Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 3/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

o prijatej sťažnosti Ing. M. J., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Ing. M. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť Ing. M. J. trovy konania

v sume 265,91 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatjeden centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. R. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 zo 14. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že je žalovaným účastníkom konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. ,

a to na základe žaloby zo 7. januára 1997. Rozsudkom z 21. júna 2005 ho okresný súd

zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 116 467 Sk spolu s príslušenstvom.

Sťažovateľ sa 18. apríla 2006 proti tomuto rozsudku odvolal. Krajský súd ako súd odvolací

mu 5. decembra 2006 doručil výzvu na úhradu súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ vzápätí

uhradil. Podľa vyjadrenia sťažovateľa od uvedenej doby je krajský súd nečinný

a o podanom odvolaní dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľ argumentuje skutkovou a právnou

nenáročnosťou predmetu vedeného konania a v doterajšom postupe krajského súdu vidí

porušenie svojho základného práva garantovaného , ako aj porušenie práva

zaručeného dohovorom.

Sťažovateľ tiež uvádza, že doterajší priebeh konania sa snažil urýchliť žiadosťami

o určenie termínu pojednávania (zo 16. mája 2007 a z 26. marca 2008), a keďže tieto ostali

bez odozvy, adresoval krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní z 25. apríla 2008,

ktorú predsedníčka krajského súdu kvalifikovala ako dôvodnú.

V závere sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov priznal

mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania.

Predsedníčka krajského súdu v liste sp. zn. Spr. 3077/2009 z 23. februára 2009

doručenom 23. februára 2009 poukázala na okolnosti týkajúce sa pracovnej zaťaženosti

zákonnej sudkyne spôsobenej vysokým počtom pridelených vecí. V liste zároveň vyjadrila

súhlas s upustením od ústneho prerokovania veci.

Právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k stanovisku krajského súdu v liste

doručenom ústavnému súdu 12. marca 2009, v ktorom vyjadril názor, že ani okolnosti

pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu, na ktoré krajský súd vo svojom stanovisku

poukázal, nie sú dôvodom na vylúčenie zodpovednosti krajského súdu za spôsobené

prieťahy v konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol: „Základné ústavné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako i základné ľudské právo na prejednanie

veci v primeranej lehote vzhľadom na svoj fundamentálny význam v právnom systéme majú

objektívnu povahu, a preto ani uvedené subjektívne (a možno ľudsky

pochopiteľné) prekážky nemôžu odôvodniť odopretie ochrany týchto práv a nezbavujú súd

zodpovednosti za ich porušenie.“ V podaní doručenom ústavnému súdu 17. marca 2009

vyjadril sťažovateľ svoj súhlas s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 21. júna 2005 o podanej žalobe

tak, že sťažovateľa zaviazal žalobcovi zaplatiť istinu s príslušenstvom.

Sťažovateľ podal 19. apríla 2006 proti rozsudku odvolanie.

Okresný súd 25. apríla 2006 predložil spisový materiál s podaným opravným

prostriedkom krajskému súdu.

Krajský súd vyzval 7. decembra 2006 sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku

za podané odvolanie. Sťažovateľ súdny poplatok uhradil 8. decembra 2006.

Krajský súd vyzval 18. januára 2007 právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril

k podanému odvolaniu. Žalobca predložil krajskému súdu svoje vyjadrenie 25. januára

2007.

Sťažovateľ požiadal 21. mája 2007 krajský súd o určenie termínu pojednávania,

žiadosť zopakoval 28. marca 2008.

Krajský súd rozhodol uznesením z 12. februára 2009 o podanom odvolaní tak,

že prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci. Tieto tri kritéria zohľadňuje

pri namietanom porušení práva na prejednanie záležitosti súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

1. Predmetom posudzovaného konania je žaloba o náhradu škody z titulu porušenia

povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný

súd je toho názoru, že predmetnú vec nemožno hodnotiť ako skutkovo či právne zložitú,

čo ústavný súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom súvisiacom náleze

sp. zn. z 15. februára 2006. Napokon krajský súd k preskúmaniu skutkovej

stránky prerokovávanej veci ani nepristúpil, pretože prvostupňový rozsudok zrušil len

z dôvodu formálnoprávnych nedostatkov týkajúcich sa odôvodnenia rozsudku.

