Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 172/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. P., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára

2009 doručená sťažnosť I. P., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.

V., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) v spojení s , ,

, a a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo

184/2008 z 20. novembra 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutým rozsudkom najvyšší súd potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -57 z 27. mája

2008, ktorým krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v N. (ďalej len „krajské riaditeľstvo“)

sp. zn. KRP-83/DI-Sk-2007 z 24. augusta 2007. Uvedeným rozhodnutím krajské

riaditeľstvo zamietlo odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v N. sp. zn. ORP-325/DI-Pr-07

z 23. mája 2007, ktorým bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil so skutkovými závermi krajského

súdu, podľa ktorého bolo dokazovanie v správnom konaní vykonané v dostatočnom rozsahu

a v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že sťažovateľ sa dopustil uvedeného

priestupku konaním, ktoré je popísané v rozhodnutiach správnych orgánov.

Sťažovateľ nesúhlasí s interpretáciou vykonaných dôkazov, ktoré si osvojil aj

najvyšší súd, a namieta, že vo výpovediach účastníkov konania, a to vo výpovedi

sťažovateľa z 5. marca 2007, výpovedi druhého účastníka dopravnej nehody I. P. z 9. marca

2007 a výpovedi svedka M. Č. z 3. mája 2007, sú rozpory, ktoré v správnom konaní neboli

odstránené. Správne orgány sa nezaoberali obranou sťažovateľa a na účel odstránenia

rozporov vo výpovediach nevykonali ním navrhnuté znalecké dokazovanie. Druhostupňový

správny orgán zabezpečil len vysvetlenie znalca z 12. júla 2007, z ktorého podľa

sťažovateľa vyplýva len hypotetický záver o priebehu nehody a podľa názoru sťažovateľa

ešte viac vyvstáva potreba pribrať do konania znalca.

Správne orgány, ako aj všeobecné súdy podľa sťažovateľa nevykonali dôkazy

nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe takto vykonaného neúplného

dokazovania dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd porušil jeho základné práva nerešpektovaním

ustanovenia § 1, § 132, § 153 ods. 1, § 157 ods. 2 a § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“). V závere sťažnosti uviedol: „Podľa názoru sťažovateľa je

porušenie jeho základného práva o to závažnejšie, že ich porušovateľ – Najvyšší súd

Slovenskej republiky v predmetnom konaní a rozhodovaní, neriešil žiadne komplikované

právne otázky, ale bol povinný iba rešpektovať tie zákonné ustanovenia, ktoré stanovujú

povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav, teda jeden zo základných predpokladov pre

zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Z tohto aspektu dospel k arbitrárnemu rozhodnutiu.

(V tejto súvislosti sťažovateľ len poznamenáva, že totožnými pochybeniami je postihnuté aj

prvostupňové konanie Krajského súdu v Nitre a analogickými pochybeniami i konania na

správnych orgánoch.).“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že bolo porušené

jeho základné právo na súdnu ochranu podľa v spojení s ,

, , a , ako aj právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podstata námietok sťažovateľa týkajúca sa porušenia a

ods. 1 dohovoru spočíva v jeho nespokojnosti s rozsudkom najvyššieho súdu, ktorý podľa

sťažovateľa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou

právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto

právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje preskúmať aj

napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú, alebo nie sú v súlade

s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.

Ústavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí

(opatrení alebo iných zásahov) všeobecných súdov kontrola zlučiteľnosti účinkov

interpretácie a aplikácie právnych noriem a postupu, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutých rozhodnutí, s , prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli

so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (podobne , ). Ak nie sú splnené tieto

predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť

k záveru o vecnej spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, porušenie ktorých

sa namieta, a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im

predchádzal.

Najvyšší súd napadnutý rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského

súdu, ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo jednoznačne

preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom

základe ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci

náležité dokazovanie procesné legálnymi dôkazmi, a to správou o výsledku objasňovania

priestupku zo dňa 12. 03. 2007, záznamom o podaní vysvetlenia I. P. zo dňa 05. 03. 2007, I.

P. zo dňa 09. 03. 2007, P. P. zo dňa 09. 03. 2007, protokolom o nehode, záznamom z

obhliadky miesta dopravnej nehody, náčrtom a plánikom, fotodokumentáciou, zápisom z

dychovej skúšky, evidenčnou kartou I. P. č... zo dňa 10. 04. 2007, zápisnicou z ústneho

pojednávania OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu N. zo dňa 11. 04. 2007 žalobcu,

záznamom o podaní vysvetlenia M. Č. zo dňa 03. 05. 2007, záznamom o podaní vysvetlenia

Ing. K. L. – B. zo dňa 12. 07. 2007.

Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že prvostupňový

správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav,

z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku žalobcu.

