Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 124/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. S. C., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, porušenia základného práva zaručeného

Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach vydaným 13. augusta 2008

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra

2008 doručená sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

ako aj porušenie zákazu spôsobenia ujmy pre uplatňovanie základných práv a slobôd podľa

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-84 z 13. augusta 2008.

Ako vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, sťažovateľ bol nastupujúcim navrhovateľom

v konaní Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) o zaplatenie splátok

za predmet nájmu, ktoré si navrhovateľ uplatňoval na základe inominátnej zmluvy

s prvkami zmluvy o nájme a kúpnej zmluvy. V tomto konaní okresný súd uznesením

z 24. júla 2006 pripustil zámenu účastníka konania z pôvodného navrhovateľa

na sťažovateľa. Pôvodný navrhovateľ bol v konaní zastúpený právnym zástupcom.

V sťažnosti sa uvádza, že v oznámení o zmene účastníka na strane pôvodného navrhovateľa

doručenom okresnému súdu „bolo výslovne uvedené, že plnomocenstvo udelené pôvodným

navrhovateľom právnemu zástupcovi, nebolo sťažovateľom tomuto právnemu zástupcovi

opätovne udelené na zastupovanie“.

Okresný súd vydal 26. septembra 2007 rozsudok č. k. -61,

v ktorom vo výroku o trovách konania rozhodol tak, že sťažovateľovi ako navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách napadol sťažovateľ odvolaním.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci v otázke trov konania. Sťažovateľ v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej

časti tak, aby mu bola priznaná i náhrada trov právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnil

tým, že v otázke náhrady trov konania vzniknutých v dôsledku právneho zastúpenia

pôvodného navrhovateľa vychádzal súd z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V priebehu prvostupňového konania došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

k singulárnej sukcesii. Singulárna sukcesia „v dôsledku ktorej dochádza k zmenám

na strane účastníkov konania, je procesným nástupníctvom, pri ktorom právny nástupca

vstupuje do všetkých procesných práv a povinností právneho predchodcu,

ktorého predchádzajúce úkony so zákonom zaväzujú aj nástupcu, t. j. v plnom rozsahu

aj do procesného práva na náhradu trov konania“. Prvostupňový súd sa však v odôvodnení

rozsudku s otázkou náhrady trov právneho zastúpenia pôvodného žalobcu nijako

nevysporiadal.

Krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti napadnutej odvolaním

sťažovateľa, teda vo výroku o trovách. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol,

že bolo „povinnosťou súdu prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým rozhodol o pripustení

zámeny účastníkov, rozhodnúť aj o trovách vystupujúceho účastníka. Nie je možné o nich

rozhodovať v konečnom rozhodnutí, pretože v priebehu ďalšieho konania pôvodný žalobca

už nebol účastníkom konania.“. Pokiaľ v uznesení, ktorým došlo k pripusteniu zámeny

účastníkov, súd prvého stupňa nerozhodol o trovách pôvodného žalobcu podľa § 166 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“), pôvodný žalobca mal v zákonnej lehote právo podať návrh na rozhodnutie

o trovách konania. Vzhľadom na to, že „takýto návrh podaný nebol a súd prvého stupňa

svoje uznesenie v zákonom určenej lehote nedoplnil bez návrhu, v tomto štádiu konania už

nebolo možné rozhodovať o trovách pôvodného žalobcu z dôvodu uplynutia zákonnej

lehoty“. V konečnom rozhodnutí vo veci samej teda nebolo potrebné rozhodovať o trovách

pôvodného žalobcu. Okrem toho, trovy právneho zastúpenia, priznania ktorých sa

sťažovateľ domáhal, nemohli byť predmetom postúpenia pohľadávky, lebo v čase

postúpenia pohľadávky ešte pôvodnému žalobcovi priznané neboli a „postúpiť možno iba

existujúcu pohľadávku“.

Podľa názoru sťažovateľa je právne irelevantné, že nebol v konaní zastúpený

advokátom, pretože pripustením zmeny účastníka vstúpil do všetkých procesných práv

predchodcu, t. j. aj do práva na náhradu trov právneho zastúpenia. Sťažovateľ tiež považuje

za právne nevýznamnú skutočnosť, že úkony právnej pomoci, za ktoré žiadal pôvodný

navrhovateľ priznať náhradu voči odporcovi, vznikli ešte pred jeho vstupom do konania.