2. Ústavný súd pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že sťažovateľ uhradil

poplatok za podané odvolanie až na výzvu súdu, a to napriek tomu, že tento poplatok

je splatný podaním odvolania. Omeškaním s platením súdneho poplatku trvajúcim

od podania odvolania (18. apríla 2006) až do jeho zaplatenia (8. decembra 2006) sťažovateľ

nepochybne prispel k celkovej dĺžke posudzovaného konania. Na tom nič nemení,

že sťažovateľ rešpektoval výzvu krajského súdu na zaplatenie súdneho poplatku

a bezprostredne po jej doručení tento poplatok uhradil. Túto skutočnosť ústavný súd

zohľadnil pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup krajského súdu.

Konanie krajského súdu vykazuje obdobia súvislej nečinnosti, keď krajský súd

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.

Ide o nečinnosť v celkovom trvaní 7 mesiacov v období od 25. apríla 2006 (keď bol

spisový materiál spolu s opravným prostriedkom predložený krajskému súdu)

do 7. decembra 2006 (keď krajský súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku).

Krajský súd bol viac ako 24 mesiacov nečinný aj v období od 25. januára 2007

(keď bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu)

do 12. februára 2009 (keď krajský súd vydal uznesenie o zrušení rozsudku).

Ústavný súd sa pri posudzovaní sťažnosti vysporiadal aj s vyjadrením predsedníčky

krajského súdu, ktorá poukázala na pracovnú zaťaženosť zákonného sudcu.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého

nápadu vecí a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy

nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu

za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Ústavný súd preto obranu krajského

súdu spočívajúcu v pracovnej zaťaženosti sudcu neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené obdobia súvislej nečinnosti krajského súdu súhrnne trvajúce

dva roky a sedem mesiacov nemožno dobu posudzovaného odvolacieho konania trvajúceho

dva roky a osem mesiacov považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému

právu podľa ani za primeranú podľa dohovoru. Ústavný súd

preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

III.

Ústavný súd časti návrhu sťažovateľa na prikázanie konať krajskému súdu v konaní

sp. zn. nevyhovel, pretože medzičasom bolo o odvolaní sťažovateľa

rozhodnuté a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedená skutočnosť však

nezbavuje krajský súd v budúcnosti v možnom prípade druhostupňového konania

postupovať pri prerokovávaní veci bez zbytočných prieťahov v zmysle povinnosti

vyplývajúcej z .

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 40 000 Sk, ktoré odôvodnil takto: „Mnou požadovaná suma odškodného 40 000,- Sk

je podľa môjho názoru primeraným vyjadrením odškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie

mojich základných práv, a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu,

tak i z hľadiska rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o odškodnení

za prieťahy (cca. 20 000,- Sk za rok prieťahov).“

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania

s prihliadnutím na predmet konania krajského súdu, dĺžku zbytočných prieťahov v tomto

konaní a s tým spojenú ujmu sťažovateľa, ale zároveň ústavný súd, vychádzajúc zo zásady

„bdelému patrí právo“, prihliadol tiež na oneskorené zaplatenie súdneho poplatku

sťažovateľom.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom za tri úkony právnej služby, ktoré vyčíslil sumou 412,11 €.

Pri určení výšky náhrady trov vychádzal ústavný súd z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá predstavovala

sumu 19 056 Sk (632,54 €), a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena

v sume 3 176 Sk (105,42 €), k tomu tiež režijný paušál 190 Sk (6,31 €). Za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) prislúcha advokátovi

odmena 210,84 € a 2 x 6,31 € režijný paušál, teda 223,46 €, spolu s DPH v sadzbe 19 %

(t. j. 42,45 €) v celkovej sume 265,91 €. Za tretí úkon - stanovisko k vyjadreniu krajského

súdu doručené ústavnému súdu 12. marca 2009 - ústavný súd sťažovateľovi náhradu trov

konania nepriznal, pretože tento úkon nepovažoval za taký, ktorý by zásadnejším spôsobom

prispel k objasneniu veci.

Na základe uvedeného ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 265,91 € .

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009