Podľa odvolacieho súdu krajský súd sa dôvodne stotožnil so závermi žalovaného,

ktorý považoval odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku za nespôsobilé

spochybniť skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu, a to že dňa 05. 03. 2007

v čase o 18.40 hod. v meste N., na ... ulici spôsobil žalobca dopravnú nehodu, ku ktorej

došlo tak, že žalobca jazdiaci na motorovom vozidle s EČ... smerom do centra v pravom

jazdnom pruhu, pri prechádzaní do ľavého jazdného pruhu sa nepresvedčil, či tak môže

bezpečne urobiť, bočne narazil do motorového vozidla s EČ... jazdiaceho v ľavom jazdnom

pruhu po ulici ... v smere do centra.

Z obsahu administratívneho spisu podľa odvolacieho súdu vyplynulo, že predmetný

skutok bol dostatočným spôsobom zistený a náležité zdokumentovaný. Odvolací súd dospel

k zhodnému záveru ako súd krajský, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu

vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom.

Tento správny záver vyplýva z protokolu o nehode v cestnej premávke, v ktorom je aj

zápis z ohliadky miesta dopravnej nehody, popisujúci dopravnú situáciu, postavenie

vozidiel. Miesto dopravnej nehody bolo fotograficky zdokumentované a bol vyhotovený

náčrt dopravnej situácie. Z protokolu, ktorý podpísali obaja účastníci dopravnej nehody

vyplýva, že žalobca jazdiaci v N. po ... ulici smerom do centra v pravom jazdnom pruhu pri

prechádzaní do ľavého jazdného pruhu bočne narazil do vozidla vodiča P.

Zo záznamu o podanom vysvetlení vodiča I. P. vyplynulo, že vodič (žalobca) jazdil po

... ulici smerom do centra v pravom jazdnom pruhu za autobusom, ktorý jazdil pomalšie,

preto sa rozhodol, že ho predíde cez ľavý jazdný pruh, pričom sa pozrel do ľavého

vonkajšieho zrkadla, a keď tam nič nevidel, dva-tri krát blikol ľavou smerovkou a začal

vykonávať úkon prechádzania do ľavého jazdného pruhu. Keď už bol väčšou časťou vozidla

v tomto pruhu, pocítil náraz do ľavého boku. Po zastavení vozidla zistil, že sa zrazil s

vozidlom Favorit, ktoré jazdilo v ľavom jazdnom pruhu a ktoré musel mať v mŕtvom uhle

spätného zrkadla, pretože inak by si ho všimol.

Ako vyplynulo z podaného vysvetlenia vodič P. uviedol, že jazdil v ľavom jazdnom

pruhu po ... ulici v N. smerom do centra, pričom si všimol, že vodič vozidla Fabia žltej farby

(žalobca), jazdiaci v tom istom smere, jazdil dosť riskantne a prebiehal cez jazdné pruhy,

robil tzv. myšičky. Do ľavého jazdného pruhu začal prechádzať i vodič Fabie, a to dosť

razantne. Snažil sa mu vyhnúť brzdením a zatáčaním doľava, ale tam už bol stredový

ostrovček, preto sa vozidlá zrazili. Vodič Fabie (žalobca) neurobil žiaden manéver na

zabránenie zrážke, pokračoval vjazde do ľavého jazdného pruhu a zrejme ho vôbec nevidel.

Žalobca zhodne vypovedal aj dňa 11. 04. 2007 (ako vyplynulo zo zápisnice z ústneho

pojednávania OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu N). Dodal, že predtým ako začal

preraďovať do ľavého jazdného pruhu, vozidlo nevidel a podľa neho prešlo do ľavého

jazdného pruhu z odbočovacieho pruhu. Navrhol vypočuť spolujazdca zo svojho auta M. Č.

a navrhol vypracovanie znaleckého posudku.

Z vysvetlenia podaného M. Č. (zo dňa 23. 05. 2007) vyplynulo, že tento popísal

spôsob jazdy vodiča P. a uviedol, že v čase keď sa preraďoval do ľavého jazdného pruhu

pocítil náraz do ľavej strany vozidla. Keď došlo k nárazu, tak asi polovica vozidla alebo tri

