Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 426/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť A. P., M., Ing. J. P., M., a A. Ž., M., zastúpených advokátom

JUDr. J. L., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo A. P., Ing. J. P. a A. Ž., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. P., Ing. J. P. a A. Ž. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. P., Ing. J. P. a A. Ž. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

956,45 € (slovom deväťstopäťdesiatšesť eur a štyridsaťpäť centov), ktorú j e Okresný súd

Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. L., T., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 20. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. P., M., Ing. J. P., M., a A. Ž., M. (ďalej

spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“

alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že „... Právny predchodca sťažovateľov 1) -

3) teraz už nebohý V. P., ... ktorý zomrel dňa 12. 1. 2000 podal ešte dňa 30. 6. 1993 na

Okresnom súde Trenčín návrh na začatie občianskeho súdneho konania vo veci vyrovnania

dedičských podielov podľa ...

Po podaní návrhu na začatie konania Okresný súd Trenčín vo veci najskôr plynule

konal ... a 12. 1. 1995 ... vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu na začatie konania

v podstate vyhovel. Na podklade odvolania odporcu bol však rozsudok Okresného súdu

Trenčín č. zo dňa 12. 1. 1995 zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. -85 zo dňa 28. 3. 1996 a vec bola vrátená Okresnému súdu Trenčín na ďalšie

konanie. Po zrušení tohto pôvodného rozsudku Okresný súd Trenčín už nepokračoval pri

prejednávaní veci plynule a v konaní došlo celkom neopodstatnene dlhým k prieťahom. ...

Sťažovatelia 1) - 3) v snahe domôcť sa, aby Okresný súd Trenčín v konaní pokračoval,

podali listom zo dňa 25. 6. 2007 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedovi

Okresného súdu Trenčín. Z odpovede k tejto sťažnosti od Okresného súdu Trenčín pod

č. Spr 2164/07 zo dňa 16. 7. 2007 vyplýva, že zo strany podpredsedu Okresného súdu, ktorý

podanú sťažnosť vybavoval, bolo uznané, že v predmetnej veci došlo k neprimerane dlhej

dobe medzi jednotlivými úkonmi a že to bolo spôsobené aj postupnými zmenami konajúceho

sudcu ako aj obtiažnosťou sporu. Zároveň bol daný prísľub pravidelného sledovania

plynulosti konania vo veci v dvojmesačných lehotách. Napriek tomu ani po tejto odpovedi

na sťažnosť vypracovanej ešte dňa 16. 7. 2007 doposiaľ nedošlo k žiadnemu posunu

v prejednávaní predmetnej veci. ...

Sťažovatelia 1) - 3) tvrdia, že popísaným postupom súdu v občianskom súdnom

konaní došlo k porušeniu SR...

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, táto nebola v danom prípade taká, aby

opodstatňovala doterajšiu dĺžku trvania súdneho konania. ...

Pokiaľ ide o správanie sa účastníkov súdneho konania, nedošlo zo strany

sťažovateľov 1) - 3) ale ani ostatných účastníkov súdneho konania k zavineniu žiadnych

významnejších prieťahov v konaní. ...

Pokiaľ ide o postup samotného súdu, tak práve tento nebol podľa sťažovateľov 1) - 3)

správny a efektívny, keď doposiaľ neviedol k vydaniu konečného rozhodnutia, ktoré by

zabezpečovalo definitívne stav právnej istoty v právnom vzťahu medzi účastníkmi súdneho

konania, Čo je po takmer 15 rokoch trvania súdneho sporu už vo všeobecnosti treba

považovať za celkom neprimerané. ...

...sťažovatelia 1) - 3) domáhajú sa ... nielen odstránenia prieťahov v uvedenom

občianskom súdnom konaní ale aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, za

ktoré vzhľadom na všetky okolnosti veci, ale hlavne dĺžku doby, po ktorú sú v právnej

neistote ohľadom časti svojho majetku a tento nemôžu žiadnym spôsobom využívať,

považujú každý zo sťažovateľov 1) - 3) sumu vo výške po 100.000,- Sk. ...

Sťažovatelia 1) - 3) v súlade s ustanovením v znení

neskorších predpisov navrhujú, aby im bola priznaná aj náhrada trov konania. ...

Na základe všetkých skutočností uvedených v bode I. sťažnosti... sťažovatelia 1) - 3)

navrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ... svojim nálezom takto rozhodol:

1) Základné právo A. P., Ing. J. P. a A. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trenčín vo veci vedenej pod č. 18 C 988/1993 bolo porušené.

