Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 414/08
PDF · 188.05 KB
No categories available
I. ÚS 414/08
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 414/08-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka o sťažnosti P. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998 takto
rozhodol:
Sťažnosti P. S. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2008
doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako navrhovateľ účastníkom konania
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o určenie neplatnosti zriadenia vecného bremena
a o určenie vlastníctva vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 153/1998. Konanie
vo veci bolo na základe návrhu podaného sťažovateľom 4. decembra 1997 začaté proti
odporcom 1. R., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. J. I., advokátom, N., a 2. K., a. s. v likvidácii,
B., pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica a od 3. júla 1998 je vedené na okresnom
súde. Podľa tvrdení sťažovateľa konanie vo veci trvá viac ako 11 rokov a dosiaľ v ňom
nebolo právoplatne rozhodnuté. Doterajší postup okresného súdu považuje za neefektívny
a nespejúci k rozhodnutiu vo veci samej.
3. Sťažovateľ uviedol prehľad úkonov vykonaných vo veci sp. zn. 25 C 153/1998
okresným súdom a navrhol, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:
„V konaní Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998 bolo porušené
základné právo P. S., nar..., bytom B., zakotvené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 153/1998 prikazuje konať
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
P. S., nar..., bytom B., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
500.000,- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Nitra povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému súdu Nitra ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia P. S., nar..., bytom
B., za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, na účet advokáta JUDr. J. K.,
vedený v I. a. s., pobočka B., č. účtu:... s uvedením variabilného symbolu VS:...
do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením sp. zn. I. ÚS 414/08
z 3. decembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.
5. Ústavný súd listom z 2. februára 2009 vyzval predsedu okresného súdu,
aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti. Predseda okresného súdu, ktorý je zároveň sudcom
konajúcim, vo veci vo vyjadrení Spr. 185/09 z 23. februára 2009 (ústavnému súdu
doručenom 26. februára 2009) podrobne a chronologicky uviedol úkony a rozhodnutia
okresného súdu, ktoré boli vo veci uskutočnené, a okrem iného poukázal na nasledujúce
skutočnosti:
„Okresný súd v Nitre konal vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov. Jednotlivé
úkony boli zo strany sudcu vykonávané efektívne, v primeraných lehotách a vždy smerovali
k rozhodnutiu vo veci samej, o čom svedčí i skutočnosť, že Okresný súd v Nitre v merite veci
rozhodoval viackrát. Spis bol pre opakované odvolania voči každému rozhodnutiu
meritórnemu i nemeritórnemu, ako aj z dôvodu námietok zaujatosti, predkladaný 7 krát
na Krajský súd v Nitre, kde sa spis nachádzal spolu takmer 5 rokov a 2 krát bol
predkladaný na Najvyšší súd SR, kde sa spis nachádzal spolu 1,5 roka. Z celkovej dĺžky
konania viac ako 11 rokov sa spis na Okresnom súde v Nitre nachádzal iba 4 roky, pričom
za toto obdobie súd vydal spolu 5 rozhodnutí, z toho 3 rozhodnutia vo veci samej, smerujúce
k ukončeniu sporu. Vzhľadom k tomu, že z 5-tich vydaných rozhodnutí prvostupňového súdu
boli 2 rozhodnutia potvrdené, 2 zrušené a v jednom prípade ešte beží odvolacia lehota,
ako aj vzhľadom na nejednotnosť právnych názorov odvolacieho a dovolacieho súdu
k otázke zastavenia konania, pre ktoré bolo rozhodnutie odvolacieho súdu dvakrát zrušené,
je tvrdenie sťažovateľa o nekvalite rozhodovania súdu prvého stupňa a o nenáročnosti veci
zjavne neopodstatnené.
Taktiež považujem za potrebné zdôrazniť, že konanie vo veci určenia neplatnosti
zriadenia vecného bremena je právoplatne zastavené od 29. 10. 1998, konanie o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti je právoplatne zastavené od 30. 1. 2006, takže nie je
právoplatne skončené iba konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý návrh sám
navrhovateľ od roku 1999 opakovane berie späť, pretože nemá už právny záujem na
pokračovaní v konaní a od tejto doby rozhodnutie o návrhu o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy pre neho nemá žiaden význam. Navrhovateľ si totiž svoje vlastníctvo usporiadal
prostredníctvom katastrálneho konania ešte v roku 1999, kedy bol návrh na vklad na
základe kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť je predmetom konania, zamietnutý a neskôr svoj
podiel previedol na iný subjekt. Máme zato, že v dôsledku doteraz prebiehajúceho konania
na Okresnom súde v Nitre sťažovateľ nie je v právnej neistote, pretože bez ohľadu na to,
ako bude v konečnom dôsledku vo veci rozhodnuté, na jeho postavení sa nič nezmení.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujeme aby Ústavný súd Slovenskej
republiky sťažnosti sťažovateľa P. S., bytom B., ktorou namietal porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako neopodstatnenej nevyhovel.“
6. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci a jej prerokovanie vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá
je určená povahou tohto základného práva, nepovažoval ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 410/03, I. ÚS 65/04, II. ÚS 109/07
a I. ÚS 174/08).
