Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 420/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

v konaní o sťažnosti Ing. F. T., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. F. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. F. T. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €

(slovom osemtisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Žiline p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý uhradiť Ing. F. T. trovy právneho

zastúpenia v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov)

na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. T., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu krajského súdu,

aby sa k sťažnosti vyjadril, oznámil, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2

upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti a aby zaslal

súdny spis.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 116/2009 z 24. februára

2009 doručenom ústavnému súdu 27. februára 2009 uviedol: „Reagujúc na Vašu žiadosť

o doručenie spisu nášho súdu sp. zn. Vám tento - rekonštruovaný

zasielame. Môžem doplniť, že vzhľadom na stratu spisového materiálu a nemožnosť

získania pôvodných a pre rozhodnutie o námietke zaujatosti podstatných podkladov, ktoré

následne ani účastníci konania nevedeli doplniť, nemali námietok ani o zápisnici

o rekonštrukcii zberného spisu (neoznámili, že trvajú na vznesenej námietke zaujatosti –

odporcu), krajský súd vec vrátil prvostupňovému súdu prípisom zo dňa 16. septembra 2008

(viď č. l. 7-8 zberného spisu).

Podľa zistenia nevybavenie tejto veci na krajskom súde sa nevykazovalo

v príslušných registroch.“

V závere vyjadrenia predseda krajského súdu súhlasil, aby súd upustil

od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského

súdu z 9. marca 2009 (doručenom ústavnému súdu 12. marca 2009) okrem iného uviedla:

„Z vyjadrenia KS v Žiline č. Spr. 116/2009 z 24. 02. 2009 nie je možné zistiť dôvod

dlhodobej nečinnosti odporcu a ani dôvod straty spisu. Obsah vyjadrenia je do určitej

miery zavádzajúci. Nie je pravdou, že sťažovateľ ako účastník konania v procesnom

postavení žalobcu nevedel doplniť podstatné podklady pre rozhodnutie o námietke

zaujatosti. Pravdivým je ten fakt, že sťažovateľovi nikdy nebol doručený rovnopis námietok

zaujatosti a preto v rámci rekonštrukcie spisu nemohol takýto podklad žiadnemu súdu

predložiť. Do dnešného dňa sťažovateľovi nebol doručený ani rovnopis rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. 02. 2002, o existencii ktorého

sa sťažovateľ dozvedel až z korešpondencie so súdmi v rokoch 2008 a 2009. Pri

rekonštrukcii spisu sťažovateľ neodkladne predložil príslušnému súdu kópie písomnosti,

ktorými disponoval (žaloba, návrh predbežného opatrenia).

Sťažovateľ naďalej zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní sú dôsledkom

ústavne neospravedlniteľnej nečinnosti nadriadeného súdu – Krajského súdu v Žiline.

Za zbytočné prieťahy považuje sťažovateľ obdobie absolútnej nečinnosti odporcu

od 25. 09. 2000, kedy mu bol spis týkajúci sa predmetnej právnej veci predložený

na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 05. 02. 2002, kedy odporca predložil spis

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti.

Rozhodnúť o námietke zaujatosti je nadriadený súd povinný v lehote určenej zákonnom,

pričom ide o štandardný a z hľadiska zaujatosti nenáročný úkon súdu. Svedčí o tom

aj postup NS SR, ktorý rozhodol o námietke zaujatosti týkajúcej sa predmetnej veci tak,

že už dňa 18. 03. 2002 spis vrátil s rozhodnutím odporcovi. V ďalšom pokračovala

absolútna nečinnosť odporcu, ktorý nerozhodol o vznesenej námietke zaujatosti

a spis nevrátil súdu prvého stupňa.

Základné právo sťažovateľa priznané SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebolo porušené len absolútnou nečinnosťou

odporcu, ale aj organizačným chaosom, ktorý vyústil do straty spisu, keď aj podľa tvrdenia

odporcu nevybavenie veci na krajskom súde sa nevykazovalo v príslušných registroch

(administratívnych pomôckach).“

Právna zástupkyňa vo vyjadrení ďalej oznámila, že sťažovateľ súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania, a uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,34 €.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo zápisnice o rekonštrukcii zberného spisu vedeného na krajskom súdu pod sp. zn.

, z písomnej odpovede podpredsedu Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy z 20. decembra 2007 a z písomnej

odpovede predsedu krajského súdu na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy z 25. marca 2008

a písomností, ktoré tvoria prílohy k sťažnosti, ústavný súd zistil nasledujúci priebeh

a stav konania:

Sťažovateľ podal na okresnom súde 22. novembra 1999 žalobu o ochranu osobnosti

a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20 000 000 Sk. Dňa 7. decembra 1999 sťažovateľ

doručil okresnému súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Konanie na okresnom

súde je vedené pod sp. zn. . Do 2. septembra 2008 vo veci nebolo nariadené

pojednávanie ani nebolo rozhodnuté o návrhu na predbežné opatrenie.

Dňa 25. septembra 2000 bola predmetná vec predložená krajskému súdu

na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej odporcom, kde je vedená pod sp. zn.

