Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 455/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť I. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo I. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. I. B. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia I. B. v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat

centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. V. D., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

zo 16. decembra 2008 č. k. -14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi bola uvedeným uznesením ustanovená aj právna zástupkyňa v konaní

pred ústavným súdom, a to advokátka JUDr. V. D., B.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynuli tieto relevantné skutočnosti: «(...) Konanie

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. sa viedlo v právnej veci sťažovateľa

o zaplatenie 3.200.000,- Sk proti odporcom Ing. M. B. a Z. B. Okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom zo dňa 18. 04. 2005. (...)

Napriek skutočnosti, že rozsudok Okresného súdu č. k. bol vyhlásený dňa

13. mája 2005, aj v súčasnosti stále trvá stav právnej neistoty sťažovateľa z dôvodu, že

neexistuje konečný právoplatný rozsudok, ktorý by určoval povinnosť odporcov uhradiť mi

finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke. Sťažovateľ má dôvodný záujem na čo

najrýchlejšom konečnom usporiadaní svojich právnych vzťahov s odporcami, nakoľko je

v súčasnosti nútený žiť v stave hmotnej núdze. Sťažovateľovi sú v súčasnosti vykonávané

zrážky z dôchodku vo výške 996,- Sk mesačne na úhradu nároku na náhradu škody, ktorú

sťažovateľovi spôsobil práve odporca v 1. rade trestným činom, za ktorý bol odsúdený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. . V súčasnosti sťažovateľ

disponuje mesačným príjmom po odpočítaní uvedenej zrážky vo výške 3.742,- Sk mesačne.

Z uvedených dôvodov by včasné definitívne vyriešenie daného sporu viedlo k zlepšeniu

bezútešnej životnej situácie sťažovateľa.

Sťažovateľ sa podnetom zo dňa 23. 04. 2007 domáhal ochrany vo veci ochrany práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov u Verejného ochrancu práv. Verejný

ochranca práv listom zo dňa 20. 12. 2007 upovedomil sťažovateľa o výsledkoch vybavenia

podnetu, v ktorom vyslovil svoj názor, že v konaní sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, zaručených v SR a dohovoru.

Zároveň Verejný ochranca práv oznámil sťažovateľovi, že vzhľadom na výsledky vybavenia

podnetu a zistené nedostatky požiadal predsedníčku Okresného súdu Bratislava II, aby

dohliadla na plynulosť predmetného konania a prijala opatrenia, ktoré povedú k jeho

skončeniu v primeranej lehote. (...)»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II v dôsledku svojej procesnej nečinnosti v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, garantované .

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného SR,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vzniklo nečinnosťou Okresného súdu

Bratislava II, sťažovateľ I. B., Ústavnému súdu Slovenskej republiky tiež navrhuje, aby

v súlade s ustanovením SR Okresnému súdu Bratislava II prikázal vo

veci konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ taktiež navrhuje, aby mu z dôvodu porušenia jeho práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a z dôvodu vzniku ujmy špecifikovanej v bode IV. sťažnosti

v súlade s ustanovením SR priznal primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 200.000,- Sk. (...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A. R., listom z 23. februára

2009 sp. zn. Spr. 2006/09 a právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu z 20. marca 2009.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a

spravodlivý proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi ním žiadané

finančné odškodnenie. (...)

Z(...) chronológie vyplýva, že sa v spise konalo plynulo. Určité zdržanie v konaní

spôsobili problémy s doručovaním a zisťovaním pobytu účastníkov, a to aj navrhovateľa.

Samotný navrhovateľ svojim správaním neprispieval k urýchleniu konania, keď viaceré

pojednávania boli odročené na jeho žiadosť resp. sa na ne nedostavil, nepredkladal

požadované dôkazy a nevedel uviesť adresu svedkov resp. zabezpečiť ich účasť na

pojednávaní, hoci trval na ich výsluchu. Mám za to, že v konaní nedošlo k subjektívnym

prieťahom zo strany sudcu.

Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, bez aktívnej účasti navrhovateľa, ktorého bolo

potrebné v konaní vypočuť nebolo možné vo veci rozhodnúť, rovnako aj bez vykonania

dôkazov, ktoré navrhli účastníci konania. Postup súdu, ktorý vykonával úkony smerujúce

k meritórnemu rozhodnutiu bol plynulý a bez subjektívnych prieťahov.

Navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

zotrvala na podanej ústavnej sťažnosti a dodala: „súhlasíme s tým, aby bolo upustené od

ústneho pojednávania(...)“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 3. januára 2002 podal sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava II žalobný návrh

proti Ing. M. B., B. (ďalej len „odporca“), a Ing. Z. B., B. (ďalej len „odporkyňa“, spolu

ďalej „odporcovia“), na zaplatenie 83 200 nemeckých mariek s prísl. z titulu zmluvy

o pôžičke. Sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vec bola pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Z. K.

Dňa 12. marca 2002 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zdokladoval svoje

príjmové a majetkové pomery.

Dňa 22. apríla 2002 bola súdu doručená odpoveď sťažovateľa na uvedenú výzvu.

Dňa 13. mája 2002 súd urobil dopyt na kataster nehnuteľností a dopravný inšpektorát

z dôvodu overenia tvrdení sťažovateľa týkajúcich sa jeho majetkových pomerov.

Dňa 14. júna 2002 katastrálny úrad a 17. júna 2002 dopravný inšpektorát reagoval na

výzvu súdu.

Dňa 5. septembra 2002 okresný súd uznesením č. k. -21 priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň zaslal odporcom návrh na

vyjadrenie.

Dňa 1. októbra 2002 súd urobil dopyt na políciu, na mestskú evidenciu obyvateľov

a centrálnu evidenciu obyvateľov z dôvodu zistenia adresy pobytu odporcov, pretože sa im

nepodarilo doručiť žalobný návrh.

Dňa 21. novembra 2002 súd požiadal políciu o doručenie písomností odporcom,

keďže ich adresu sa nepodarilo zistiť.

Dňa 23. decembra 2002 polícia oznámila súdu, že odporcovia sa na adrese trvalého

pobytu nezdržiavajú.

Dňa 10. marca 2003 súd požiadal S., aby oznámila, kto je platiteľom poistného

za odporcov z dôvodu zistenia ich zamestnávateľa.

Dňa 22. apríla 2003 S. reagovala na dopyt súdu tak, že odporcovia sú evidovaní ako

samostatne zárobkovo činné osoby.

Dňa 2. júna 2003 si súd vyžiadal z okresného úradu výpis zo živnostenského registra

týkajúci sa odporcov.

Dňa 11. júna 2003 živnostenské oddelenie okresného úradu reagovalo na výzvu súdu.

Dňa 3. júla 2003 okresný súd uznesením č. k. -39 ustanovil odporcom za

opatrovníčku J. G.

Dňa 29. júla 2003 súd opätovne urobil dopyt na políciu, na mestskú evidenciu

obyvateľov a centrálnu evidenciu obyvateľov s cieľom zistenia adresy pobytu odporcov.

Dňa 21. augusta 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. október 2003.

Dňa 20. októbra 2003 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu

neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

Dňa 23. októbra 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. január 2004.

Dňa 3. novembra 2003 súd požiadal Národnú banku Slovenskej republiky (ďalej len

„NBS“) o oznámenie kurzu nemeckej marky k 1. aprílu 1999 a 31. marcu 2000 a toho istého

dňa súd prípisom poučil účastníkov konania o možnosti podania námietok zaujatosti.

Dňa 21. januára 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavili

účastníci konania. Právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť.

Dňa 21. januára 2004 NBS reagovala na dopyt súdu.

Dňa 22. januára 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. marec 2004.

Dňa 8. marca 2004 bolo pojednávanie odročené na 21. apríl 2004, pretože sa

nedostavila opatrovníčka odporcov a právny zástupca sťažovateľa, pričom sťažovateľ

nesúhlasil s pojednávaním bez jeho právneho zástupcu, ktorý bol hospitalizovaný.

Dňa 21. apríla 2004 bolo pojednávanie odročené na 28. jún 2004, pretože sa

nedostavil právny zástupca sťažovateľa, pričom sťažovateľ mal založiť do spisu originály

listinných dôkazov.

Dňa 7. mája 2004 sťažovateľ vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi.