2) Okresnému súdu Trenčín vo veci vedenej pod č. sa prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3) A. P., Ing. J. P. a A. Ž. sa priznáva finančné zadosťučinenie každému z nich vo

výške po 100.000,- Sk, ktoré je im Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť A. P., Ing. J. P. a A. Ž. spoločne

a nerozdielne trovy konania vo výške 18.522,- Sk na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. L.

... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom Mgr. F. B., listom zo 16. januára 2009

sp. zn. Spr 9/09 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zo 4. februára 2009.

2.1 Podpredseda okresného súdu uviedol tieto skutočnosti:

„Je skutočnosťou, že návrh bol doručený tunajšiemu súdu dňa 30. 06. 1993.

Dĺžka konania je ovplyvnená skutočnosťami, ktoré nemajú dôvody na strane

konajúceho súdu. Ide o procesné nedostatky na strane navrhovateľov, ktoré skonštatoval aj

odvolací súd a ktoré boli navrhovateľmi odstránené až podaním doručeným súdu dňa

30. 12. 1996.

Pojednávania boli 2 krát odročené pre neúčasť navrhovateľov a ich právneho

zástupcu a to v dňoch 19. 09. 1996 a 07. 05. 2002.

Zmeny nastali v katastri nehnuteľností, keď po vykonanom ROEP boli zmenené

parcelné čísla, na čo navrhovatelia nereagovali a súd musí realizované zmeny zisťovať sám.

Spor je zložitý z dôvodu veľkého počtu jednotlivých parciel zapísaných vo viac ako

26 bývalých pozemnoknižných zápisoch.

Okrem toho dĺžka konania je ovplyvňovaná fluktuáciou konajúcich sudcov, ktorej súd

nemôže žiadnym spôsobom zabrániť.

Vo veci do dnešného dňa konalo celkom 7 sudkýň, z ktorých 3 sudkyne odišli na iný

súd a zostávajúce 4 sudkyne odišli postupne na materskú dovolenku.

Je pravdou, že účastníkov tieto skutočnosti nezaujímajú, ale súd ich ovplyvniť

v žiadnom prípade nemôže.

Súhlasíme s tým, aby ústavný súd vec prejednal bez ústneho pojednávania a zároveň

Vám v prílohe zasielame spis sp. zn. .“

2.2 Právny zástupca sťažovateľov v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedu

okresného súdu zaujal toto relevantné stanovisko:

«Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresného súdu Trenčín ku sťažnosti s týmto sa v celom

rozsahu nestotožňujem.

Ku tvrdeniu, že dĺžka konania vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod č. 18C

988/93 „je ovplyvnená skutočnosťami, ktoré nemajú dôvody na strane konajúceho súdu“ a

ku tvrdeniu, že „ide o procesné nedostatky na strane navrhovateľov, ktoré skonštatoval aj

odvolací súd a ktoré boli navrhovateľmi odstránené až podaním doručeným súdu dňa

30. 12. 1996“ uvádzam, že z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín v danej veci vyplýva, že

odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č. -85 zo dňa 28. 3. 1996 zrušil

pôvodný vyhovujúci rozsudok Okresného súdu Trenčín č. zo dňa 12. 11. 1995

s tým, že odvolací súd v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia okrem iného vytýkal

nedostatočné vymedzenie petitu návrhu na začatie konania jednak z dôvodu neoznačenia

spoluvlastníckeho podielu poručiteľa (právneho predchodcu účastníkov konania) a jednak

z dôvodu neoznačenia nehnuteľností podľa ich súčasného stavu. Toto rozhodnutie

odvolacieho súdu bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 29. 7. 1996.

Na základe uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu na nedostatky petitu návrhu na

začatie konania boli následne zadovážené doklady z katastra nehnuteľností, najmä

identifikácia parciel, ktorých zadováženie s ohľadom na rozsah nehnuteľností, ku ktorým

bol nárok na vyrovnanie dedičských podielov uplatnený ako aj s ohľadom na rýchlosť

vybavovania objednávok v tom čase zo strany príslušného katastrálneho úradu, si

vyžadovalo primeranú časovú dobu. Skutočnosťou však je, že dňa 30. 12. 1996

navrhovatelia podali na Okresnom súde Trenčín v danej veci podanie, ktorým upresnili

petit návrhu na začatie konania v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. Teda od

doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu do podania tohto upresnenia petitu návrhu na

začatie konania, ktorým boli vytýkané nedostatky návrhu odstránené, uplynula doba 5

mesiacov, pričom táto súvisela so získaním potrebných dokladov z katastra nehnuteľností.

