Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 143/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. P.,

B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a v spojení s , a

ods. 1 rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 10. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2009

faxom a následne 13. marca 2009 poštou doručená sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B.

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. R. P., B., pre namietané porušenie

jej základného práva na súdnu ochranu podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s , a

rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. novembra 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Krajský súd v Trnave... svojím rozsudkom, č. k. ..., ktorým potvrdil

rozsudok prvostupňového Okresného súdu v Galante, č. k. v časti určenia

neplatnosti zmluvy o dielo uzavretou dňa 2. októbra 2006... medzi Sťažovateľom a Mestom

Š. ..., ktorá bola uzavretá v rámci procesu verejného obstarávania.

Krajský súd vyslovil neplatnosť Zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená v procese

mestským zastupiteľstvom schváleného verejného obstarávania, keďže podľa názoru

Krajského súdu na uzatvorenie Zmluvy o dielo nebol daný súhlas mestského zastupiteľstva

Mesta Š., t. z. nebola riadne vytvorená vôľa Mesta Š. na uzatvorenie Zmluvy o dielo.

Tento právny záver Krajského súdu v príkrom nesúlade so skutkovými zisteniami,

ani z nich interpretačne nevyplýva. Krajský súd sa v odôvodnení Rozsudku žiadnym

spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že nepochybne existovala vôľa Mesta Š.

realizovať verejné obstarávanie ako proces zadania zákazky (ergo uzatvorenia Zmluvy

o dielo) a táto vôľa bola vytvorená na úrovni mestského zastupiteľstva (uznesenie

mestského zastupiteľstva zo dňa 9. septembra 2004). Krajský súd v odôvodnení Rozsudku

úplne opomína právne relevantnú skutočnosť, že Zmluva o dielo nebola uzavretá bežným

spôsobom (na základe priamych rokovaní), ale na základe verejného obstarávania,

t. z. formalizovaného postupu upraveného osobitným právnym predpisom s kogentným

charakterom, pričom tento postup mestské zastupiteľstvo schválilo, čo aj samotný Krajský

súd považuje za nespornú skutočnosť (str. 6, druhý odsek Rozsudku). Postup verejného

obstarávania, pokiaľ sú splnené zákonom predpokladané podmienky (existencia aspoň

jedného uchádzača, existencia aspoň jednej požiadavkám zodpovedajúcej ponuky,

neexistencia zmeny okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie) vždy smeruje

k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom (tento princíp je reflektovaný v § 46 zákona

č. o verejnom obstarávaní...

Preto sa Krajský súd mal v odôvodnení Rozsudku zaoberať podstatným právnym

argumentom Sťažovateľa o tom, že z hľadiska tvorby vôle Mesta Š. bolo dostatočné,

ak mestské zastupiteľstvo schválilo zabezpečenie verejného obstarávania na zákazku, ktorej

predmet bol vymedzený v súťažných podkladoch... Krajský súd však na tento argument

Sťažovateľa v odôvodnení Rozsudku žiadnym spôsobom neodpovedá, ani neposkytuje aspoň

nepriame zdôvodnenie, z akých dôvodov ho považuje za irelevantný...

Mesto Š. dňa 2. februára 2007 podalo na Okresnom súde v Galante žalobu o určenie

neplatnosti Zmluvy o dielo, pričom žalovaným v 1 rade bol bývalý primátor Mesta Š.,

Ing. T. B. a ako žalovaný v 2. rade Sťažovateľ; sp. zn. .

Okresný súd v Galante dňa 18. mája 2007 rozhodol tak, že Zmluva o dielo

je neplatná. Prvostupňový súd ako v odôvodnení parafrázoval § 11 ods. 4 písm. a) zákona

o obecnom zriadení a ďalej citoval § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí, t. z. iba zopakoval

právnu úpravu týkajúcu sa úkonov, ktoré vždy podliehajú schváleniu obecného

zastupiteľstva. Súd však neuviedol, za ktorý z uvedených úkonov považoval Zmluvu o dielo.

Proti rozsudku Okresného súdu v Galante v časti určenia neplatnosti Zmluvy o dielo

podal Sťažovateľ dňa 13. augusta 2007 odvolanie...

