Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 144/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F.,

B., vo veci namietaného porušenia základných práv podnikať, na súdnu ochranu a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom Daňového úradu Bratislava III v konaní vo veci

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., B., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 23. apríla 2009

doručená sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., B. (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podnikať, na súdnu ochranu a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Daňového úradu Bratislava III (ďalej len „daňový

úrad“) v konaní vo veci nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: «Na základe hospodárskych výsledkov

a finančných ukazovateľov si u správcu dane - porušovateľa - uplatnil písomným podaním

nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

druhého štvrťroku 2007... Porušovateľ na základe písomného podania sťažovateľa začal

v rámci daňového konania z výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti

uplatneného nároku.

Porušovateľ ... odovzdal dňa 22. 11. 2007 sťažovateľovi upovedomenie o výkone

daňovej kontroly...

Aktivita porušovateľa sa po 22. 11. 2007 sústredila na elektronickú komunikáciu so

sťažovateľom, ktorej predmetom boli žiadosti o predloženie „ďalších“ dokladov...

Porušovateľ postupoval po 14. 01. 2008 v daňovom konaní neefektívne a neodborne.

Ak realizoval úkony, robil ich zo značným časovým oneskorením, volil nesprávne

prostriedky a zhromažďoval irelevantné údaje...

Porušovateľ po 22. 04. 2008 neuskutočnil v rámci daňovej kontroly žiadne

relevantné úkony smerujúce k potvrdeniu, resp. odmietnutiu nároku sťažovateľa na vrátenie

nadmerného odpočtu DPH.

Na podnety porušovateľa sťažovateľ reagoval aktívne a poskytoval v rámci svojich

objektívnych možností v každom štádiu konania potrebnú súčinnosť. Dôkazom sú

opakované písomné podania a rozsiahla elektronická komunikácia, ktorú viedol sťažovateľ

s porušovateľom...

Sťažovateľ tvrdí, že porušovateľ počas celého konania vystupoval v predmetnej veci

liknavo, konanie pre nečinnosť stagnovalo a stagnuje aj v súčasnosti, kedy sťažovateľ nemá

vedomosť o tom, že by porušovateľ vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu v daňovom

konaní...

Porušovateľ doručil sťažovateľovi výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho

prerokovanie spísanú dňa 18. 12. 2008, č. až po uplynutí predĺženej

zákonnej doby určenej k ukončeniu daňového konania. Samotná výzva na prerokovanie

protokolu bola spísaná podľa údajov porušovateľa 18. 12. 2008.

Sťažovateľ promptne reagoval na výzvu porušovateľa a po doručení protokolu

(16. 01. 2009) podal k nemu dňa 20. 01. 2009 podrobné vyjadrenie...

Porušovateľ uskutočnil 18.02.2009, tj. dva a pol mesiaca po uplynutí zákonom

stanovenej doby ústne pojednávanie, ktorého predmetom malo byť prerokovanie protokolu

z kontroly...

Porušovateľ doposiaľ daňové konanie neukončil vydaním rozhodnutia - či už

negatívneho, alebo pozitívneho vo vzťahu k nároku sťažovateľa...»

Podľa názoru sťažovateľky postupom daňového úradu došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na podnikanie zaručeného v , základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v ods. l a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1) Základné právo spoločnosti J. s. r. o., ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Daňového úradu

Bratislava III v daňovom konaní vedenom za účelom zistenia oprávnenosti nároku

sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie II. štvrťroku 2007 porušené bolo.

2) Základné právo spoločnosti J. s. r. o., ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v daňovom konaní pred Daňovým úradom Bratislava III vo

veci zistenia oprávnenosti nároku sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2007 porušené bolo.

3) Základné právo podnikať spoločnosti J. s. r. o., ... zaručené

Slovenskej republiky v daňovom konaní pred Daňovým úradom Bratislava III vo veci

zistenia oprávnenosti nároku sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2007 porušené bolo.

4) Daňovému úradu Bratislava III prikazuje, aby v daňovom konaní vedenom za

účelom zistenia oprávnenosti nároku sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2007 konal bez zbytočných

prieťahov.

5) Spoločnosti J. s. r. o., ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR

(slovom päťtisíc euro), ktoré je jej Daňový úrad Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6) Daňový úrad Bratislava III je povinný uhradiť spoločnosti J. s. r. o., ... trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu JUDr. J. F. ... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta

porušenie základných práv podľa , a

v súvislosti s prieťahmi (nečinnosťou a nedostatočnou činnosťou) daňového úradu v jej

veci. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že zistené právne závery ústavného súdu (uvedené

ďalej) vzťahujúce sa na prieťahy (nečinnosť a nedostatočnú činnosť) sa týkajú tiež

sťažovateľkou označených základných práv podľa a , keďže

ich iné porušenia (mimo rámca prieťahov) sťažovateľka v sťažnosti nenamieta.

Podľa právneho názoru ústavného súdu bežne uplatňovaného v jeho rozhodovacej

praxi ,,výkon základných práv uvedených v predovšetkým predpokladá

predošlé uplatnenie práva na súdnu ochranu a aj inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

s tým, že oprávnený subjekt sa zákonom ustanoveným postupom domáha svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde, príp. na inom zákonom ustanovenom orgáne

Slovenskej republiky (napr. )“.

Podstatou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

je, že sa ho oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne

príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jeho uplatnenia závisí výlučne

od toho, kto sa jej domáha (napr. ).

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa podľa čl. 48

ods. 2 priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. Uplatnenie tohto základného

práva možno pokladať za právne významné len v takých prípadoch konania pred orgánmi

verejnej správy, keď zákon neustanovuje právne účinky nečinnosti správneho konania,

v dôsledku čoho nečinnosť alebo pomalá činnosť orgánu verejnej správy marí uplatnenie

práva oprávnenej osoby (napr. ).

Podľa (ďalej len „OSP“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických

osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Postupom

správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

Podľa ustanovenia fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd

vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie

je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak

súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti

nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať

ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

ktorými je aj daňový úrad. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním

pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel

k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1

v spojení s ), a preto sťažnosť pre nedostatok

svojej právomoci odmietol.

Ústavný súd nemá právomoc ukladať orgánom verejnej správy povinnosť konať,

ak sa uloženia tejto povinnosti nedomáhal oprávnený subjekt podaním návrhu

na príslušnom zákonom určenom orgáne, a to spôsobom predpísaným zákonom, pričom

v právomoci ústavného súdu nie je ani posudzovanie zákonnosti postupu (vrátane realizácie

práva na konanie bez zbytočných prieťahov) orgánov verejnej správy.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009