Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 186/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. A. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D.,

vo veci namietaného porušenia práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. A. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 30. marca 2009

doručená sťažnosť Mgr. A. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva najmä, že: «Na Okresnú prokuratúru v Dolnom Kubíne podal

sťažovateľ (...) 17. 04. 1996 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu

krádeže (...) proti Ing. F. M. Obdobne bolo trestné oznámenie podané aj 19. 04. 1996 na

Obvodnom oddelení Policajného zboru v Námestove pod č. PZ 105/96 vo veci podozrenia z

trestného činu krádeže (...). Obvodné oddelenie PZ v Námestove následne zaslalo spisový

materiál na Okresnú prokuratúru v Dolnom Kubíne, kde bola vec vedená pod č.

Pn 2088/96. Táto vec 22. 04. 1996 odstúpila Okresnému veliteľstvu PZ, Odboru justičnej

polície. (...)

Dňa 26. 05. 1997 bola na Okresnú prokuratúru v Námestove podaná sťažnosť na

prieťahy v konaní. Okresná prokuratúra v Námestove odpovedala na túto sťažnosť

03. 06. 1997 oznámením, v ktorom upovedomila sťažovateľa o tom, že na základe tejto

urgencie si vyžiada spisový materiál od Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne. Vec bola

následne 07. 10. 1997 odstúpená z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnej prokuratúre

v Námestove, kde bola vec vedená pod č. 2080/97 a tiež Okresnému úradu vyšetrovania PZ

v Námestove. (...)

15. 10. 1997 podal vo veci vedenej na OP v Námestove pod č. Pn 2080/97 sťažovateľ

vysvetlenie. Mgr. A. M. v tomto oznámení doplnil svoje skoršie trestné oznámenie. (...)

Dňa 17. 02. 2000 podal sťažovateľ opätovne trestné oznámenie na Ing. F. M. pre

podozrenie zo spáchania t. č. podľa , , na OÚV PZ v

Námestove pod č. ČVS: OUV-17/NO-1999 FF. OÚV PZ v Námestove následne vec odložil,

nakoľko podľa neho nešlo o podozrenie z trestného činu. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa

26. 04. 2000 sa sťažovateľ odvolal dňa 06. 05. 2000. Okresná prokuratúra v tejto sťažnosti

rozhodla dňa 09. 08. 2000 tak, že zrušila uznesenie vyšetrovateľa OÚV PZ Námestovo ČVS:

OÚV-17/No-2000 a prikázala, aby vyšetrovateľ PZ vo veci konal a rozhodol. (...)

Dňa 29. 05. 2000 bola podaná obžaloba na Ing. F. M. okresnou prokurátorkou na

Okresný súd Námestovo, v zmysle ktorej obvinený Ing. F. M. (...) spáchal trestný čin

sprenevery podľa , . (...) Na základe tejto obžaloby

podanej na Okresnom súde Námestovo bolo na tomto súde začaté konanie pod č. 2 T

58/2000. (...)

Dňa 22. 10. 2001 podal sťažovateľ ďalšie trestné oznámenie na OP Námestovo

a následne aj žiadosť o preskúmanie oznámení dňa 11. 02. 2002. Na túto žiadosť reagovala

krajská prokuratúra v Žiline , ktorá uznala niektoré časti podnetu za odôvodnené a dala

pokyn na vykonanie preverovania a doplnenie preverovania, pričom o jeho výsledku mal

rozhodnúť policajný orgán. (...)

Vzhľadom na svoje bezvýsledné snahy domôcť sa spravodlivosti cestou trestných

oznámení v priebehu rokov 1996-2003, podal sťažovateľ dňa 15. 05. 2003 podnet na

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a síce už po druhý krát po tom, čo 19. 10. 2001

podobnú sťažnosť na MV SR už podal. Toto podanie mu bolo vrátené spať s tým, aby sa

obrátil na orgány prokuratúry, ktoré majú oprávnenie posudzovať postup orgánov činných

v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že v konaní dochádzalo od roku 2001 k zjavným

prieťahom, obrátil sa sťažovateľ na MV SR opätovne 15. 05. 2003. Týmto podaním sa

zaoberal Úrad kontroly ministra vnútra SR, ktorý skonštatoval, že toto podanie nie je

sťažnosťou podľa o sťažnostiach a Úrad

kontroly ministra vnútra SR nie je príslušný na jeho vybavenie.

