Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 91/09
PDF · 182.4 KB
No categories available
III. ÚS 91/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. A., K.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie
Bratislava č. 410 618/1430 z 27. marca 2007 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Ľ. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2009
doručená sťažnosť Ing. Ľ. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie
Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 410 618/1430 z 27. marca 2007 a rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 So 242/2007
z 31. januára 2008.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:
«Listom z 27. marca 2007 mi bolo doručené „rozhodnutie“ Sociálnej poisťovni
-ústredie Bratislava (ďalej len Spú) č. 410 618/1430, ktorým sa podľa § 293k zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. zvyšuje môj starobný
dôchodok na sumu 12 280,- Sk...
V zákonnej lehote som listom 20. apríla 2007 doručil SPú „Návrh na preskúmanie
predmetného rozhodnutia o zvýšení môjho starobného dôchodku“...
Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom som podal z dôvodu, že v doručenom
rozhodnutí suma môjho starobného dôchodku nebola prepočítaná v súlade s ustanoveniami
§ 293k zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z o sociálnom
poistení t. j. z „priemerného mesačného zárobku“ za päť zárobkovo najlepších
kalendárnych rokov v rozhodnom období, „bez obmedzenia“ podľa predpisu účinného
do konca 31. 12. 2003, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ale
z priemeru mojich „vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie“... ustanovených osobitným predpisom - za 5 rokov v ktorých
boli tieto „základy“ v rozhodnom období najvyššie!? Ináč povedané SPú pri prepočítam
môjho dôchodku, v rozpore so zákonom uplatnila obmedzenie podľa predpisu účinného
do 31. 12. 2003 - konkrétne §-u 12 ods. 2...
Ja som označil v „Návrhu na preskúmanie rozhodnutia č. 410 618/1430 z 27. marca
2007“ čoho sa domáham a označil som tiež metodiku výpočtu môjho starobného dôchodku
v súlade s ustanoveniami § 293k zákona č. 310/2006 Z. z., podľa ktorej mal byť môj
starobný dôchodok k danému termínu zvýšený na sumu 19 093,00 Sk.
V súčasnosti mi Spú dlží už viac ako sedem tisíc €, pričom dlžoba každý ďalší mesiac
narastá...
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len krajský súd)
č. k. 2 Sd/74/2007-45 zo 4. septembra 2007..., ktorým potvrdil „rozhodnutie“ odporkyne
č. 410 618 1430 z 27. marca 2007 som v zákonnej lehote podal „odvolanie“... z dôvodu,
že prvostupňový súd rozhodol bez toho aby:
sa zástupca SPú, na moju výslovnú žiadosť a aj vyzvanie sudkyne, vyjadril k mnou
navrhnutým dôkazom a uviedol dôkazy na podporu svojich tvrdení, že môj starobný
dôchodok bol prepočítaný v súlade s ustanoveniami § 293k zák. č. 310/2006 Z. z...
Krajský súd ma listom z 5. 11. 2007, v súlade s ustanovením § 209a ods. 1 O. s. p.
vyzval, aby som sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril či súhlasím s tým,
aby odvolací súd o mojom odvolaní smerujúcom proti rozsudku krajského súdu
č. k. 2 Sd/74/2007-45 rozhodol bez nariadenia pojednávania... Doporučeným listom z 8. 11.
2007 som krajskému súdu oznámil, že nesúhlasím, aby odvolací súd o mojom odvolaní
smerujúcom proti rozsudku krajského súdu č. k. 2 Sd/74/2007-45 rozhodol bez nariadenia
pojednávania...
Nechcel som veriť vlastným očiam keď v obálke s pečiatkou pošty 5. 3. 2008 som
miesto „predvolania“ našiel rozsudok NS SR sp. zn. 7 So 242/2007 zo dňa 31. jan. 2008,
ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu zo 4. 9. 2007 č. k. 2 Sd 74/2007-45...
Neviem kedy bol rozsudok NS SR č. 7 So 242/2007 doručený krajskému súdu, ale
mne bol doručený 6. marca 2008 listom podaným na pošte 5. marca 2008, t. j. 35 dní po
jeho vynesení?!...
„Dovolanie“ proti rozsudku NS SR sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008... som
krajskému súdu doručil listom z 19. marca 2008...
S odvolaním sa na § 3 ods. 7 ako aj §§ 62 ods. 1 a 53 ods. 1, písm. g) zákona
č. 757/2004 Z. z. - o súdoch... (ďalej len zákon) -... som listom z 5. augusta 2008
Sekretariátu predsedu NS SR doručil „sťažnosť“ na porušenie môjho práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v mojej prítomnosti aby som sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...
