Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 388/08
PDF · 218.26 KB
No categories available
II. ÚS 388/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2009 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. E. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 v období po rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 v období po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007
p o r u š i l základné právo Ing. E. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 41/02
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. E. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. E. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,31 €
(slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťjeden centov), ktorú je Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. V. D., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 22. októbra 2008 č. k. II. ÚS 388/08-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007.
Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Ústavný súd SR nálezom č. II. ÚS 327/06 rozhodol, že
právo mojej klientky vo veci OS Ba III č. k. 15 C 41/02 porušené bolo a tomuto súdu
prikázal konať, vo veci bez zbytočných prieťahov.
Ako je však nesporné z môjho podania adr. predsedovi súdu dňa 22. 10. 2007, súd
nerešpektuje nariadenie ústavného súdu, ba neplní ani svoje vlastné uznesenia a nedodržal
ani prísľub vytýčiť vo februári 2008 T konania. ...
Je teda zrejmé, že tu nie je vôľa sudcu o žalobe mojej klientky rozhodnúť, pričom ide
o konanie o ochranu osobnosti, keď všetci obyvatelia domu sa stále na ňu pozerajú ako na
nezodpovedného človeka a neplatiča, a to tým skôr, že neúčinnou sa stala aj exekúcia voči
MČ B., a byt mojej klientky z 52 bytov v dome je jediným, ktorý je stále bytom obecným.
Moja klientka je navyše osobou v ohrození života, keď v máji 2007 bola u nej zistená
ischemická choroba srdca a hypertenzia 3. st. s vysokým rizikom náhleho úmrtia a po páde
zo schodov má poškodené vnútrohlavové stavce krčnej chrbtice, preto všetky zbytočné
prieťahy v cit. konaní sú trestuhodné.“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
vyslovil tento nález:
„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 41/02 bolo opätovne porušené.
2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať bez akýchkoľvek ďalších
zbytočných prieťahov.
3. Ing. E. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 Sk,
ktoré jej je OS Ba III povinný zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
4. OS Ba III je povinný nahradiť Ing. E. K. trovy tohto konania na účet advokátky
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. E. F., listom z 12. februára
2009 sp. zn. Spr. 3675/08, ku ktorému bolo pripojené aj písomné stanovisko zákonného
sudcu z 30. januára 2009, a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedeným
vyjadreniam okresného súdu zo 6. marca 2009.
2.1 Podpredsedníčka okresného súdu uviedla, že „... prieťahy v konaní po vydaní
Nálezu Ústavného súdu č. II. ÚS 327/06-23 zo dňa 20. 03. 2007, doručeného Okresnému
súdu Bratislava III dňa 30. 04. 2007 konštatujem v období od apríla 2007 do 12. 11. 2007
a od 31. 12. 2007 do 15. 05. 2008,“ a dodala, že „na ústnom prejednaní veci netrvám“.
Zákonný sudca vo svojom priloženom písomnom stanovisku popísal chronológiu úkonov
vykonaných v danej veci od 15. mája 2008 a uviedol, že „do skončenia budúceho
pojednávania, ... predpokladám rozhodnutie vo veci, a to zrejme schválením súdneho
zmieru, resp. zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby“.
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenia okresného súdu
zaujala takéto stanovisko:
«... oznamujem, že netrvám na verejnom prejednaní veci.
K svojmu pôv. podaniu a na vyjadrenie odporcu uvádzam:
1) Dňa 21. 3. 2002 predseda Spoločenstva Ú. Š. P. zverejnil zoznam neplatičov,
v ktorom bolo uvedené aj meno mojej klientky s nepravdivým údajom.
2) Dňa 22. 3. 2002 podal na základe tohto zverejnenia jej syn trestné oznámenie,
ktoré bolo uznesením z 19. 8. 2002 odložené, pričom náhradu škody si moja klientka
uplatnila žalobou, vedenou na OS Ba III pod č. k. 15 C 41/02 v občiansko-právnom konaní
voči B. R., nakoľko v trestnom konaní bolo zistené, že Š. P. dostal tento zoznam odtiaľ.
3) Z rozsudkov od toho istého súdu je nesporné, že moja klientka si svoje povinnosti
riadne a včas plnila a k 31. 12. 2001 mala na platbách za byt preplatok 2.051 Sk.
4) OS Ba III svojou nečinnosťou vo veci 15 C 41/02 spôsobil, že medzičasom
žalovaný B. R. prestal existovať, a ďalej neakceptoval zákon a nevedel vôbec, s kým má v
konaní pokračovať.
5) Vzhľadom na neustále nedôvodné odročovanie pojednávaní bez akéhokoľvek
konania vo veci samej som usúdila, že bude vhodnejšie, ak prestanem moju klientku ďalej
zastupovať, nakoľko trovy právneho zastúpenia sa vyšplhali už na sumu takmer 10.000 Sk,
pričom ide o vec, ktorá vzhľadom na relevantné listinné dôkazy mohla byť rozhodnutá na
jednom jedinom pojednávaní už pred 7-mimi rokmi, súd tak však neurobil ani na
pojednávaní 31. 10. 2008, ani na pojednávaní 16. 1. 2009.