Mgr. A. M. sa následne obrátil na Úrad inšpekčnej služby PZ v Banskej Bystrici so

sťažnosťou na postup prešetrenia svojich oznámení. Úrad inšpekčnej služby PZ postúpil vec

na vybavenie Krajskej prokuratúre v Žiline s odôvodnením, že z obsahu sťažnosti nie je

dané podozrenie zo spáchania trestného činu príslušníkom PZ a dozor nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Sekcia justičnej polície PZ sa taktiež vecou zaoberala so záverom, že pred začatím

trestného stíhania je jediným orgánom oprávneným vykonávať dozor len prokurátor, ktorý

jediný je oprávnený vydávať pokyny vyšetrovateľovi. (...)

V rovnakom čase sa sťažnosťou Mgr. M. zaoberala aj Okresná prokuratúra

Námestovo, ktorá 18. 07. 2003 vec bez prijatia ďalších opatrení odložila. V auguste t. j.

roku sa sťažnosťou zaoberala aj Krajská prokuratúra v Žiline, ktorej bola vec postúpená z

Úradu inšpekčnej služby PZ v Banskej Bystrici, ktorá vo veci taktiež odmietla konať s

odôvodnením, že podnet sťažovateľa nie je dôvodný. Taktiež Generálna prokuratúra SR

nevyhovela sťažnosti a vec odložila stým, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní

nedošlo k pochybeniu a nie je na mieste vybaviť vec inak, o čom 30. 09. 2003 oboznámila

sťažovateľa. (...)

Okresný súd v Námestove 21. 05. 2004 rozhodol vo veci vedenej pod č.

o oslobodení obvineného Ing. F. M. spod obžaloby. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal

okresný prokurátor. Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 29. 12. 2004 rozhodol o vrátení

veci okresnému súdu v Dolnom Kubíne na opätovné prerokovanie a rozhodnutie, a to z

dôvodu, že uznal námietku prokurátora, že:

- súd nesprávne vyhodnotil dokazovanie,

- súd nesprávne označil poškodeného.

V následnom konaní Okresný súd v Dolnom Kubíne rozhodol o oslobodení Ing. F. M.

spod obžaloby podanej naňho prokurátorom Okresnej prokuratúry v Námestove už v roku

2000! a to na základe podľa súdu nedostatočného preukázania skutočností namietaných

prokurátorom. Prokurátor podal v zákonnej lehote opätovne odvolanie proti tomuto

rozsudku a Krajský súd v Žiline dňa 10. 10. 2007 vec vrátil okresnému súdu. (...)

Dňa 23. 09. 2008 bolo vykonané hlavné pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom

súde v Dolnom Kubíne pod zn. , na ktorom boli vypočutí svedkovia, avšak

toto bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania dôkazov a rozhodnutia o návrhu

obhajcu na ustanovenie znalca. (...)

V následnom konaní Okresný súd v Dolnom Kubíne rozhodol rozsudkom

NO zo dňa 27. 01. 2009, (rozsudok nadobudol v ten istý deň právoplatnosť!) o

oslobodení Ing. F. M. spod obžaloby podanej naňho prokurátorom Okresnej prokuratúry v

Námestove už v roku 2000!

Z uvedeného sú zjavné značné prieťahy v trestnom konaní, keďže od podania

trestného oznámenia a až 27. 01. 2009 t. j. po viac než 13 rokov bolo rozhodnuté, ale podľa

názoru sťažovateľa nebolo spravodlivosti učinené zadosť.

Taktiež tým, že konaním obžalovaného - z vyššie uvedených dôvodov bola spôsobená

škoda spoločnosti U. k. s. a táto následne nebola schopná splácať svoje záväzky a bol na ňu

uvalený konkurz. Z dôvodu, že bol na spoločnosť uvalený konkurz, bolo sťažovateľovi

sťažené resp. neumožnené vstupovať do konania ako poškodenému, aj napriek tomu, že ako

komplementár spoločnosti, ručí za záväzky spoločnosti svojím majetkom. Taktiež správca

resp. správcovia konkurznej podstaty úpadcu U. k. s nevykonali počas konania potrebné

úkony na preukázanie oprávnenosti tvrdení, sťažovateľa. Počas dokazovania sa postrácali

doklady na katastrálnom úrade v NO, taktiež na Obchodnom registri v Ž. Sťažovateľ je toho

názoru, že aj touto skutočnosťou keď nemohol vstupovať do konania ako účastník -

poškodený, ale len ako svedok bol ukrátený na svojich právach!

