Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 108/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. R., B.,

ktorou namieta porušenie slobody náboženského vyznania a práva slobodne sa združovať

podľa a 2 a a práv na slobodu

náboženského vyznania a na slobodu združovať sa podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 11 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 23. augusta 2007, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2008 doručená sťažnosť JUDr. R. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie slobody náboženského vyznania a práva slobodne sa združovať podľa čl. 24

ods. 1 a 2 a (ďalej len „“) a práv na slobodu

náboženského vyznania a na slobodu združovať sa podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 11 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. augusta 2007.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že prípravný orgán Ateistickej

cirkvi neveriacich (ďalej len „ACN“) 14. septembra 2006 podal na Ministerstve kultúry

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) návrh na registráciu ACN. Vychádzal

pritom zo o slobode náboženskej viery a postavení cirkví

a náboženských spoločností v znení účinnom do 30. apríla 2007 v spojení so zákonom

č. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Rozhodnutím č. MK 4457/2006-320/22106 z 18. decembra 2006 ministerstvo

odmietlo registráciu ACN. Po podaní návrhu (25. januára 2007) na preskúmanie tohto

rozhodnutia ministerstva najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 23. augusta 2007

návrh prípravného orgánu ACN zamietol.

Polemizujúc s dôvodmi uvádzanými v rozsudku najvyššieho súdu sťažovateľ

namietal predovšetkým skutkové a právne závery súdu a k už označeným porušeniam

základných práv a slobôd uviedol:

„... sloboda náboženského vyznania alebo právo na slobodu náboženského

vyznania... v sebe... zahŕňajú právo, aby po splnení zákonných podmienok bolo

spoločenstvo veriacich registrované ako cirkev alebo náboženská spoločnosť, ktoré majú

právnu subjektivitu. Taktiež jedným z najdôležitejších aspektov práva slobodne sa združovať

alebo práva na slobodu združovať sa je, aby jednotlivcom bolo umožnené vytvárať

právnické osoby s cieľom konať spoločne pre spoločný záujem. Bez tohto aspektu by toto

právo stratilo význam.

Sťažovateľ má ďalej za to, že... sloboda náboženského vyznania... i právo slobodne

sa združovať môžu byť obmedzené iba výnimočne na základe presne formulovaných

a presvedčivých dôvodov, ktoré majú základ vo vnútroštátnom práve. Voľná úvaha štátnych

orgánov o prípadných ďalších skutočnostiach, ktoré fakticky pôsobia ako ďalšie

obmedzenia týchto práv a slobôd a sú nad rámec zákona, je neprípustná a v rozpore

s citovanými článkami ... a Dohovoru...“

V tomto ohľade sťažovateľ poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) z 5. apríla 2007 k sťažnosti č. 18147/02 Scientologická cirkev Moskvy

proti Rusku.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd, aby vydal tento nález :

„Základná sloboda náboženského vyznania sťažovateľa JUDr. R. B. upravená

v článku 24 ods. 1, 2 SR a jeho právo na slobodu náboženského vyznania

vyplývajúce z článku 9 ods. l Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. zo dňa 23. 08.

2007 porušené boli.

Právo sťažovateľa JUDr. R. B. slobodne sa združovať upravené v článku 29 ods. 1

SR a jeho právo na slobodu združovať sa upravené v článku 11 ods. 1 Dohovoru

o ľudských právach a základných slobodách rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, spis. zn. zo dňa 23. 08. 2007 porušené boli.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. zo dňa 23. 08.

2007 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

... Sťažovateľovi JUDr. R. B. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet advokáta... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie označených práv konečným rozhodnutím vo veci

podanej žaloby o preskúmanie rozhodnutia ministerstva č. MK

z 18. decembra 2006, t. j. rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 23. augusta

2007.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ (sám

právnik a kvalifikovane zastúpený advokátom) domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ).

1. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Z vyplýva, že sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich

základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy,

ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta

porušenie základných práv ().

Účastníkmi súdneho konania pred najvyšším súdom vedeného pod sp. zn.

(ktorí sú uvedení aj v rozsudku z 23. augusta 2007) boli žalobca - Prípravný

orgán Ateistickej cirkvi neveriacich, so sídlom B. – ktorý bol zastúpený JUDr. R. B.,

občianskym zástupcom a členom prípravného orgánu, B., a ako žalovaný vystupovalo

ministerstvo.