Popri celkovej dobe nečinnosti Okresného súdu Trenčín pri prejednávaní danej veci ide

teda o dobu celkom nepatrnú a preto námietku vo vyjadrení Okresného súdu Trenčín ku

sťažnosti o tom, že dĺžka konania bola ovplyvnená procesnými nedostatkami na strane

navrhovateľov považujem za neopodstatnenú.

Ku tvrdeniu Okresného súdu Trenčín vo vyjadrení ku sťažnosti, že pojednávania

v danej veci boli 2-krát odročené pre neúčasť navrhovateľov a ich právneho zástupcu, a to

v dňoch 19. 9. 1996 a 7. 5. 2002 uvádzam, že je pravdou, že pojednávanie v uvedených

dňoch sa nekonalo z dôvodov na strane navrhovateľov, avšak tu nedošlo k žiadnym

prieťahom v konaní, keď po dni 19. 9. 1996 sa ďalšie pojednávanie riadne uskutočnilo dňa

18. 11. 1996 a po dni 7. 5. 2002 sa dňa 2. 7. 2002 uskutočnila ohliadka v Obci M. Teda

odročenie pojednávaní v dňoch 19. 9. 1996 a 7. 5. 2002 nemalo za následok žiadne

prieťahy v súdnom konaní v danej veci a preto ani túto námietku nepovažujem za

opodstatnenú.

Ku tvrdeniu Okresného súdu Trenčín vo vyjadrení ku sťažnosti o zložitosti veci

uvádzam, že v danom prípade sa nejedná o konanie, ktoré by vykazovalo známky takej

zložitosti, aby táto opodstatňovala dĺžku trvania konania po dobu už viac ako 15 rokov od

jeho začatia. Naopak z postupu Okresného súdu Trenčín po vykonaní ohliadky dňa

2. 7. 2002 vyplýva, že tento nebol vôbec účelný a nesmeroval k prerokovaniu veci bez

zbytočných prieťahov. Zložitosť veci nemožno vyvodzovať len z rozsahu pozemkov, ku

ktorým bol nárok na vyrovnanie dedičských podielov uplatnený a ani z potreby ich

identifikácie so súčasným stavom katastra nehnuteľností. Napokon k tejto okolnosti bolo

nariadené na základe návrhu navrhovateľov znalecké dokazovanie, ku záverom ktorého

bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľov podané písomné vyjadrenie zo dňa

12. 4. 2006 s požiadavkou na prepracovanie a doplnenie znaleckého posudku, na ktoré však

konajúci Okresný súd Trenčín doposiaľ žiadnym spôsobom nereagoval a doposiaľ po

vykonaní ohliadky dňa 2. 7. 2002 na prejednanie veci nenariadil ďalšie pojednávanie.

Ku tvrdeniu Okresného súdu Trenčín vo vyjadrení ku sťažnosti, že dĺžka konania je

ovplyvňovaná fluktuáciou konajúcich sudcov, ktorej nemôže súd žiadnym spôsobom

zabrániť uvádzam, že ... ani túto námietku nepovažujem za opodstatnenú.

Na základe uvedeného tvrdím, že v súdnom konaní Okresného súdu Trenčín

č. došlo ku značným a neopodstatneným prieťahom, ktorých príčinou nebola

ani zložitosť veci ani správanie účastníka, ale výlučne postup súdu pri prejednávaní veci.

Z právnej podstaty uplatneného nároku v danej právnej veci je zrejmé, že navrhovatelia

uplatnili nárok reštitučného charakteru, ktorým sa v súlade s vtedy platnou právnou

úpravou chceli v primeranom čase domôcť nápravy krivdy, ktorá im vznikla postupom pri

prejednávaní dedičstva v predchádzajúcom období a že výsledkom uplatneného nároku

v prípade jeho úspešnosti malo byť nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľov

v príslušných podieloch k poľnohospodárskym pozemkom značného rozsahu.

Neodôvodnenými prieťahmi v súdnom konaní pri prejednávaní takto uplatneného nároku

navrhovateľov došlo aj ku oslabeniu zmyslu príslušnej reštitučnej právnej normy, keď

viacerí z pôvodných navrhovateľov v priebehu konania zomreli a teda prípadnej nápravy

krivdy sa ani nedožili. Okrem toho vzhľadom na charakter predmetu uplatneného nároku

v danej veci, kde sa jedná o poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v nájme inej osoby, je

zrejmé, že aj v prípade úspechu navrhovateľov vo veci im vznikne už nenávratná škoda na

ušlom príjme z takéhoto nájmu, ktorý bude z dôvodu zrejmého premlčania nároku

v podstatnej časti už nevymožiteľný. ...