Tieto uvedené skutočnosti spôsobili vznik právnej neistoty u sťažovateľa, čím

dochádza k porušeniu jeho práv na spravodlivé prejednanie veci a na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov. Naviac tento stav ovplyvnil nielen postavenie sťažovateľa, ale aj

veriteľov spoločnosti a znemožnil spravodlivé ukončenie ďalších konaní súvisiacich s týmto

trestným činom. Spory o náhradu škody ani nezačali, pretože sťažovateľ ani nemal aktívnu

legitimáciu takýto návrh podať! Keby sa teraz takýto návrh podal, všetky nároky sú

premlčané. Tým že sa počas tak dlhého obdobia nedokázalo vyšetrovanie ukončiť a

preukázať vinu bolo znemožnené sťažovateľom preukázať pravdu a dovolávať sa

spravodlivosti v iných konaniach občianskoprávnych a obchodných, ktoré sú naviazané na

tento prípad a úzko s ním súvisia! (...)

Vo všetkých týchto prípadoch sa skutkový stav odvíja od skutočnosti, že bola

trestným činom spôsobená škoda, o možnosti preukazovania dôkazov, nemožnosti vstupovať

do konania ako účastník, a následne povinnosti sťažovateľa, kedy ako fyzická osoba, alebo

komplementár právnickej osoby, musel plniť záväzky za spoločnosť U., pretože spoločnosť

nebola schopná si plniť záväzky z dôvodu vyššie uvedeného trestného činu a sním spojenými

následkami.

Spoločnosť bola daná do konkurzu a taktiež následne bolo znemožnené sťažovateľovi

zasahovať do rôznych konaní, z dôvodu, že už konal správca a nie štatutárny zástupca!

Sťažovateľovi tak vznikla niekoľkomiliónová škoda, ktorú vyčísľoval v samotnom trestnom

konaní! (...)

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ namieta porušenie práv na súdnu a inú

právnu ochranu, konkrétne SR: „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.“

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o

jeho občianskych právach a záväzkoch, alebo akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je

obvinený“ (...).

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ z dôvodu, pretrvávajúcich

prieťahov v súdnom konaní pociťoval neprávosť a nespravodlivosť zo strany súdov a preto

sťažovateľ požaduje v dôsledku 13 rokov trvajúceho vyšetrovania a následného súdneho

konania a na základe neodôvodnených pretrvávajúcich prieťahov v predmetnom konaní v

súlade s , SR a priznanie

finančného zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ako

vyplýva z doterajšej judikatúry US SR, ústavné právo na prerokovanie bez zbytočných

prieťahov sa zásadne naplní, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa

osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Sťažovateľ následkom tohto sporu, a stresom počas konania spoznal nespravodlivosť

a nezáujem štátnych orgánov a súdov konať a spravodlivo rozhodovať. (...)

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti, sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný

súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti vyniesol toto:

Ústavný súd začína konanie o porušení práva sťažovateľa Mgr. M. A. (...) na

spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Okresného

súdu v Dolnom Kubíne pod sp. zn. .

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 66 666 € ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorú sú povinní zaplatiť porušovatelia pomerne

podľa zavinenia prieťahov!

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný

vyplatiť Okresný súd v Dolnom Kubíne a to na účet JUDr. R. S. (...)»

Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 11. mája 2009

opravil petit sťažnosti v časti označenia namietaného konania takto:

„Ústavný súd začína konanie o porušení práva sťažovateľa Mgr. M. A. (...), ktoré

bolo porušené postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne pod sp. zn.: NO 2 T/58/2000.“

II.

Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

sťažovateľa, ktorý je v tomto konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

u ktorého sa predpokladá znalosť judikatúry ústavného súdu. Preto v danom prípade

ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa v rozsahu uvádzanom v petite tejto sťažnosti

(, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NO-2

T 58/2000.

