Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 23/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti Ing. V. Š., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. D. R., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava V, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. V. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. V. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € [slovom tisíc

eur (30 126 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť Ing. V. Š. trovy konania

v sume 265,92 € [slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov (8 011,11 Sk)]

na účet jej právneho zástupcu JUDr. D. R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 5. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. V. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že súdny exekútor udelil sťažovateľke na dražbe konanej

14. októbra 2005 príklep k podielu na draženej nehnuteľnosti, následne požiadal okresný

súd o jeho schválenie a sťažovateľka zložila stanovenú zábezpeku, v dôsledku čoho sa stala

účastníčkou napadnutej časti exekučného konania.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovateľka okrem vyslovenia, že postupom okresného súdu bolo

porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, domáhala aj prikázať okresnému súdu konať v označenom konaní bez

zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (1 659,70 €).

Zároveň požadovala priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3571/08 doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2008, v ktorom okrem iného

uviedol, že napadnutý spis sa „t. č. nachádza na Krajskom súde v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní oprávneného“. V následných podaniach sp. zn. Spr. 3092/09 z 20. februára 2009

a z 9. marca 2009 okresný súd oznámil ústavnému súdu, že netrvá na verejnom pojednávaní

senátu ústavného súdu a že netrvá ani na ďalšom vyjadrení k veci po rozhodnutí Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Keďže aj sťažovateľka v podaní z 27. marca 2009 oznámila, že netrvá na verejnom

pojednávaní senátu ústavného súdu, ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu súdu sp. zn. ústavný súd zistil

tento priebeh a stav v napadnutej časti exekučného konania:

- súdny exekútor udelil sťažovateľke na dražbe konanej 14. októbra 2005 príklep

k 1/2 podielu na byte č. (...) v bytovom dome súp. č. (...) katastrálnom území Ž.,

- okresný súd uznesením sp. zn. z 19. decembra 2005 povolil odklad

exekúcie do právoplatného rozhodnutia o excindačnej žalobe vedenej okresným súdom pod

sp. zn. ,

- proti označenému uzneseniu podal odvolanie Fond národného majetku Slovenskej

republiky 2. januára 2006 a sťažovateľka 18. januára 2006,

- 10. januára 2006 okresný súd predložil súdny spis spolu s odvolaním

na rozhodnutie krajskému súdu,

- krajský súd uznesením sp. zn. z 31. októbra 2006 zrušil prvostupňové

uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie; uvedené uznesenie krajského

súdu bolo okresnému súdu doručené 13. decembra 2006 a následne bolo doručované

účastníkom konania, ktorí ho prevzali 12. januára 2007, resp. 15. januára 2007,

- 19. júna 2007 zákonná sudkyňa poverila konaním vo veci vyššiu súdnu úradníčku,

- 21. júna 2007 okresný súd overoval oprávnenosť zmeny účastníka v exekučnom

konaní z dôvodu postúpenia pohľadávky,

- súdny exekútor podaním doručeným okresnému súdu 26. júna 2007 žiadal

rozhodnutie vo veci príklepu v čo možno najkratšom čase,

- 19. júla 2007 okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval

vyjadrenie k oprávnenosti zmeny účastníka v exekučnom konaní z dôvodu postúpenia

pohľadávky,

- okresný súd uznesením z 8. augusta 2007 pripustil, aby z konania vystúpil na strane

oprávneného Fond národného majetku a na jeho miesto nastúpila spoločnosť U. (...),

- okresný súd výzvou z 27. septembra 2007 požiadal súdneho exekútora, aby sa

v lehote 10 dní vyjadril k podanej námietke zaujatosti,

- po doručení vyjadrenia súdneho exekútora k námietke zaujatosti okresný súd

uznesením z 29. októbra 2007 rozhodol, že súdny exekútor z konania v exekučnej veci

sp. zn. Ex 246/02 nie je vylúčený,

- okresný súd uznesením sp. zn. z 10. januára 2008 opätovne povolil

odklad exekúcie predajom nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. ,

- 11. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie oprávneného proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 10. januára 2008,

- 25. novembra 2008 okresný súd predložil spis spolu s odvolaním na rozhodnutie

krajskému súdu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Ústavný súd konštatuje, že exekučné konanie spravidla treba považovať

za konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne

jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne

rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie.

Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia

oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania

je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne

nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom exekučnom titule.

Treba uviesť, že napadnuté konanie, resp. jeho sťažnosťou napadnutá časť týkajúca

sa postupu okresného súdu v konaní o povolení odkladu exekúcie je z hľadiska právnej

a faktickej náročnosti štandardným konaním.

Ústavný súd zastáva názor, že pri sústredenejšom procesnom postupe mohol byť

priebeh napadnutého konania, v ktorom okresný súd rozhoduje o povolení odkladu

exekúcie, plynulejší, efektívnejší a nemusel viesť k predĺženiu exekučného konania.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky sťažnosťou napadnutej časti exekučného

konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu označených práv.

Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v súvislosti s napadnutou časťou

exekučného konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

exekučnom konaní, resp. v jeho sťažnosťou napadnutej časti, t. j. v štádiu od 14. októbra

2005, keď súdny exekútor na dražbe udelil sťažovateľke príklep k podielu na draženej

nehnuteľnosti.

Ústavný súd zistil, že napadnutá časť exekučného konania bola poznačená

nesústredenosťou a neefektívnosťou procesného postupu okresného súdu.

Toto zistenie sa opiera najmä o odôvodnenie uznesenia krajského súdu z 31. októbra

2006 sp. zn. , ktorým zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 19. decembra 2005 o povolení odkladu exekúcie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol:

„Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci bol v zmysle § 45 ods. 1 Ex. por. poverený

vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

č. k. -44 na vymoženie uloženej povinnosti sumy 754.386,- Sk s prísl. a trovy

exekúcie súdny exekútor JUDr. M. T. Tento vydal upovedomenie o začatí exekúcie

predajom nehnuteľnosti povinného (popri vykonaní exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu

banke) aj predajom nehnuteľnosti povinného nachádzajúcej sa v obci Ž., kat. úz. Ž.

zapísanej na LV č. (...) ako nebytový priestor - prízemie bytového domu, súp. č. (...)

postaveného na pozemku parc. č. (...) a podiel 219060/272108 na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. (...) všetko v podiele ½. V zmysle § 56

ods. 2 Ex. por., bol podaný podnet na odklad exekúcie JUDr. M. Ď. (ako právnym

zástupcom O. M., E. G., P. M., Ing. P. Š., V. M., E. M., Mgr. T. Š., PhDr. A. Š. a A. S.

bytom...) z dôvodu prebiehajúceho konania o vylúčenie veci - špecifikovanej z exekúcie, keď

súčasne prebieha aj konanie o nehnuteľnosti - o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa

30. 1. 1997, na základe ktorej povinný nadobudol vlastnícke právo vo výške

½ spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o vylúčenie veci

z exekúcie.

Podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie,

ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

V súlade s cit. ust. povolil odklad exekúcie aj súd prvého stupňa a to

do právoplatného rozhodnutia o exindančnej žalobe. Túto žalobu podali zhora uvedení

nájomcovia bytov č. 22, 21, 1, 16, 6, 13 a 27 nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. (...)

zapísaného na LV č. (...) a parc. č. (...). Dôvodom na vylúčenie veci z exekúcie je začatie

súdneho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30. 1. 1997, na základe ktorej

povinný nadobudol ½ predmetnej nehnuteľnosti.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa povolil odklad celej exekúcie napriek

tomu, že exindančná žaloba sa týka iba určitých vecí - určitých bytov, nachádzajúcich sa

v bytovom dome vo vlastníctve povinného. A pritom len konštatoval, že je možné očakávať

zastavenie exekúcie, ale ničím toto svoje konštatovanie neodôvodnil. Teda z odôvodnenia

jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo mal zato, že je možné očakávať zastavenie

exekúcie. V tej súvislosti bolo potrebné sa predbežne zaoberať aj otázkou úspešnosti

exindančnej žaloby vrátane aktívnej legitimácie uvedených žalobcov na jej podanie.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto nepreskúmateľné. Takýmto postupom súdu prvého

stupňa, ktorý svoje rozhodnutie riadne dostatočne a presvedčivo neodôvodnil, došlo

k odňatiu možnosti účastníkom náležite skutkovo aj právne argumentovať proti nemu,

ak chceli využiť možnosť podania riadneho opravného prostriedku. Takýto nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia bol preto dôvodom na jeho zrušenie v súlade

s a vrátenie veci na ďalšie konanie ( ).“

O neefektívnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní svedčí aj skutočnosť,

že okresný súd v období od 13. decembra 2006 do 21. júna 2007 a v období od 11. februára

2008 do 25. novembra 2008 bez akceptovateľných dôvodov nerealizoval žiadne procesné

úkony. Takýto postup okresného súdu je z hľadiska požiadaviek na ochranu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 vzhľadom

na predmet posudzovaného konania ústavne neprijateľný.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby v záujme zavŕšenia ochrany označených práv vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 Sk (1 659,70 €) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že

„nekonanie a prieťahy v konaní spôsobujúce nezákonný stav a hrozbu právnej neistoty

spôsobujú sťažovateľke bezprostrednú hrozbu škody“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku časti napadnutého konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj

skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € (30 126 Sk) za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. D. R. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri

rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 632,54 € (19 056 Sk).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 210,85 € (6 352 Sk),

čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (190 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

223,46 € (6 732 Sk). Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy

právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej

sume 265,92 € (8 011,08 Sk).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009