Pokiaľ ide o žiadosť o oznámenie, či trvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, k tejto uvádzam, že na tomto netrvám a súhlasím aby sa od ústneho

pojednávania v tejto veci upustilo.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 30. júna 1993 podali L. P., V. Ž., O. J., A. P., P. B. a V. P. (ďalej aj

„navrhovatelia“) Okresnému súdu Trenčín žalobný návrh proti F. P. (ďalej len „odporca“)

na vyrovnanie dedičských podielov.

Dňa 26. júla 1993 súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a vyzval

odporcu, aby sa písomne vyjadril k predmetnej veci.

Dňa 3. augusta 1993 sa odporca vyjadril k predmetnej veci.

Dňa 13. augusta 1993 súd nariadil termín pojednávania na 20. august 1993.

Dňa 20. augusta 1993 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

20. september 1993.

Dňa 20. septembra 1993 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

20. október 1993.

Dňa 19. októbra 1993 bol súdu doručený návrh na pripustenie účastníkov do konania

na strane navrhovateľov, a to A. P. a A. P.

Dňa 20. októbra 1993 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu vyžiadania dokladov od Ž., š. p., M.

Dňa 25. júla 1994 okresný súd urgoval Ž., š. p., M., aby sa vyjadril k predmetnej

veci.

Dňa 5. augusta 1994 sa Ž., š. p., M. písomne vyjadril k veci.

Dňa 13. decembra 1994 súd nariadil termín pojednávania na 4. január 1995.

Dňa 4. januára 1995 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

12. január 1995.

Dňa 12. januára 1995 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -56, ktorým bolo návrhu v podstate vyhovené.

Dňa 6. marca 1995 odporca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 4. mája 1995 súd vyzval navrhovateľov, aby sa písomne vyjadrili k odvolaniu.

Dňa 17. mája 1995 sa A. P. písomne vyjadrila k odvolaniu.

Dňa 18. mája 1995 sa aj ostatní navrhovatelia vyjadrili k odvolaniu.

Dňa 22. februára 1996 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„odvolací súd“), aby rozhodol o odvolaní odporcu.

Dňa 5. marca 1996 odvolací súd nariadil termín pojednávania na 28. marec 1996.

Dňa 28. marca 1996 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené

uznesenie č. k. -85, ktorým sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 12. augusta 1996 okresný súd nariadil termín pojednávania na 19. september

1996.

Dňa 18. septembra 1996 právny zástupca navrhovateľov požiadal súd o odročenie

termínu pojednávania nariadeného na 19. september 1996.

Dňa 19. septembra 1996 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 17. októbra 1996 súd nariadil termín pojednávania na 18. november 1996.

Dňa 18. novembra 1996 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu potreby upresnenia petitu návrhu.

Dňa 30. decembra 1996 navrhovatelia upresnili petit návrhu na začatie konania.

Dňa 26. marca 1998 bolo súdu doručené oznámenie o úmrtí odporcu a bol podaný

návrh na pokračovanie v konaní s jeho dedičmi.

Dňa 28. augusta 1998 súd vyzval notára Mgr. M. A., aby oznámil okruh dedičov po

odporcovi.

Dňa 22. septembra 1998 notár Mgr. M. A. oznámil súdu okruh dedičov (I. Č., E. G.,

A. S.).

Dňa 22. apríla 1999 súd vyzval Ž., a. s., M., aby sa písomne vyjadril k predmetnej

veci.

Dňa 16. júna 1999 súd opätovne vyzval Ž., a. s., M., aby sa písomne vyjadril k veci.

Dňa 7. júla 1999 bolo súdu doručené vyjadrenie Ž., a. s., M.

Dňa 11. januára 2001 bola vec sp. zn. pridelená sudkyni JUDr. A. N.

Dňa 9. mája 2001 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby oznámil adresu

svedka J. M.

Dňa 14. júna 2001 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu adresu menovaného

svedka.

Dňa 8. apríla 2002 súd nariadil termín pojednávania na 7. máj 2002.

Dňa 7. mája 2002 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu vykonania miestnej ohliadky.