Argumentuje tým, že „pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bola postúpená

so všetkými vedľajšími právami s ňou spojenými, t. j. navrhovateľ je v tomto konaní

nositeľom okrem iného aj práva na náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho právnemu

predchodcovi. Náhrada trov konania patrí vždy účastníkovi, ktorým bol v čase vydania

rozsudku navrhovateľ.“. Na základe uvedeného sťažovateľ tvrdí, že krajský súd svojím

konaním porušil princíp spravodlivého procesu podľa , ako aj zákaz

spôsobenia ujmy pre uplatňovanie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 4

.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní

v predmetnej veci takto rozhodol:

„Sťažnosti sa vyhovuje.

Základné právo sťažovateľa bolo podľa a ,

ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené tým, že Krajský súd v Košiciach,

Uznesením sp. zn.: zo dňa 13.08.2008 potvrdil Uznesenie Okresného súdu

v Košiciach I. č.k. zo dňa 26.09.2007.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 13.08.2008 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach, na ďalšie konanie, v ktorom bude

krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu (§56ods. 6 Zákona o ústavnom

súde).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť pri jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci

predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv a slobôd

zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek

možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí

ako neopodstatnený ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.

, , ).

Ústavný súd je podľa svojej ustálenej judikatúry oprávnený skutkové a právne závery

všeobecných súdov kontrolovať z hľadiska ich ústavnej konformity iba vtedy, ak by

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (obdobne napr. , , ).

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,

že uplatňuje svoje práva a slobody.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Sťažovateľ vidí porušenie týchto svojich práv v tom, že krajský súd potvrdil

rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania a nepriznal mu právo

na náhradu nákladov právneho zastúpenia, ktoré vznikli v prvostupňovom konaní jeho

právnemu predchodcovi na strane navrhovateľa. Sťažovateľ je totiž toho názoru, že trovy

právneho zastúpenia, ktoré v konaní vznikli pôvodnému navrhovateľovi, sú príslušenstvom

pohľadávky, ktorá bola naňho zmluvne postúpená, preto mu súdnym rozhodnutím mala byť

priznaná náhrada týchto trov voči odporcovi na základe plného úspechu vo veci.

Skutočnosť, že k trovám právneho zastúpenia, ktorých náhradu si uplatňuje, došlo pred jeho

vstupom do konania, považuje za právne irelevantnú.

Pre rozhodnutie ústavného súdu o petite predloženej sťažnosti bolo v dôsledku

okolností prípadu nevyhnutné zamerať pozornosť na ústavnú konformitu právnych názorov

i na nich nadväzujúceho rozhodnutia okresného súdu. Ak by totiž tieto signalizovali

možnosť porušenia sťažovateľom označených základných práv a krajský súd by takéto

porušenie v rámci odvolacej fázy konania nenapravil, založilo by to právomoc ústavného

súdu na prijatie predloženej sťažnosti na ďalšie konanie.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie okresného súdu i právne závery,

z ktorých toto rozhodnutie vychádza, nenaznačujú žiadnu možnosť porušenia práv

sťažovateľa charakterizujúcich ústavne relevantnú kvalitu základného práva na súdnu

ochranu. Ústavný súd bez ambície preskúmavať právne závery konajúceho súdu dospel

k názoru, že okresný súd bol povinný rozhodnúť o trovách pôvodného navrhovateľa

v rozhodnutí, ktorým pripustil zmenu účastníkov konania, pretože týmto rozhodnutím sa

konanie pre pôvodného navrhovateľa končí. Tým, že tak neurobil, však nebolo porušené

právo sťažovateľa na náhradu trov konania. Tieto trovy nemôžu byť súčasťou postúpenej

pohľadávky, pretože v čase postúpenia pohľadávky ešte pôvodnému navrhovateľovi neboli

priznané.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená

náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi. Sťažovateľ však v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, jeho nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia je teda nedôvodný. Vzhľadom na to nebol naplnený

odvolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je arbitrárne

ani zjavne neodôvodnené. Krajský súd riadne preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu, vysporiadal sa s tvrdeným dôvodom odvolania a vec správne právne

posúdil. Rozhodnutím krajského súdu tak v žiadnom prípade nemohlo byť porušené právo

sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu

(ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne

napr. , , , , ), ústavný

súd sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

požiadavkami formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2009