Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 174/08

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti JUDr. P. L., V., zastúpeného advokátom JUDr. I. S., V., M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. P. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. JUDr. P. L. primerané finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. JUDr. P. L. úhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31.

decembra 2007 doručená a 22. februára 2008 na výzvu ústavného súdu doplnená sťažnosť

JUDr. P. L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. S., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ 9. júla 2001

podal okresnému súdu návrh na začatie konania o určenie neplatnosti výpovede danej mu

N. ú. p. - K. ú. p. v Ž. podľa , ktoré neskôr rozšíril aj

o nárok na náhradu mzdy. Podľa tvrdení sťažovateľa v sťažnosti konanie trvá viac ako šesť

rokov, k prieťahom v konaní dochádza tak postupom okresného súdu, ako aj krajského

súdu.

3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol prehľad úkonov vykonaných okresným

súdom aj krajským súdom a navrhol, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„Okresný súd v Martine, v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod

spis. zn. a Krajský súd v Žiline v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline

pod spis. zn. a pod spis. zn. porušili právo JUDr. P. L., aby

sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v SR.

Okresnému súdu v Martine, v konaní vedenom pod spis. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

JUDr. P. L., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 180 000,- Sk,

ktorú sú Okresný súd v Martine a Krajský súd v Žiline spolu s trovami konania povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a uznesením sp. zn. z 22. mája

2008 ju prijal na ďalšie konanie.

5. Ústavný súd listom z 8. decembra 2008 vyzval predsedov okresného súdu

a krajského súdu, aby sa vyjadrili k prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu JUDr.

A. K. vo vyjadrení sp. zn. Spr. 1148/08 z 19. decembra 2008 (ústavnému súdu doručenom

2. januára 2009) okrem iného uviedla:

„Všeobecne k predmetnej veci chcem uviesť, že žalobou podanou na tunajšom súde

dňa 9. 7. 2001 sa žalobca proti žalovanému, v tom čase N. ú. p. B., K. ú. p. v Ž., domáhal

určenia neplatnosti výpovede, ktorá bola daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa

16. 3. 2001 pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal

dopustiť troma skutkami v zmysle ust. vtedy platného .

Súčasne požadoval priznať náhradu mzdy podľa vtedy platného ust. § 61 ods. 1 Zákonníka

práce. Žaloba napadla 9. 7. 2001 a frekvencia úkonov v prvom roku konania zodpovedá

vtedajšej zaťaženosti zákonnej sudkyne pre senát 10 C, ktorej len v roku 2000 napadlo

do senátu 618 žalôb a v roku 2001 490 žalôb. Konanie ovplyvnila aj právna zložitosť sporu

a náročnosť dokazovania, kde bolo vypočutých väčšie množstvo svedkov, súd sa musel

oboznamovať s početnými internými normatívnymi inštrukciami a vnútornými predpismi

žalovaného, u ktorého navyše došlo v priebehu konania k transformácii a k zmene

žalovaného na základe o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych

vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol

zrušený N. ú. p. a boli vytvorené ú. p., s. v. a r. a ú. p., s. v. a r. Súčasne boli prijaté nové

právne normy upravujúce aj odmeňovanie zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu,

verejnú službu a neskôr zákon o výkone práce vo verejnom záujme, pričom súvisiace

mzdové predpisy upravujúce odmeňovanie pracovníkov podliehajúcich režimu týmto

zákonom musel súd aplikovať pri výpočte náhrady mzdy, ktorú nakoniec priznal žalobcovi.

O zložitosti právneho posúdenia nakoniec svedčí aj odôvodnenie rozsudkov, ktoré súd

vo veci postupne vydal. Poukazujem na skutočnosť, že vec je právoplatne skončená

a právoplatnosť rozsudok nadobudol 15. 3. 2008. Predtým súd rozhodoval dvoma

medzitýmnymi rozsudkami o neplatnosti výpovede.“ Predsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení ďalej uviedla podrobný prehľad úkonov vykonaných vo veci

a oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Predseda krajského súdu JUDr. J. K. listom sp. zn. Spr. 832/2008 z 12. januára 2009

predložil ústavnému súdu vyjadrenia predsedníčky senátu JUDr. T. R. k sťažnosti, v ktorých

sa ku konaniu sp. zn. uvádza: „... rozhodnutie krajského súdu bolo vydané

v primeranej lehote (5 mesiacov) od jeho pridelenia. Rozhodnutie nebolo písomne

vyhotovené z objektívnych dôvodov na strane sudkyne - spravodajkyne (čerpanie dovolenky,

ktorému predchádzala dlhodobá práceneschopnosť a následne opätovná

práceneschopnosť)“, a z týchto dôvodov považuje sťažnosť sťažovateľa za neopodstatnenú.