Dňa 28. júna 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

4. október 2004 z dôvodu výsluchu svedkov.

Dňa 13. septembra 2004 bol termín pojednávania preročený na 26. október 2004.

Dňa 29. septembra súd požiadal centrálnu evidenciu obyvateľov o zistenie trvalého

pobytu sťažovateľa.

Dňa 12. októbra 2004 centrálna evidencia obyvateľov reagovala na dopyt súdu.

Dňa 26. októbra 2004 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavili

účastníci konania s tým, že bude zisťovaný pobyt sťažovateľa.

Dňa 28. októbra 2004 súd požiadal S., aby oznámila, kto je platiteľom poistného za

sťažovateľa, a o oznámenie jeho adresy.

Dňa 11. novembra 2004 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na ostatnom

pojednávaní a oznámil súdu svoju novú adresu.

Dňa 20. decembra 2004 S. poisťovňa reagovala na dopyt súdu.

Dňa 22. decembra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. február 2005.

Dňa 2. februára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

18. apríl 2005 z dôvodu predloženia listinných dôkazov a výsluchu ďalších svedkov,

ktorých účasť mal zabezpečiť sťažovateľ.

Dňa 6. apríla 2005 sťažovateľ predložil súdu požadovanú dokumentáciu.

Dňa 18. apríla 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -103.

Dňa 13. mája 2005 bol uvedený rozsudok vypracovaný písomne.

Dňa 13. júla 2005 podal odporca odvolanie proti rozsudku č. k. -103.

Dňa 14. júla 2005 odporca požiadal súd o oslobodenie od súdneho poplatku za

odvolanie.

Dňa 20. júla 2005 súd vyzval odporcu, aby zdokladoval svoje príjmové a majetkové

pomery.

Dňa 8. augusta 2005 sťažovateľ písomne reagoval na odvolanie odporcu.

Dňa 14. novembra 2005 okresný súd uznesením č. k. -139 nepriznal

odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a v ten istý deň uznesením č. k. -140

odmietol odvolanie odporcu, ako oneskorene podané. Súd uznesením č. k. -142 tiež

zrušil svoje uznesenie o ustanovení opatrovníčky odporcovi.

Dňa 2. decembra 2005 súd cestou centrálnej evidencie obyvateľov zisťoval pobyt

sťažovateľa.

Dňa 12. decembra 2005 odporca podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -140 a taktiež proti uzneseniu č. k. -139.

Dňa 15. decembra 2005 súd požiadal Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej

a justičnej stráže o oznámenie, či sťažovateľ je vo väzbe alebo vo výkone trestu.

Dňa 19. decembra 2005 centrálna evidencia obyvateľov reagovala na výzvu súdu.

Dňa 20. decembra 2005 sa okresný súd pokúsil doručiť zásielku sťažovateľovi

prostredníctvom jeho zamestnávateľa, avšak bezúspešne.

Dňa 17. januára 2006 súd uznesením sp. zn. ustanovil sťažovateľovi

opatrovníčku.

Dňa 2. februára 2006 sa osobne dostavil na okresný súd sťažovateľ a prevzal

príslušné písomnosti.

Dňa 20. februára 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní odporcu proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-139 a proti uzneseniu č. k. -140.

Dňa 31. mája 2006 krajský súd uznesením č. k. -182,

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -140 zrušil s tým, aby súd znovu

doručil odporcovi tlačivo na vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 7. júla 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. júla 2006 bolo uvedené uznesenie krajského súdu doručované účastníkom

konania.

Dňa 5. septembra 2006 súd doručoval odporcovi tlačivo na vyhlásenie o jeho

osobných, majetkových a zárobkových pomeroch s tým, aby toto tlačivo vyplnené vrátil do

10 dní.

Dňa 10. apríla 2007 bol spis opätovne predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o odvolaní odporcu proti uzneseniu okresného súdu č. k. -139, pretože nereagoval

na výzvu súdu z 5. septembra 2006.

Dňa 28. februára 2007 krajský súd svojím uznesením č. k. -188

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -139 potvrdil.

Dňa 10. apríla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 12. apríla 2007 súd vyzval odporcu, aby oznámil adresu odporkyne.

Dňa 17. mája 2007 súd požiadal políciu o doručenie zásielky odporcom.