Dňa 24. mája 2002 súd oznámil účastníkom konania, že ohliadka sa vykoná 2. júla

2002.

Dňa 2. júla 2002 bola vykonaná ohliadka na mieste samom.

Dňa 11. júla 2002 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že dedičmi

zomretého navrhovateľa V. P. sú sťažovatelia. Zároveň doručil súdu aj splnomocnenie o ich

právnom zastupovaní v predmetnej veci.

Dňa 17. júla 2002 súd vyzval navrhovateľa L. P. na oznámenie dátumu úmrtia

navrhovateľky A. P.. Ďalej súd vyzval O. v M. na oznámenie parcelných čísiel

nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a ich výmery.

Dňa 7. augusta 2002 L. P. oznámil súdu deň smrti A. P.

Dňa 13. augusta 2002 O. v M. odpovedal súdu na výzvu.

Dňa 11. septembra 2002 súd vyzval Správu katastra v T. na oznámenie predmetných

parcelných čísiel nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a ich výmery.

Dňa 8. októbra 2002 sa Správa katastra v T. vyjadrila k veci.

Dňa 27. decembra 2002 súd opätovne vyzval Správu katastra v T. na oznámenie

predmetných parcelných čísiel nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a ich výmery.

Dňa 22. januára 2003 sa Správa katastra v T. vyjadrila k predmetnej veci.

Dňa 27. januára 2003 okresný súd opätovne vyzval Správu katastra v T.

na oznámenie predmetných parcelných čísiel nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania,

a ich výmery.

Dňa 10. februára 2003 sa Správa katastra v T. opakovane vyjadrila k veci.

Dňa 3. marca 2003 súd vyzval účastníkov konania, aby oznámili, či majú návrhy na

doplnenie dokazovania.

Dňa 17. marca 2003 právny zástupca navrhovateľov zaslal súdu návrh na doplnenie

dokazovania.

Dňa 19. mája 2003 súd vyzval Správu katastra v T., aby zaslala identifikáciu

sporných nehnuteľností.

Dňa 6. júna 2003 sa Správa katastra v T. vyjadrila na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 20. októbra 2003 právny zástupca navrhovateľov podal súdu opätovný návrh na

doplnenie dokazovania.

Dňa 22. decembra 2003 bola navrhovateľmi doručená súdu „žiadosť o ukončenie

súdneho procesu - zmierenie“.

Dňa 13. mája 2004 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby oznámil okruh

navrhovateľov v predmetnej veci.

Dňa 26. mája 2004 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, ktorí navrhovatelia

zomreli v priebehu konania, a doplnil aj okruh právnych nástupcov po ostatne zosnulej

navrhovateľke.

Dňa 16. mája 2005 bola vec pridelená sudcovi Mgr. Ing. M. M.

Dňa 24. augusta 2005 okresný súd vyzval Správu katastra v T. na identifikáciu

sporných nehnuteľností.

Dňa 14. septembra 2005 Správa katastra v T. odpovedala uvedenú výzvu súdu.

Dňa 22. septembra 2005 súd opätovne vyzval Správu katastra v T. o identifikáciu

sporných nehnuteľností.

Dňa 2. novembra 2005 Správa katastra v T. reagovala na ostanú výzvu súdu.

Dňa 12. decembra 2005 súd uznesením č. k. -247 určil za znalca Ing.

I. Š. na identifikáciu sporných nehnuteľností.

Dňa 10. februára 2006 bol účastníkmi zložený preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 13. marca 2006 znalec Ing. I. Š. zaslal súdu znalecký posudok.

Dňa 21. marca 2006 súd vyzval znalca na zaslanie kópie znaleckého posudku.

Dňa 30. marca 2006 znalec Ing. I. Š. zaslal súdu kópiu znaleckého posudku.

Dňa 5. apríla 2006 súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k znaleckému

posudku.

Dňa 12. apríla 2006 sa navrhovatelia písomne vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 16. augusta 2007 sa stala vo veci zákonnou sudkyňou JUDr. Ľ. B.

Dňa 16. apríla 2008 súd vyzval Správu katastra v T. na zaslanie listov vlastníctva

týkajúcich sa predmetnej veci.

Dňa 21. mája 2008 súd urgoval Správu katastra v T.

Dňa 26. júna 2008 Správa katastra v T. zaslala súdu požadované dokumenty.