Podobne označila za neodôvodnenú sťažnosť aj v časti smerujúcej proti konaniu krajského

súdu pod sp. zn. , v ktorom došlo k zrušeniu termínu pojednávania

z organizačných dôvodov. S upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom

súhlasil aj krajský súd.

Ústavný súd podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci a jej prerokovanie vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva, nepovažoval ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdov bolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , a II.

ÚS 109/07).

II.

6. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, k nej pripojených príloh, vyjadrenia

predsedu okresného súdu a krajského súdu a skutočností vyplývajúcich zo spisu okresného

súdu sp. zn. a zberných spisov krajského súdu sp. zn.

a sp. zn. ústavný súd zistil tento priebeh konania:

Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom sťažovateľa na určenie neplatnosti

výpovede podľa podaným okresnému súdu 9. júla

2001. Okresný súd 16. novembra 2001 vyzval sťažovateľa na oznámenie zložky N. ú. p.,

od ktorého dostal výpoveď, a jej kópiu. Prvé pojednávanie vo veci nariadil okresný súd

na 11. september 2002. Pojednávanie bolo pre práceneschopnosť sťažovateľa odročené

na 29. október 2002. Na tomto pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a svedkyňa. Dňa

25. novembra 2002 sťažovateľ doplnil žalobný návrh a 11. decembra 2002 okresný súd

vyzval odporcu na predloženie mzdového listu sťažovateľa. Ďalšie pojednávanie nariadené

na 15. január 2003 bolo odročené na 23. január 2003. Okresný súd opätovne vypočul

účastníkov konania a svedkov a pojednávanie odročil na 20. marec 2003. Po vznesení

námietky zaujatosti konajúcej sudkyne sťažovateľom okresný súd pojednávanie odročil

na neurčito a 5. júna 2003 spis predložil na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 30. júna 2003 rozhodol, že konajúca sudkyňa JUDr. G.

nie je vylúčená z rozhodovania veci. Spis bol okresnému súdu vrátený 24. júla 2003. Ďalšie

pojednávanie vo veci okresný súd nariadil na 5. december 2003 a následne ho odročil

na 18. december 2003. Pojednávanie bolo odročené na 19. december 2003, ale pre

nezabezpečenie svedkov bolo následne odročené na 9. január 2004 a toto pre organizačné

zmeny po zrušení N. ú. p. na 6. február 2004. Na v poradí desiatom pojednávaní vo veci

okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil z dôvodu vyhlásenia

rozsudku na 11. február 2004. Okresný súd vo veci vyhlásil medzitýmny rozsudok č. k.

-411, ktorým určil, že výpoveď daná žalobcovi (sťažovateľovi, pozn.) listom

právneho predchodcu žalovaného N. ú. p. - B., K. ú. p. v Ž. zo 16. marca 2001 je neplatná

a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. Rozhodnutie o náhrade mzdy

a trovách konania prenechal konečnému rozsudku. Po odvolaní podanom Ú. p., s. v. a r.

v M. (na ktorý bol spor delimitovaný) bol spis 25. júna 2004 predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní. Pojednávanie pôvodne nariadené na 23. november 2004 bolo

odročené na 9. december 2004, na ktorom krajský súd uznesením sp. zn.

medzitýmny rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol

okresnému súdu vrátený 4. mája 2005. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo

7. septembra 2005 a bolo odročené na 29. september 2005, keď okresný súd vyhlásil

medzitýmny rozsudok č. k. -517, ktorým určil, že výpoveď daná

sťažovateľovi je neplatná a pracovný pomer trval do 1. mája 2002. Na základe odvolania

podaného sťažovateľom 3. marca 2006 bol spis predložený 27. marca 2006 na rozhodnutie

krajskému súdu, ktorý uznesením č. k. -20 z 30. októbra 2006 rozhodol tak,

že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým konštatoval, že pracovný pomer trval

do 1. mája 2002, a vo výroku, ktorým zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal

určenia, že jeho pracovný pomer trvá ku dňu vyhlásenia rozsudku, zrušil a v týchto častiach

vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Spis bol okresnému súdu

vrátený 17. apríla 2007. Podľa tvrdenia sťažovateľa v doplnení sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 22. februára 2008 boli posledné úkony vo veci tieto: „Okresný súd

v Martine zvoláva pojednávanie na 23. 8. 2007 na ktorom preveruje či som sa snažil

zamestnať (preukázané), zisťuje nevyplatené čiastky mzdy (vypočítané a súdu včas

predložené) avšak rozsudok nie je vynesený. Pojednávanie je odročené na 4. 10. 2007. Dňa