Je tu teda evidentný nezáujem súdu vec rozhodnúť, je dostatočne preukázaná jeho
ignorácia predošlého nálezu ÚS a preto navrhujem sťažnosti mojej klientky v celom rozsahu
vyhovieť.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 41/02 v období po rozhodnutí
ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007:
Dňa 3. júna 2002 sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti
proti B., R., so sídlom v B. (ďalej len „odporca“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.
Dňa 20. marca 2007 ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 327/06-23 vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 41/02, okresnému
súdu prikázal, aby v tejto veci konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (1 659,70 €) a taktiež aj trovy
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Tento nález bol okresnému súdu
doručený 30. apríla 2007.
Dňa 11. júla 2007 sa právna zástupkyňa sťažovateľky obrátila písomným podaním
na okresný súd, v ktorom sa domáhala o „urýchlené pokračovanie v konaní“.
Dňa 26. októbra 2007 sťažovateľka písomným podaním požiadala okresný súd
„o vylúčenie PZO z ďalšieho konania“.
Dňa 12. novembra 2007 súd predvolal právnu zástupkyňu sťažovateľky
na informatívny výsluch na 3. december 2007.
Dňa 3. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť
na informatívnom výsluchu z dôvodu kolízie s pojednávaním. Okresný súd opakovane
predvolal právnu zástupkyňu sťažovateľky na informatívny výsluch na 17. december 2007.
Dňa 17. decembra 2007 sa právna zástupkyňa sťažovateľky na informatívnom
výsluchu zaviazala do 10 dní doplniť petit žaloby.
Dňa 31. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu „doplnenie
petitu a konkrétnu výšku nemajetkovej ujmy“.
Dňa 15. mája 2008 súd uznesením č. k. 15 C 41/02-143 pripustil do konania
ďalšieho účastníka – S. Ú., so sídlom v B. (ďalej len „odporca 2“). V ten istý deň bolo
nariadené pojednávanie na 11. jún 2008.
Dňa 11. júna 2008 bolo pojednávanie odročené na 10. september 2008, keďže
odporca 2 nemal vykázané doručenie predvolania.
Dňa 30. júna 2008 sťažovateľka doručila súdu svoje podanie označené ako
„námietky voči postupu sudcu dr. K.“.
Dňa 10. septembra 2008 bolo pojednávanie odročené, pretože sa bez ospravedlnenia
nedostavila sťažovateľka; jej právna zástupkyňa však nemala vykázané doručenie
predvolania. Pojednávanie bolo odročené na 31. október 2008.
Dňa 31. októbra 2008 bolo pojednávanie odročené na 16. január 2009.
Na pojednávaní sa nezúčastnila sťažovateľka, ktorá sa ospravedlnila z dôvodu zhoršenia
zdravotného stavu. Zároveň doručila súdu vyjadrenie, ktoré sa týkalo merita veci, preto súd
toto vyjadrenie doručil na zaujatie stanoviska aj ostatným účastníkom konania.
Dňa 16. januára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd v súvislosti s napadnutým
konaním už v konaní vedenom na ústavnom súde pod. sp. zn. II. ÚS 327/06 uviedol, že táto
vec „môže predstavovať určitý stupeň zložitosti“, avšak opätovným nahliadnutím do
súvisiaceho spisu možno konštatovať, že dĺžka dosiaľ trvajúceho konania nebola závislá od
zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd
nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri
posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným
prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom pripomína, že v posudzovanom konaní pred okresným súdom ústavný súd už
konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V danom prípade ústavný súd svoju pozornosť
zameral na obdobie od doručenia svojho nálezu č. k. II. ÚS 327/06-23 z 20. marca 2007
okresnému súdu, a poukazuje na to, že napriek uvedenému rozhodnutiu bol okresný súd
v určitom období v posudzovanej veci opakovane bezdôvodne nečinný, konkrétne od
30. apríla 2007 do 12. novembra 2007 (šesť mesiacov) a od 31. decembra 2007 do 15. mája
2008 (štyri mesiace), teda jeho úkony najmenej desať mesiacov opakovane nesmerovali
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v danej veci
nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri
napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania
účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.
Treba ďalej konštatovať, že celková dĺžka napadnutého konania (od podania žaloby
3. júna 2002 až dosiaľ) je viac ako 6 rokov. Táto dĺžka konania, najmä vzhľadom aj na
povahu prerokúvanej veci (ochrana osobnosti), ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania
(napr. IV. ÚS 275/05) je celkom zjavne neprimeraná.
Okrem uvedeného ústavný súd osobitne prihliadol na to, že v napadnutom konaní už
prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu postup v danej veci
nebol organizovaný tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
50 000 Sk, teda 1 659,70 €, aj preto, že je „v ohrození života ... preto všetky zbytočné
prieťahy v cit. konaní sú trestuhodné.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za
primerané v sume 1 500 €. Pričom v daných súvislostiach osobitne prihliadal na to, že
v posudzovanom konaní pred okresným súdom už bolo vyslovené porušenie základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ústavný súd už prikázal okresnému súdu
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti z 5. marca 2008
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 6. marca 2009). Za dva úkony
vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po
6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu
s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 346,31 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2009