Rovnako v konaní vedenom na ministerstve pod č. MK4457/2006-320/22106, ktoré

súdnemu konaniu predchádzalo, v jeho rozhodnutí z 18. decembra 2006 i v samotnom

návrhu na registráciu zo 14. septembra 2006 ako navrhovateľ figurovala ACN, pričom

návrh na registráciu bol podpísaný členmi prípravného orgánu Ing. J. O., P. H. a JUDr. R.

B., ktorý bol zároveň splnomocnený ostatnými členmi prípravného orgánu, aby konal v ich

mene.

Sťažnosť na ústavnom súde podal „JUDr. R. B., B., narodený..., občan SR“

(zastúpený advokátom, pozri záhlavie tohto uznesenia) a v petite sťažnosti sťažovateľ

žiadal: „... sloboda náboženského vyznania sťažovateľa JUDr. R. B. upravená v článku 24

ods. 1, 2 ... a jeho právo na slobodu náboženského vyznania vyplývajúce z článku 9

ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Najvyššieho súdu... zo dňa 23. 08. 2007 porušené boli.

Právo sťažovateľa JUDr. R. B. slobodne sa združovať upravené v článku 29 ods. 1

... a jeho právo na slobodu združovať sa upravené v článku 11 ods. 1 Dohovoru...

rozsudkom Najvyššieho súdu ... zo dňa 23. 08. 2007 porušené boli.

Rozsudok Najvyššieho súdu ... zo dňa 23.08. 2007 zrušuje...

... Sťažovateľovi JUDr. R. B. priznáva náhradu trov konania.“

Keďže sťažovateľ nemá v posudzovanom konaní pred najvyšším súdom procesné

postavenie účastníka konania (nie je žalobcom ani žalovaným, je len splnomocneným

zástupcom prípravného orgánu ACN, ktorý návrh na registráciu podal), nemohol v tomto

konaní (pred ústavným súdom, pozn.) uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné

povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konaní dochádzať k porušovaniu jeho

základných práv alebo slobôd ().

Ústavný súd poukazuje na to, že návrh na registráciu ACN je návrhom prípravného

orgánu ACN, a nie návrhom splnomocneného zástupcu prípravného orgánu ACN (teda

sťažovateľa), s čím korešponduje aj výroková časť v spojení so záhlavím rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. z 23. augusta 2007. Namietaným rozsudkom

najvyššieho súdu môžu byť dotknuté jedine práva a povinnosti účastníka konania, a nie jeho

splnomocneného zástupcu.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne

legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol

podľa .

2. Z obsahu sťažovateľovej argumentácie prednesenej ústavnému súdu v sťažnosti je

zrejmé, že podstata ním namietaného porušenia základných práv a slobôd spočíva

predovšetkým v namietanej nesprávnosti skutkových právnych záverov najvyššieho súdu

obsiahnutých v napádanom rozhodnutí sp. zn. z 23. augusta 2007, t. j.

v nesprávnej interpretácii slobody náboženského vyznania a práva slobodne sa združovať

( a 2 a a a dohovoru).

Z uvedeného okrem iného vyplýva, že sťažovateľ vo vzťahu k označenému

porušovateľovi (najvyšší súd) a jeho rozsudku (sp. zn. z 23. augusta 2007)

nenamietal porušenie základných práv uvedených v až , ani ich

pendantov uvedených v dohovore. Ústavný súd už viackrát uviedol (napr. ), že

je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým

aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu

zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( až ).

Podľa a 2 sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania

a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru.

Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje

zmýšľanie. Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám,

buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi,

zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

Podľa právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo

spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia

a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie

alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo

presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou,

vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

Podľa čl. 11 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania

a na slobodu združovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov

odbory alebo vstupovať do nich.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

V súvislosti so sťažovateľom označenými porušeniami práv a slobôd podľa čl. 24

ods. 1 a 2 a a a dohovoru ústavný súd v súlade

so svojou stabilizovanou judikatúrou zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až . V opačnom prípade by sa ústavný súd stal

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumcia pod právne normy.

Na základe uvedeného nemôže byť ani žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým

rozsudkom najvyššieho súdu a označenými právami a slobodami podľa čl. 24 ods. 1 a 2

a a a dohovoru bez toho, aby sťažovateľ

zároveň nenamietal aj porušenie základných práv podľa až .

Preto je sťažnosť v tomto rozsahu aj zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009