4. 10. 2007 nepripravená sudkyňa nepojednáva. Súd odročený na neurčito!!!“

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že uvedené tvrdenia sťažovateľa sa

nezakladajú na pravde, pretože okresný súd nariadil pojednávanie na 23. august 2007,

odročil ho na 4. október 2007, uvedený termín zrušil a následne nariadil nový termín

na 19. december 2007. Uvedené pojednávanie bolo odročené z dôvodu vyhlásenia rozsudku

na 21. december 2007. Rozsudok č. k. -679, ktorým okresný súd rozhodol,

že pracovný pomer žalobcu u žalovaného končí dňom právoplatnosti rozsudku, lebo

od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával;

žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť náhradu mzdy v celkovej výške 1 332 195 Sk spolu

s v rozsudku uloženými úrokmi, a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol, bol

účastníkom konania expedovaný 25. februára 2008 a právoplatným sa stal 15. marca 2008.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

8. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo zaručené v sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií:

právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

8.1 Predmetom namietaného konania bol návrh na určenie neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru podľa a návrh na náhradu mzdy

až do skončenia pracovného pomeru. Stav neistoty týkajúci sa trvania pracovného pomeru

závažne ovplyvňuje zabezpečovanie životných potrieb účastníka konania. Ústavný súd spor

o trvanie pracovného pomeru hodnotí ako predmet konania, ktorý je právne významný pre

rozhodnutie súdu o tom, či v konaní pred všeobecným súdom došlo k porušeniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného . V čase

podania sťažnosti prebiehalo konanie na okresnom súde už siedmy rok. Dĺžku konania

vo veci odôvodnil okresný súd aj právnou zložitosťou sporu, náročnosťou dokazovania,

povinnosťou oboznamovať sa s početnými internými normatívnymi predpismi, ako aj novou

právnou úpravou odmeňovania zamestnancov štátnej služby, ktoré sa v priebehu sporu

viackrát menili. Ústavný súd sa pri hodnotení podľa kritéria zložitosti posudzovanej veci

čiastočne stotožnil s tvrdeniami okresného súdu a priznal jej určitú právnu, ale najmä

skutkovú zložitosť, napriek tomu na jej základe nemožno ospravedlniť celkovú dĺžku

konania pred okresným súdom a krajským súdom.

8.2 Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred okresným súdom a krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu ním označeného práva.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že aj

sťažovateľ zásadným spôsobom prispel k dĺžke konania. Nie vždy sa zúčastňoval

nariadených pojednávaní, podával nekvalifikované návrhy, na základe ktorých potom

musel následne reagovať na výzvy súdu na ich opravu a doplnenie a pod. To všetko sa tiež

negatívne prejavilo na celkovej dĺžke konania, ktorá však už nemôže ísť na ťarchu

všeobecných súdov.

8.3 Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu

v predmetnej občianskoprávnej veci.

Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom sťažovateľa na určenie neplatnosti

výpovede podľa podaným okresnému súdu 9. júla

2001, ktorý neskôr rozšíril aj o návrh na náhradu mzdy, pričom jednotlivé úkony boli

vykonávané tak, ako to je uvedené v II. časti tohto nálezu. Ústavný súd zistil, že v období

od 26. novembra 2001 do 28. júna 2002, t. j. 7 mesiacov, bez existencie zákonnej prekážky

nevykonal okresný súd vo veci žiadny úkon. Ďalšie obdobia nečinnosti ústavný súd

nezistil, vo veci však dochádzalo k opakovanému odročovaniu pojednávaní kvôli zmenám

žalovaného subjektu i právnych predpisov v oblasti odmeňovania sťažovateľa, čo zásadným

spôsobom vplývalo na počet nariadených pojednávaní a v konečnom dôsledku znamenalo

konanie v dĺžke takmer siedmich rokov. Ústavný súd poznamenáva, že takúto celkovú dĺžku

konania o uvedenom predmete možno z ústavného hľadiska považovať už za neprijateľnú

a znamená aj porušenie ústavného práva priznaného .

