

nebol organizovaný tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

50 000 Sk, teda 1 659,70 €, aj preto, že je „v ohrození života ... preto všetky zbytočné

prieťahy v cit. konaní sú trestuhodné.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za

primerané v sume 1 500 €. Pričom v daných súvislostiach osobitne prihliadal na to, že

v posudzovanom konaní pred okresným súdom už bolo vyslovené porušenie základného

práva sťažovateľky podľa a ústavný súd už prikázal okresnému súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti z 5. marca 2008

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 6. marca 2009). Za dva úkony

vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po

6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu

s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 346,31 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009