. Zo súdneho registra krajského súdu vyplýva, že 5. februára 2002 bol spisový

materiál postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti sudcov okresného súdu a krajského súdu,

o ktorej najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. z 22. februára 2002 tak,

že sudcov krajského súdu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde

pod sp. zn. nevylúčil. Dňa 18. marca 2002 bola vec vrátená z najvyššieho

súdu na krajský súd.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy zo 17. decembra 2007 predsedovi okresného

súdu a predsedovi krajského súdu. Pri prešetrení sťažnosti bolo zistené, že došlo k strate

súdneho spisu v predmetnej právnej veci sťažovateľa, podľa vyjadrenia predsedu krajského

súdu „zrejme v súvislosti s personálnymi zmenami v obsadení senátov tunajšieho súdu

v roku 2001 a chybného postupu pri prerozdeľovaní spisov súvisiaceho s uvedenými

zmenami“. Následne sa pristúpilo k rekonštrukcii súdneho spisu a 31. júla 2008 okresný súd

predložil spis sp. zn. po jeho rekonštrukcii na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd 26. augusta 2008 šetrením zistil, že v dôsledku straty celého spisového

materiálu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. a na krajskom súde pod

sp. zn. nie sú potrebné materiály (písomnosti), ktoré by mali tvoriť zberný

spis krajského súdu vo veci námietky zaujatosti, k dispozícii (a to najmä vznesená námietka

zaujatosti či iné písomnosti týkajúce sa veci). Predmetnými materiálmi a dokumentmi

nedisponujú ani účastníci konania, keďže nie sú ani súčasťou zrekonštruovaného spisu.

Jediným dostupným materiálom vo veci námietky zaujatosti je uznesenie najvyššieho súdu

z 22. februára 2002, ktorým bolo rozhodnuté o nevylúčení sudcov krajského súdu

z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. .

Vzhľadom na uvedené krajský súd vrátil spis okresnému súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. V konaní vedenom pod sp. zn. rozhodoval krajský súd o námietke

zaujatosti sudcov vznesenej odporcom ako účastníkom konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. . Z hľadiska prvého kritéria, či išlo o zložitú vec po právnej

a skutkovej stránke, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet posudzovaného

konania, ktorým je rozhodovanie o námietke zaujatosti, nemožno vec považovať

za skutkovo a právne zložitú.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom

na povahu a predmet označeného konania neprichádza do úvahy ani zásadné ovplyvnenie

jeho dĺžky správaním účastníkov.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup krajského súdu v napadnutom konaní. Pri skúmaní skutočnosti,

či v dôsledku postupu krajského súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa,

ústavný súd z dosiaľ vykonaných úkonov súdu zistil, že krajský súd bol konaní o námietke

zaujatosti v podstate nečinný. Nečinnosť krajského súdu charakterizuje konanie o námietke

zaujatosti vedené pod sp. zn. ako celok, ktoré bolo navyše poznačené stratou

spisového materiálu.

Spis bol krajskému súdu predložený 25. septembra 2000 na rozhodnutie o námietke

zaujatosti sudcov okresného súdu. Okrem obdobia od 5. februára 2002 do 18. marca 2002,

keď vo veci námietky zaujatosti podanej odporcom rozhodoval najvyšší súd, krajský súd

vo veci nekonal a bol nečinný, a to až do roku 2008, keď sa pristúpilo k rekonštrukcii

súdneho spisu. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd bol v konaní nečinný takmer 8 rokov.

Nečinnosť krajského súdu je o to závažnejšia, že predmetom konania okresného

súdu, v ktorom bola zo strany odporcu podaná námietka zaujatosti sudcov okresného súdu,

je ochrana osobnosti sťažovateľa, vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená,

že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie

(pozri napr. , , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal.

Vzhľadom na osobitosti prípadu [krajský súd na základe skutočnosti,

že po rekonštrukcii spisového materiálu nemal k dispozícii potrebné podklady

na rozhodnutie o námietke zaujatosti podanej odporcom, pretože sa v spisovom materiáli

po jeho rekonštrukcii vykonanej okresným súdom nenachádzala žiadna námietka zaujatosti

(odporca nedoložil do spisu podanú námietku zaujatosti), vrátil spis 16. septembra 2008

okresnému súdu na ďalšie konanie bez rozhodnutia] ústavný súd neprikázal krajskému

súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. v ďalšom období konal bez

zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

800 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

V danom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru,

že sťažovateľ oprávnene trpí pocitom nielen právnej, ale aj faktickej neistoty, zvýšenej

aj negatívnym pocitom vyplývajúcim zo straty spisu, ktorý bolo nutné rekonštruovať.

Stav konania je v podstate taký, aký bol pri podaní žaloby v roku 1999, a takúto dlhodobú

nečinnosť krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť

(m. m. ).

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

zložitosť veci a povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania,

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 8 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd rozhodol napokon podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastúpením advokátku JUDr. T. P. v konaní pred ústavným súdom, ktorá ich vyčíslila

v sume 368,34 € (za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 a jeden úkon právnej

služby v roku 2009).

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa § 11 ods. 2 vyhlášky

1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky), t. j. zo sumy 19 056 Sk za úkony

vykonané v roku 2008, čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008 odmenu v sume 105,42 €

(3 176 Sk). Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky, a to každý úkon po 105,42 €, spolu 210,84 €, čo spolu s režijným paušálom

dvakrát 6,31 € – § 16 ods. 3 vyhlášky, predstavuje sumu 223,46 €, ku ktorej bolo treba

pripočítať 19 % DPH v sume 42,47 €, keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty.

Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa za dva úkony právnej služby teda predstavujú

celkovú sumu 265,92 €. Podanie právnej zástupkyne doručené ústavnému súdu 12. marca

2009 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho

aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto náhradu odmeny

za tento úkon právnej služby nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009