K dĺžke konania prispel svojím postupom aj krajský súd, ktorý v uvedenej veci

rozhodoval o sťažovateľom uplatnenej námietke zaujatosti sudkyne, o odvolaní proti

medzitýmnemu rozsudku z 11. februára 2004 a odvolaniu proti medzitýmnemu rozsudku

z 19. decembra 2005. Sťažovateľ nenamietal postup krajského súdu pri rozhodovaní

o námietke zaujatosti, za prieťahy v konaní označil postup krajského súdu v konaní sp. zn.

, v ktorom mu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní 25. júna 2004,

krajský súd o odvolaní rozhodol 9. decembra 2004, avšak spis bol okresnému súdu vrátený

na ďalšie konanie 4. mája 2005. Prieťah v konaní namietol sťažovateľ aj v konaní sp. zn.

, v ktorom bol spis okresnému súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní

27. marca 2006, krajský súd o odvolaní rozhodol 30. októbra 2006 a spis vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie 17. apríla 2007. Z uvedeného vyplýva, že konanie o viacerých

opravných prostriedkoch na krajskom súde trvalo 21 mesiacov z celkovej dĺžky konania.

Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu a krajského súdu došlo v konaní ako celku k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu práva priznaného .

9. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal okrem vyslovenia porušenia svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, aby mu ústavný súd na základe

priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 180 000 Sk, ako aj

náhradu trov pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že primeraného finančného zadosťučinenia

sa domáha predovšetkým z dôvodu, že nečinnosť uvedených súdov odďaľuje návrat

sťažovateľa na jeho pracovné miesto, spôsobuje finančnú núdzu a trápenie (rodina žije

z platu manželky - zdravotnej sestry 12 430 Sk,- mesačne) jemu i jeho trojčlennej rodine

po dobu dlhšiu ako šesť rokov“.

Vzhľadom na výrok nálezu vyslovený v bode 1. tohto nálezu, na ktorý je viazaná

možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd pôvodne uvažoval

o priznaní aspoň minimálneho finančného zadosťučinenia pre sťažovateľa, ale napokon

od toho odstúpil najmä pre správanie sťažovateľa. Na základe skutočností, ktoré vyplynuli

zo spisu okresného súdu sp. zn. , a z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

zistil, že rozsudok vo veci bol vyhlásený na pojednávaní uskutočnenom 21. decembra 2007

a právoplatnosť nadobudol 19. marca 2008. Okresný súd rozsudkom rozhodol, že pracovný

pomer žalobcu u žalovaného končí dňom právoplatnosti rozsudku, lebo od žalovaného

nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával; žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v celkovej výške 1 332 195 Sk spolu s úrokom

z omeškania stanoveným percentuálne za jednotlivé obdobia; vo zvyšku uplatneného nároku

žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške

231 620 Sk. Sťažovateľ v sťažnosti na prieťahy v konaní podanej ústavnému súdu

31. decembra 2007, resp. jeho právny zástupca v doplnenej sťažnosti doručenej ústavnému

súdu 22. februára 2008 uvedené skutočnosti neuviedli, poukázali iba na stav v konaní

do 4. októbra 2007, čím obaja ústavnému súdu zamlčali zásadnú skutočnosť, že vo veci bolo

meritórne rozhodnuté. O skutočnosti, že rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť

sťažovateľ ani právny zástupca neinformovali ústavný súd ani potom, ako im bolo doručené

uznesenie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd rozhodol aj o nepriznaní trov právneho zastúpenia sťažovateľovi,

ktoré jeho právny zástupca vyčíslil v sume 6 732 Sk, t. j. 223,46 €, a to z dôvodu, že

považoval za preukázané, že právny zástupca žiadne úkony v mene sťažovateľa

nevykonával, pretože na výzvu ústavného súdu na doplnenie sťažnosti doručil ústavnému

súdu text pôvodnej sťažnosti doplnený iba o svoje identifikačné údaje a následne

požiadavku na úhradu trov konania.

11. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval, aby ústavný súd nálezom prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že

vo veci sp. zn. už bolo právoplatne rozhodnuté, ústavný súd v tejto časti

sťažnosti nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009