štvrtina ich vozidla bola v ľavom jazdnom pruhu. I. P. pred tým, ako sa začal s vozidlom

preraďovať do ľavého pruhu mu povedal, že nič nejde, môžu ísť, on sa však nepresvedčil, či

za nimi niečo ide, pričom vozidlo Favorit si všimol až vtedy, keď došlo k nárazu.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 12. 07. 2007 podal v predmetnej

veci vyjadrenie znalec z odboru cestnej dopravy Ing. K. L. – B., ktorý po oboznámení sa

so spisovým materiálom uviedol, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa vozidlá dostali do

takej polohy ako je vidieť z plániku z miesta dopravnej nehody, kde vozidlo je šikmo

natočené vľavo, pričom pravým zadným rohom je cca 1,5m od stredovej deliacej čiary. Ak

by malo prechádzať z odbočovacieho jazdného pruhu (ako uvádza žalobca v odvolaní proti

rozhodnutiu), vodič P. by sa musel dostať do ľavého jazdného pruhu pre smer priamy vo

vzdialenosti cca 10-15m od hranice križovatky, čo by vyžadovalo výrazne natáčať riadenie

vpravo a tým by vozidlo s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo zostať v konečnej polohe,

v akej bolo zdokumentované. Podľa vyjadrenia znalca, postavenie vozidiel zodpovedá s

najväčšou pravdepodobnosťou ich pohybu pred kolíziou popísanému v pôvodných

podaných vysvetleniach, ktoré I. P. uviedol dňa 05. 03. 2007 a I. P. dňa 09. 03. 2007.

K námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, o tom, že

krajský súd neodstránil rozpory vo výpovediach účastníkov dopravnej nehody a svedka

považuje za dôležité uviesť, že súd pri preskúmavaní rozhodnutia vychádzal zo skutkového

stavu zisteného správnymi orgánmi, pričom správne považoval uvedené zistenia za

dostatočne preukázané. ...

Podľa odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie

citovaným ustanovením Správneho poriadku a pokiaľ vo veci vykonal dokazovanie

výsluchom žalobcu a obsahom spisového materiálu ako aj listín, za ktoré bolo potrebné

považovať podané vysvetlenia druhého účastníka nehody I. P. a svedka dopravnej nehody

M. Č. ako aj znalca z odboru cestná doprava Ing. K. L. – B. (na pravdepodobný priebeh

dopravnej nehody), z výpovedí ktorých vychádzal pri ustálení skutkového stavu, pričom

obsah týchto výpovedí na priebeh a okolnosti predmetnej dopravnej nehody sa zhodujú,

nebolo možné od krajského súdu dôvodne očakávať odstraňovanie rozporov

vo výpovediach.

Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa poškodenia jeho práv, keď správne orgány

nevykonali dokazovanie znaleckým posudkom podľa odvolacieho súdu neobstojí, nakoľko

z rozhodnutia správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že skutkový stav, z ktorého správne

orgány vychádzali, bol náležíte zistený a objasnený na základe vyššie uvedených dôkazných

prostriedkov, pričom tieto boli postačujúce pre prijatie záverov o spôsobe vzniku dopravnej

nehody a zavinení žalobcu, ktoré bolo vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené. Preto

uvedená námietka žalobcu nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku, ktorý žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nevykonania dôkazu znaleckým

posudkom považuje za dôležité tiež poukázať na to, že v postupe krajského súdu, ktorý

správne vyhodnotil uvedenú námietky za nedôvodnú, rovnako ani v postupe žalovaného,

ktorý náležité vyargumentoval, prečo uvedený dôkaz nevykonal, pričom v podrobnostiach

na túto argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí žalovaného odvolací

súd odkazuje, nevidel ani odvolací súd žiadne pochybenie.“

Sťažovateľ v sťažnosti nenamieta zákonnosť vykonaného dokazovania, ale jeho

rozsah a hodnotenie vykonaných dôkazov. V súvislosti s namietaným porušením

označených práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu (vydaným

v správnom súdnictve podľa V. časti ) je podľa názoru

ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva. V rámci správneho

súdnictva súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy

na základe žalôb alebo opravných prostriedkov ( ). Z uvedeného vyplýva,

že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale

len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri

riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy.

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd sa podrobne zaoberal odvolacími

námietkami sťažovateľa a dospel k záveru, že zistený skutkový stav nie je v rozpore

s obsahom spisov a bol zistený v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie. V kontexte

sťažovateľových námietok treba uviesť, že najvyšší súd rozsudok rozsiahlo odôvodnil

poukázaním na podstatné časti dôkazov, ktoré boli vykonané v správnom konaní, uviedol,

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení skutkových záverov krajského súdu, jeho závery

sú zrozumiteľné a logické a z hľadiska ústavných záruk súdnej ochrany je toto rozhodnutie

aj ústavne akceptovateľné.

Nie je úlohou ústavného súdu preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových záverov, ktoré tvoria podklad ich rozhodnutia.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti preskúmal, či najvyšší súd pri uplatnení

svojej právomoci v správnom súdnictve poskytol sťažovateľovi súdnu ochranu v

požadovanom rozsahu, a dospel k záveru, že z hľadiska posúdenia možného porušenia

sťažovateľom označených práv nie sú jeho námietky proti rozhodnutiu najvyššieho súdu

opodstatnené a ústavne relevantné.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009