II.
7. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, s vyjadrením predsedu okresného súdu
a skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 153/1998 ústavný súd
zistil skutočnosti a priebeh konania zhodný s tým, ktorý bol uvedený v chronologickom
prehľade a vyjadrení predsedu okresného súdu. Podľa neho konanie vo veci bolo
uznesením č. k. 25 C 153/98-498 zo 4. februára 2009 zastavené. Ako vyplýva z podania
okresného súdu z 26. marca 2009, proti tomuto rozhodnutiu podal odporca R., s. r. o., B.,
odvolanie, v dôsledku čoho bude spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
III.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.
9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa
týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka
konania (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
9.1 Predmetom namietaného konania bol návrh na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, na určenie neplatnosti zriadenia vecného bremena a na určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti. Konanie vo veciach s obdobným predmetom konania tvorí bežnú súčasť
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd sa pri hodnotení podľa kritéria
zložitosti posudzovanej veci čiastočne stotožnil s tvrdeniami okresného súdu a priznal
jej určitú právnu aj skutkovú zložitosť, ktorá mala vplyv na doterajší priebeh a dĺžku
konania.
9.2 Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ním označeného
práva.
Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 153/1998 ústavný súd zistil,
že sťažovateľ svojím správaním k doterajšej dĺžke konania zásadným spôsobom neprispel.
Od začiatku konania na okresnom súde je zastúpený advokátom, ktorý v jeho mene
uskutočňuje všetky úkony. Sťažovateľ si svoje vlastníctvo usporiadal prostredníctvom
katastrálneho konania už v roku 1999, v dôsledku čoho nemá záujem na pokračovaní
súdneho konania, čo dokumentuje skutočnosť, že opakovane 15. októbra 1999, 2. mája 2005
a 26. februára 2007 podal okresnému súdu späťvzatie svojho návrhu, ktorému okresný súd
v dvoch prípadoch vyhovel, avšak konanie vo veci pokračovalo v dôsledku odvolaní
a dovolania podaných odporcom. Využívanie procesných oprávnení náleží tak
navrhovateľovi, ako aj odporcovi, pričom takéto správanie účastníka konania nemôže ísť
na ťarchu konajúceho súdu. V súčasnosti je vo veci rozhodnuté uznesením
č. k. 25 C 153/1998-498 z 3. februára 2009 o zastavení konania. Spokojnosť s rozhodnutím
okresného súdu vyjadril právny zástupca sťažovateľa v liste doručenom okresnému súdu
23. marca 2009.
9.3 Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej
občianskoprávnej veci.
Konanie vedené okresným súdom začalo návrhom sťažovateľa na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, na určenie neplatnosti zriadenia vecného bremena a na určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti pôvodne podaným 4. decembra 1997 na Okresnom súde Banská Bystrica.
Vec bola postúpená okresnému súdu na ďalšie konanie 3. júla 1998. Zo spisu okresného
súdu sp. zn. 25 C 153/1998, ktorý bol ústavnému súdu zaslaný okresným súdom, bolo
zistené, že napriek doterajšej celkovej dĺžke konania viac ako 11 rokov, ktorá sa javí
z ústavného hľadiska ako neprijateľná, v konaní okresného súdu prieťahy, tak ako ich
namieta sťažovateľ, zistené neboli.
Ústavný súd zhodne so stanoviskom predsedu okresného súdu konštatuje, že počas
celkovej dĺžky konania v trvaní 11 rokov sa vec prerokúvala na okresnom súde,
v odvolacom konaní na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a dovolacom
konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
Vec sa na okresnom súde nachádzala vyše 4 rokov a zvyšný čas vo veci rozhodovali krajský
súd a najvyšší súd, v konaní ktorých ústavný súd zistil ojedinelé prieťahy. Sťažovateľ však
v podanej sťažnosti prieťahy spôsobené krajským súdom a najvyšším súdom nenamietal.
Berúc do úvahy uvedené, ako aj skutočnosť, tak ako vyplýva zo spisu sp. zn.
25 C 153/1998 a ako ju uvádza vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, konanie
vo veci určenia neplatnosti zriadenia vecného bremena je právoplatne zastavené
od 29. októbra 1998, konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je právoplatne zastavené
od 31. januára 2006, dosiaľ neprávoplatne je rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy.
V dôsledku uvedeného a záverov uskutočneného katastrálneho konania už sťažovateľ
nie je v právnej neistote, ako to uvádza vo svojej sťažnosti.
Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v postupe
okresného súdu neboli zistené prieťahy v konaní a nedošlo k porušeniu práva priznaného
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal okrem vyslovenia porušenia svojho
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, aby mu ústavný súd na základe
čl. 127 ods. 3 ústavy priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na to, že ústavný súd nevyslovil porušenie práva
sťažovateľa, nepriznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie ani trovy právneho
zastúpenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009