Dvoma listami, podanými NS SR v jeden deň, 13. januára 2009 na tej istej pošte, mi
bolo doručené:... Uznesenie č. 1 Sdo 23/2008 z 30. októbra 2008..., ktorým najvyšší súd
zastavuje konanie o mojom „dovolaní“!? - podpísané pani JUDr. I. H., ako predsedníčkou
senátu. Toto uznesenie mi bolo doručené 15. januára 2009 t. j. 77 dní potom ako senát
rozhodol?!...
Oznámenie č. Ns 103/2008 zo 7. januára 2009... cit.: „že vzhľadom na obsah mojich
podaní nie je ich možné považovať za dôvodnú sťažnosť podľa ustanovení
zák. č. 707/2004 Z. z. (správne malo byť 757/2004) a zák. č. 152/1998 Z. z., pretože moje
námietky smerujú k procesnému postupu odvolacieho senátu a k jeho právnemu posúdeniu
veci“, podpísané pani JUDr. I. H. ako predsedníčkou správneho kolégia. Je to účelové
skreslenie mojej „sťažnosti“ - snaha vyložiť jej obsah tak, aby ju bolo možné „zhodiť
zo stola“. Moje námietky smerujú v prvom rade proti porušeniu môjho práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v mojej prítomnosti, aby som sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...
Mrzí ma, že „najvyšší orgán súdnej moci“ aj za cenu porušovania zákonov sa snaží
„naplniť“ politickú objednávku, mravne pochybného charakteru, nakoľko sa jedná
o zákonom a ústavou chránené práva a záujmy ozaj zbedačených „starodôchodcov“,
nazývaných tiež „odpísanou generáciou“, u väčšiny ktorých starobné dôchodky už nestačia
ani na pokrytie základných životných potrieb...
Ja som mal priznaný dôchodok za účinnosti ust. § 16 ods. 8 zák. č. 274/1994 Z. z.
v znení zákona č. 394/1994 Z. z., ktoré boli zrušené zákonom č. 413/2002 Z. z. a napokon
zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Ak právny predpis - zákon č. 461/2003 Z. z. v ust. § 293 k zrušil tzv. obmedzenia
priemernej mzdy na výpočet dôchodku, potom mali byť správne zrušené všetky obmedzenia,
vrátene obmedzení voči mňa ako sťažovateľovi a na základe toho mi mal byť vypočítaný
dôchodok bez obmedzení...
Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR v náleze vyslovil, že boli porušené jeho
základné práva a slobody v čl. 46, odst. 1, 2, 3, Ústavy SR...
Sťažovateľ podľa § 52 ods. 2/8 zákona o Ústavnom súde navrhuje, aby Ústavný súd
SR zrušil rozhodnutie NS SR sp. zn.: 7 So 242/2007 z 31. 1. 2008 a Sociálnej poisťovne
-ústredie č. 410 618/1430 z 27. 3. 2007 a vec bola vrátená týmto orgánom na nové konanie
a rozhodnutie.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného
práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 410 618/1430
z 27. marca 2007, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127
ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných
súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom,
že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade,
ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti a jej príloh, sťažovateľ v rámci právnych
a opravných prostriedkov, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok v rámci piatej
časti pojednávajúcej o správnom súdnictve, žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Sociálnej poisťovne. Výsledkom jeho návrhu bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Sd 74/2007-45 zo 4. septembra 2007, ktorý potvrdil
napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne. V prípade krajského súdu išlo o rozhodnutie
súdu prvého stupňa, proti ktorému bolo prípustné odvolanie. Sťažovateľ toto svoje právo
využil, odvolanie podal a v rámci odvolacieho konania najvyšší súd rozsudkom sp. zn.
7 So 242/2007 z 31. januára 2008 rozsudok krajského súdu potvrdil.
Je nepochybné, že právomoci ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne jednoznačne predchádzala právomoc všeobecných súdov, jednak krajského súdu
ako súdu prvého stupňa, ako aj najvyššieho súdu v rámci odvolacieho konania.
Vzhľadom na uvedené bolo treba sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04,
III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08).
Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa
čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára
2008, ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
18. marca 2009. Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol
právoplatnosť 7. marca 2008.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej
právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).
S prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.
7 So 242/2007 z 31. januára 2008 (7. marca 2008), ako aj so zreteľom na deň doručenia
sťažnosti ústavnému súdu (18. marca 2009) ústavný súd považoval za dostatočne
preukázané podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej
lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 156/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07,
III. ÚS 202/08). Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno
odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.
Keďže ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný
návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone,
ako aj vzhľadom na právne zastúpenie sťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom,
ústavný súd preskúmal a prerokoval sťažnosť v rozsahu, ktorý bol stanovený jej petitom.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2009