Dňa 27. septembra 2007 súd vyzval políciu, aby oznámila, či sa podarilo doručiť

zásielky odporcom.

Dňa 2. novembra 2007 polícia reagovala na ostatnú výzvu súdu.

Dňa 20. februára 2008 súd požiadal S. o oznámenie adries zamestnávateľov

odporcov, vyzval políciu na prešetrenie pobytu odporcov.

Dňa 19. marca 2008 polícia oznámila súdu, že zásielky sa odporcom nepodarilo

doručiť.

Dňa 7. apríla 2008 bolo uznesením č. k. -212 zrušené rozhodnutie okresného

súdu, ktorým ustanovil sťažovateľovi opatrovníčku. V ten istý deň bol uznesením sp. zn.

vyrubený odporcom súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 12. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

odporcu proti rozsudku okresného súdu č. k. -103 z 18. apríla 2005.

Dňa 10. decembra 2008 krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k.

233 tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania po právnej stránke nebola zložitá, avšak do určitej miery bola závislá

od faktickej zložitosti veci, pretože sťažovateľ nevedel uviesť správnu adresu odporcov,

ktorým po poldruharočnom intenzívnom zisťovaní ich pobytu súdom musela byť

ustanovená opatrovníčka.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd

konštatuje, že aj sťažovateľ významne prispel svojím správaním k prieťahom v konaní,

keďže sa jednak osobne alebo prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu

minimálne v štyroch prípadoch (20. októbra 2003, 21. januára 2004, 8. marca 2004

a 21. apríla 2004) nezúčastnil na pojednávaniach alebo nesúhlasil s pojednávaním pred

okresným súdom. Na ťarchu sťažovateľa bolo treba ďalej pripísať skutočnosť, že nebol

súčinnostný s okresným súdom, pretože v určitom štádiu konania neoznámil súdu ani

zmenu svojho bydliska, a tak súd musel opakovane prostredníctvom centrálnej evidencie

obyvateľov (2. decembra 2005) a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej

stráže (15. decembra 2005) zisťovať jeho pobyt. Dokonca 17. januára 2006 súd uznesením

sp. zn. musel sťažovateľovi ustanoviť opatrovníčku. Okrem toho sťažovateľ a jeho

právny zástupca neprispeli k plynulosti napadnutého konania ani tým, že navrhnuté dôkazné

materiály nepredkladali súdu riadne a včas. Na uvedené nesúčinnostné správanie

sťažovateľa a ich právneho zástupcu v určitom štádiu napadnutého konania ústavný súd

nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci

opakovane aj nečinný (napr. od 23. decembra 2002 do 10. marca 2003, od 5. septembra

2006 do 10. apríla 2007 a od 2. novembra 2007 do 20. februára 2008). Úkony okresného

súdu teda v napadnutom konaní minimálne po dobu jedného roka nesmerovali k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Tieto nečinnosti

-nedostatky plynulosti konania by však samy osebe neznamenali porušenie základného

práva sťažovateľa zaručeného v , ale kvalitu porušenia tohto základného

práva nadobudli počas viac ako sedemročnej dĺžky konania, čo je z ústavnoprávneho

aspektu neospravedlniteľné. Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Obranu okresného

súdu, podľa ktorého „v konaní nedošlo k subjektívnym prieťahom zo strany sudcu“,

nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri

posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. v ods.

2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote (napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 10. decembra 2008 bola predmetná vec na krajskom súde

rozsudkom č. k. -233 rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach

danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

200 000 Sk, teda 6 638,78 €, z dôvodu, že „trvá stav právnej neistoty sťažovateľa“,

a pretože „by včasné definitívne vyriešenie daného sporu viedlo k zlepšeniu bezútešnej

životnej situácie sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na výrazný podiel sťažovateľa na

vzniknutých zbytočných prieťahoch v napadnutom konaní, ako i vzhľadom na to, že vec

bola ukončená poskytnutím súdnej ochrany sťažovateľovi, ústavný súd dospel k názoru, že

aj konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Ústavný súd preto neuznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia .

Z uvedených podstatných dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 5. februára 2009 a písomné

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 20. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku

2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle

§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkovú sumu 245,70 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009