Dňa 7. januára 2009 A. P. požiadala okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

V danej súvislosti ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľov došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania

na strane navrhovateľov, a to na základe univerzálnej sukcesie (z titulu dedenia). Keďže

univerzálna sukcesia vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo, konajúci súd

nemusel uplatňovanú zmenu uznesením pripustiť. Oznámením z 11. júla 2002 sťažovatelia

vstúpili do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou

účastníkov konania. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam

pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania

odporcu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku súdom povolenej zmeny účastníkov

konania nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu

nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu.

Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovatelia

môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré

predchádzalo tejto zmene (mutatis mutandis ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o vyrovnanie dedičských podielov môže v danej veci predstavovať určitý stupeň faktickej

zložitosti súvisiaci napr. s úmrtím viacerých účastníkov konania a potrebou znaleckého

dokazovania. Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný

nemôže pripísať na vrub faktickej alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke

konania mali určitý svoj podiel aj sťažovatelia, napr. tým, že na okresný súd sa obrátili

s návrhom na začatie konania, ktorý mal z právneho hľadiska nedostatky (o ktorých svedčí

aj uznesenie odvolacieho súdu č. k. -85), pričom kvôli odstraňovaniu týchto

nedostatkov v určitom štádiu konania nemohol okresný súd plynulo postupovať. V tejto

súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov

v zmysle môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na

začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti

(pozri ). Avšak, v danom prípade podiel sťažovateľov, resp. ich právneho

zástupcu (ktorý sa nezúčastnil na niektorých pojednávaniach) na vzniknutých prieťahoch

podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé, viac ako pätnásť rokov

trvajúce konanie okresného súdu.

Na druhej strane ale predkladanie návrhov, napr. na rozšírenie účastníkov konania,

nekvalifikuje ústavný súd ako skutočnosť, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi procesnými

predpismi (napr. ) na uplatňovanie a presadzovanie jeho

práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však

kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu, a predovšetkým poukazuje na to, že konanie v danej veci (od podania

žaloby 30. júna 1993 až dosiaľ) trvá 15 rokov a 9 mesiacov, z toho na okresnom súde viac

ako 15 rokov. Táto dĺžka konania je sama osebe celkom zjavne neprimeraná.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek

dôvodov opakovane dlhodobo nečinný, najmä v období od 18. mája 1995 do 22. februára

1996 (deväť mesiacov), od 22. septembra 1998 do 22. apríla 1999 (sedem mesiacov),

od 7. júla 1999 do 9. mája 2001 (dvadsaťdva mesiacov), od 14. júna 2001 do 8. apríla 2002

(desať mesiacov), od 6. júna 2003 do 14. mája 2004 (jedenásť mesiacov), od 26. mája 2004

do 24. augusta 2005 (pätnásť mesiacov) a od 12. apríla 2006 do 16. apríla 2008

(dvadsaťštyri mesiacov). Okresný súd teda počas najmenej 8 rokov a 2 mesiacov vo veci

nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia

počas napadnutého konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia dlhodobej nečinnosti

okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a

netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami môžu nadobudnúť charakter odopretia

spravodlivosti (denegatio iustitiae). Obranu okresného súdu, podľa ktorého „dĺžka konania

je ovplyvňovaná fluktuáciou konajúcich sudcov“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti

treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup

súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu

okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. ,

, , , ), že nedostatočné personálne obsadenie

súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. I keď nie všetky

nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia

súdu, treba poznamenať, že z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu v daných

súvislostiach nevyplýva prijatie žiadnych účinných opatrení.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

po 100 000 Sk, teda 3 319,39 € „vzhľadom na všetky okolnosti veci, ale hlavne dĺžku doby,

po ktorú sú v právnej neistote ohľadom časti svojho majetku a tento nemôžu žiadnym

spôsobom využívať“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na

povahu veci, ale aj na neobyčajne dlhú dobu napadnutého konania a neobyčajne dlhú dobu

nečinnosti okresného súdu v napadnutej veci považuje za primerané každému sťažovateľovi

v sume po 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. apríla 2008, spísanie ústavnej

sťažnosti zo 4. mája 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 4. februára

2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a za

jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 €, preto trovy právneho

zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 326,74 €. Základná sadzba tarifnej

odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“, t. j. na sumu 261,39 € v prípade jedného sťažovateľa. Spolu s režijným

paušálom ku každému úkonu (2 x 6,31 € v roku 2008 a 1x 6,95 € v roku 2009) v prípade

troch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom sumu 803,74 € v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

K uvedenej sume bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 152,71 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 956,45 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009