1. Z obsahu odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vidí v postupe okresného

súdu v označenom konaní predovšetkým porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

Zo sťažnosti a z jej príloh je evidentné, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sťažovateľ nebol obvineným ani poškodeným. Už z obžaloby

Okresnej prokuratúry Námestovo (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -30

z 20. mája 2000 podanej Okresnému súdu Námestovo 29. mája 2000 vyplýva, že sťažovateľ

bol v uvedenej trestnej veci v postavení svedka, a nie poškodeného. V tom čase bol za

poškodeného označený JUDr. K. M. – správca konkurznej podstaty spoločnosti U., k. s.,

Námestovo. Taktiež z odôvodnenia konečného rozsudku okresného súdu č. k. NO-2 T

58/2000-328 z 27. januára 2009 vyplýva, že „Mgr. A. M. bol pred súdom vypočutý v pozícii

svedka (...), nakoľko komanditná spoločnosť U. vstúpila do konkurzu a správcom

konkurznej spoločnosti je JUDr. M. G.“.

Z formálnoprávneho hľadiska sťažovateľ teda nemôže disponovať základnými

právami a slobodami zaručenými poškodenému ako strane v konaní pre uvedené súdne

konanie a v čase, keď bola ústavnému súdu doručená jeho sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

, bol na jej podanie osobou zjavne neoprávnenou.

Článok 6 ods. 1 dohovoru (obdobne ako , ktorého porušenie

sťažovateľ v texte odôvodnenia sťažnosti namietal) poskytuje ochranu pred porušením

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (resp. základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) v konaní pred súdom len jeho účastníkovi

[resp. v trestnom konaní tiež poškodenému, ako strane v konaní pred súdom v zmysle

ustanovení o trestnom konaní súdnom - Trestný

poriadok účinný do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) aplikovaný na daný

prípad], pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (obdobne , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou podľa .

2. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namietal porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj tým, že „nemohol vstupovať do konania ako

účastník – poškodený, ale len ako svedok“.

Podľa prvej vety poškodený je osoba, ktorej bolo

trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo

boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Ako už bolo v bode 1 tohto odôvodnenia uvedené, sťažovateľ už pri podaní obžaloby

v máji 2000 nevystupoval v konaní ako poškodený, ale ako svedok. Navyše, v sťažnosti

pred ústavným súdom žiadnym spôsobom neargumentoval, že by k zmene jeho procesného

postavenia v trestnom konaní došlo v rozpore s , ktorý upravuje postup

orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne s iným právnym predpisom.

Zo sťažnosti a z jej príloh, ktoré sťažovateľ predložil, považoval ústavný súd za

dostatočne preukázané, že až do právoplatného skončenia trestného konania okresný súd

(ale aj orgány činné v prípravnom konaní) vychádzali zo skutočnosti, že škoda, ktorá mala

trestným činom vzniknúť, bola spôsobená spoločnosti U., k. s., N. V roku 1999 bol na túto

spoločnosť vyhlásený konkurz. Do jeho vyhlásenia spoločnosť zastupoval jej štatutárny

orgán, ktorým bol sťažovateľ. Po vyhlásení konkurzu uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 51-24 k 252/97 z 2. februára 1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.

februára 1999, ju v trestnom konaní ako poškodenú zastupoval správca konkurznej

podstaty.

Podľa v znení neskorších

predpisov právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to

oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom

(štatutárne orgány).

Podľa v znení

neskorších predpisov za právnickú osobu koná štatutárny orgán, ak štatutárny orgán tvorí

viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý

tým bol poverený.

Účinkom vyhlásenia konkurzu podľa

Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a

vyrovnaní“), ktorý bol účinný v čase vyhlásenia konkurzu na poškodenú spoločnosť, je, že

oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia

s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu konkurznej podstaty. Podľa § 14

ods. 1 písm. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní správca je oprávnený robiť za úpadcu právne

úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona

o konkurze a vyrovnaní súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú

majetku patriaceho do konkurznej podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť

uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti

správcovi.

Neskôr bol

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“), podľa ktorého (v znení neskorších predpisov) správcu

v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením (§ 40 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii). Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie

úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo

veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca

pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 40 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho

konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto

majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva

a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

Z citovaných zákonných ustanovení je teda evidentné, že ak okresný súd

v napadnutom konaní konal ako s poškodenou stranou so spoločnosťou U., k. s., N.,

v zastúpení správcom konkurznej podstaty postupoval v súlade s relevantnou právnou

úpravou.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že medzi namietaným porušením práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeným v čl. 6 ods. 1 dohovoru a označeným postupom

okresného súdu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť, a preto ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie

o ďalších požiadavkách sťažovateľa (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a náhrady trov právneho zastúpenia), ktoré je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009