Krajský súd rozhodol dňa 10. novembra 2008 o odvolaní Sťažovateľa tak,

že Rozsudkom rozhodnutie prvostupňového súdu o určení neplatnosti Zmluvy o dielo

potvrdil. V odôvodnení uviedol, že Zmluva o dielo je nepochybne jedným z najdôležitejších

úkonov týkajúcich sa majetku mesta a preto skutočnosť, že nebola schválená ako úkon

podľa § 9 ods. 4 zákona o obecnom zriadení spôsobuje jej neplatnosť...

Odôvodnenie Rozsudku preto nie je možné považovať za riadne, ale naopak

je arbitrárne a závažným spôsobom zasahuje do právnej istoty Sťažovateľa, nakoľko

Krajský súd v odôvodnení bezdôvodne ignoroval zásadné právne argumenty Sťažovateľa

a dospel k právnemu záveru, ktorý racionálnym spôsobom nevyplýva zo zisteného

skutkového stavu...

O tom, že Krajský súd zrejme nemal záujem vysporiadať sa s opakovanou

odôvodnenou a preukazovanou argumentáciou Sťažovateľa o tom, že mestské zastupiteľstvo

schválilo uzavretie Zmluvy o dielo ... nasvedčuje aj vedenie konania pred Krajským súdom.

Krajský súd nariadil pojednávanie na 20. októbra 2008, pritom však opomenul

na pojednávanie prizvať právneho zástupcu Sťažovateľa, JUDr. Ľ. H., napriek tomu,

že Krajskému súdu bolo doručené oznámenie o prevzatí zastupovania Sťažovateľa zo dňa

5. marca 2008. Z tohto dôvodu Krajský súd odročil pojednávanie na 10. novembra 2008

a JUDr. Ľ. H. na uvedené pojednávanie listom, ktorý bol doručený JUDr. Ľ. H.

dňa 22. októbra 2008. Právny zástupca listom odoslaným Krajskému súdu dňa 27. októbra

2008, t. z. približne dva týždne pred nariadeným pojednávaním ospravedlnil svoju

neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu kolízie termínu pojednávania s inými

pojednávaniami na Okresných súdoch Bratislava III. a Bratislava V. a požiadal o zmenu

termínu pojednávania. Krajský súd uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania

neakceptoval z dôvodu nepreukázania kolízie a vec dňa 10. novembra 2008 prejednal a

rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu Sťažovateľa i Sťažovateľa samotného. Na

tomto pojednávaní právny zástupca Mesta Š. predložil aj nový dôkaz, ku ktorému sa

Sťažovateľ už nemal možnosť vyjadriť. Tento, podľa nášho názoru nesprávny postup

Krajského súdu je potrebné posudzovať v spojitosti s jeho arbitrárnym a povrchným

zdôvodnením Rozsudku. Vyplýva z neho nezáujem Krajského súdu o vypočutie právnych

argumentov Sťažovateľa...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„1. Základné právo spoločnosti B., s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a v spojení s , ,

rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

z 10. novembra 2008 bolo porušené.

2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. z 10. novembra 2008 zrušuje

a vec Krajskému súdu vracia aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia B., s. r. o.

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Preskúmaním obsahu sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka

namietala porušenie svojich základných práv podľa a

v spojení s , a rozsudkom krajského súdu

č. k. -493 z 10. novembra 2008. Svoje námietky predostrela len proti výroku

rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Galanta

č. k. -353 z 18. mája 2007. Išlo o výrokovú časť rozhodnutia, v rámci ktorej

odvolací súd vyslovil, že potvrdzuje prvostupňový rozsudok v časti určenia neplatnosti

zmluvy.

Z vyznačenej doložky právoplatnosti ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu

č. k. -493 z 10. novembra 2008 nadobudol právoplatnosť 7. januára 2009

a lehota uplynula 9. marca 2009.

Podľa sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie

sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej

právnej skutočnosti (, , , ).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku krajského

súdu (7. januára 2009), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(12. marca 2009 faxom a 13. marca 2009 poštou) ústavný súd považoval za dostatočne

preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty, ktorá

uplynula 9. marca 2009 (obdobne napr. , , ,

). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť,

ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2009