Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 402/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti J. H., K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. J. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € [slovom tritisícpäťsto

eur (105 441 Sk)], ktoré mu je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť J. H. trovy právneho zastúpenia

v sume 263,53 € [slovom dvestošesťdesiattri eur a päťdesiattri centov (7 939,10 Sk)] na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. E. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2008 doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E.

H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vednom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že sa žalobou podanou okresnému súdu 14. októbra 1994

domáha zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Napriek tomu,

že konanie trvá takmer 14 rokov, nebolo stále právoplatne skončené.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného

súdu v označenom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk a náhradu

trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie konanie podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -11

zo 16. decembra 2008.

Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho

nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 2364/05 zo 6. februára 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby, resp. alternatívne zriadenie vecného

bremena podali na Obvodnom súde K. dňa 14. 10. 1994 J. H. a spol.

Pri posudzovaní otázky, či v tomto súdnom konaní došlo k zbytočným

prieťahom poukazujem na Nálezy Ústavného súdu SR, ktoré už v tejto veci boli vydané

(-38, -25, -11, -40 a ďalšie)

a v ktorých Ústavný súd SR už dospel k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu

Košice I došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov.

Vec po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní

vystupuje na strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel

zisťovať okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť

znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania.

Dňa 7. 8. 2008 súd meritórne rozhodol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť, pretože vo veci bolo podané odvolanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa

sťažovateľ ako jeden zo žalobcov domáha odstránenia neoprávnenej stavby,

resp. alternatívne zriadenia vecného bremena. Po právnej stránke vec nie je podľa názoru

ústavného súdu zložitá, čo konštatoval aj predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.

Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania a so zreteľom na rozširovanie

okruhu účastníkov konania a súvislosť veci s viacerými ďalšími konaniami vedenými

okresným súdom, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie.

Skutková zložitosť veci však nemôže byť dôvodom neprimeraného predĺženia konania,

ktoré navyše v danom prípade bolo spôsobené hlavne nečinnosťou okresného súdu, čo

ústavný súd konštatuje v ďalšej časti tohto nálezu.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho

konania. Ústavný súd nezistil zo spisu okresného súdu také okolnosti, z ktorých by vyplýval

podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na (ďalej len „OSP“), podľa ktorého

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že konanie začalo 14. októbra 1994

podaním žaloby sťažovateľa a ďalšej žalobkyne o odstránenie neoprávnenej stavby.

Okresný súd 4. apríla 1995 vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

a odporcu na vyjadrenie k návrhu. V ďalšom období okresný súd vo veci v podstate nekonal

až do 27. júla 2000, keď uznesením pripustil pristúpenie Mesta K. do konania ako

žalovaného v 2. rade. Dňa 14. septembra 2000 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie

a v rámci jeho prípravy požiadala o pripojenie dedičského spisu a od Okresného úradu K.,

katastrálneho odboru (ďalej len „Okresný úrad K.“) si vyžiadala doklady týkajúce sa

sporných nehnuteľností.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 17. januára 2001 a bolo odročené z dôvodu

ustálenia okruhu aktívne legitímnych účastníkov konania. Prípisom z 24. júna 2003 si

okresný súd vyžiadal od Okresného úradu K. spis súvisiaci s vyvlastňovacím konaním

sporných nehnuteľností a požiadal o pripojenie dedičského spisu. Uznesením z 5. augusta

2003 okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne

rozhodol, že žalobkyni v 2. rade nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. V poradí

druhé pojednávanie sa uskutočnilo 30. októbra 2003, na ktorom okresný súd uložil

sťažovateľovi predložiť zoznam aktívne legitimovaných účastníkov podľa všetkých

dostupných dedičských rozhodnutí.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 20. apríla 2004. Uznesením zo 17. júna 2004

okresný súd na návrh žalobcov podaný 27. apríla 2004 pripustil pristúpenie T., s. r. o., K.,

do konania ako žalovaného v 3. rade. Prípisom z 2. júla 2004 okresný súd vyzval právneho

zástupcu žalobcov, aby oznámil, ktorých žalobcov zastupuje, a doplnil splnomocnenia.

Uznesením z 11. novembra 2004 okresný súd spojil na spoločné konanie na účel znaleckého

dokazovania do konania vedeného pod sp. zn. ďalších desať vecí a ustanovil

znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie a kartografie. Znalec vypracoval

znalecký posudok 29. decembra 2005.

Uznesením z 25. mája 2006 okresný súd ustanovil do konania znalkyňu z odboru

stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností na účel ocenenia vecného bremena.

Znalkyňa vypracovala znalecký posudok 3. októbra 2006.

Po doručení znaleckých posudkov okresný súd uskutočnil 6. marca 2007

pojednávanie, na ktorom uložil žalobcom ustáliť okruh žalobcov s označením ich právnych

predchodcov. Pod spisovou značkou spoločného súdneho konania okresný súd

v nasledujúcom období pojednával 3. apríla 2007, 3. mája 2007, 3. júla 2007, 25. januára

2008, 29. februára 2008 a 16. mája 2008. Na pojednávaní konanom 16. mája 2008 okresný

súd vylúčil veci spojené do konania vedeného pod sp. zn. na samostatné

konanie.

V posudzovanom konaní sa uskutočnilo pojednávanie 7. augusta 2008, na ktorom

okresný súd vyhlásil rozsudok. Právnemu zástupcovi sťažovateľa bol rozsudok doručený

14. októbra 2008. Žalobcovia podali 20. októbra 2008 proti rozsudku odvolanie a spis bol

18. decembra 2008 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľa

v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn.

ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické

úkony súdu (nariadenie pojednávania po 6 rokoch, nariadenie znaleckého dokazovania

po viac ako 10 rokoch atď.). Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť,

že okresný súd od 11. novembra 2004, keď spojil napadnuté konanie s inými predmetom

totožnými konaniami, začal vo veci priebežne realizovať procesné úkony a o veci už v čase

podania sťažnosti rozhodol, pretože je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné,

aby súdne konanie nebolo právoplatne skončené ani po 14 rokoch od jeho začatia.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd síce vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru, ale neprikázal okresnému súdu, aby

vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože v čase

rozhodovania ústavného súdu už o veci konal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

150 000 Sk z dôvodu dlhodobej právnej neistoty v konaní o svojej veci.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen rozhodnutie o porušení, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. ,

berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že namietané konanie

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval

priznanie sumy 3 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol v súlade s

aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho

právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. H., a priznal ich

za dva úkony právnej pomoci v sume uplatnenej v sťažnosti, t. j. 263,53 €, pretože táto

suma nepresahovala sumu určenú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009