Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 215/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I. spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.

O. M., B., vo veci namietaného porušenia základných práv na „rýchly a spravodlivý súdny

proces“ zaručených v a 4 a

odôvodnením rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -147 zo

16. novembra 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2009

doručená sťažnosť spoločnosti I. spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základných práv na „rýchly a spravodlivý súdny proces“ zaručených

v a 4 a (ďalej len „“)

odôvodnením rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-147 zo 16. novembra 2006.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. sa žalobca (Ing. F. V.) žalobou domáhal proti sťažovateľke rozhodnutia

o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady ušlej mzdy. O nároku

žalobcu na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru rozhodol

okresný súd čiastočným rozsudkom č. k. -147 zo 16. novembra 2006, ktorým

tejto časti žalobného nároku žalobcu vyhovel.

Proti čiastočnému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

z dôvodu ňou tvrdenej nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia, pretože okresný súd dospel

podľa sťažovateľky k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Sťažovateľka v odvolaní tiež namietala formálne nedostatky

odôvodnenia čiastočného rozsudku, ako aj jeho označenie a tiež skutočnosť, že okresný súd

sa nezaoberal jej návrhom, aby v prípade, že bude vyhovené nároku žalobcu, nebola

sťažovateľka zaviazaná povinnosťou naďalej žalobcu zamestnávať.

O odvolaní sťažovateľky proti čiastočnému rozsudku okresného súdu č. k. 45 C

22/05-147 zo 16. novembra 2006 rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“), ktorý svojím uznesením sp. zn. z 13. februára 2009 odvolaním

napadnutý čiastočný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

pričom podľa sťažovateľky sa v celom rozsahu stotožnil s jej odvolacími námietkami.

Porušenie sťažovateľkou označených práv čiastočným rozsudkom okresného súdu

č. k. -147 zo 16. novembra 2006 vidí sťažovateľka v jeho nedostatočnom

odôvodnení, pričom na podporu svojho stanoviska sa sťažovateľka argumentačne odvoláva

na závery krajského súdu, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. z 13. februára 2009

vyslovil «(...) právne stanovisko, podľa ktorého, ak súd poruší svoju povinnosť riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie, poruší tak práva účastníka konania na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a dochádza tak k porušeniu ústavného práva na

spravodlivé súdne konanie. Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor: „Nedostatok

riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie.“».

Sťažovateľka okrem iného uviedla: „Zo samotného Rozsudku ako aj z názoru

odvolacieho súdu, vyjadreného v uznesení zo dňa 13. 02. 2009 spis. zn.: , je

nepochybné, že Porušovateľ odôvodnením svojho rozsudku zo 16. 11. 2006 spis. zn.: 45 C

22/2005-147 odňal Sťažovateľovi právo reagovať na vecné dôvody výroku svojho

rozhodnutia a práve odôvodnením svojho rozhodnutia porušil právo Sťažovateľa na

spravodlivé súdne konanie. (...)

V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že od podania odvolania

proti Rozsudku Sťažovateľom dňa 14. 02. 2007 až do vynesenia rozhodnutia odvolacieho

súdu (rozsudok zo dňa 13. 02. 2009 spis. zn.: ) uplynuli 2 kalendárne roky.

Porušovateľ chybným odôvodnením Rozsudku spôsobil, že odvolací súd nebol

schopný konať v odvolacom konaní o vecnej nesprávnosti resp. správnosti Rozsudku v

merite veci, ale bol nútený zaoberať sa jeho formálnymi nedostatkami.

Mám za to, že Porušovateľ svojím chybným odôvodnením Rozsudku spôsobil

zbytočné prieťahy v súdnom konaní o merite veci (o určení neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru), čím bolo porušené právo Sťažovateľa na rýchly súdny

proces zaručený SR, konkrétne článkom 48 ods. 2.

Na podporu svojho tvrdenia poukazujem na odpoveď Krajského súdu v Bratislave na

sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod spis. zn.: , v ktorej sa

predsedníčka Krajského súdu v Bratislave ospravedlňuje Sťažovateľovi za neprimeranú

dĺžku súdneho konania vedeného pod spis. zn.: . (...)

Opätovne poukazujem na to, že ústavné právo Sťažovateľa bolo porušené

odôvodnením Rozsudku, resp. odôvodnením výroku rozhodnutia súdu, teda nie samotným

rozhodnutím, preto v zmysle ustanovenia § 49 a § 50 zákona o organizácii ÚS SR

Sťažovateľ tvrdí, že jeho ústavné právo na spravodlivý a rýchly súdny proces bolo porušené

opatrením resp, iným zásahom. (...)

V uvedenom prípade sa Sťažovateľ dozvedel o objektívnej nepreskúmateľnosti

odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. 11. 2006 spis. zn.: 45 C

22/2005, dňa 27. 04. 2009, kedy mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 13. 02. 2009 spis. zn.: , z ktorého sa Sťažovateľ dozvedel o tom, že

odôvodnenie Rozsudku je objektívne nepreskúmateľné.

Vzhľadom na uvedené Sťažovateľ podáva v zmysle § 49 v spojení s § 43 ods. 3

zákona o organizácii Ú S SR v zákonnej 2 mesačnej lehote.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava III odôvodnením rozsudku zo dňa 16. 11. 2006 spis. zn.:

-147 v právnej vec o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru porušil právo spoločnosti I. spol. s. r. o., so sídlom(...) B.,(...) na súdnu ochranu

zaručené v článku 46 ods. 1 a 4 a právo spoločnosti I. spol. s.

r. o., so sídlom(...) B.,(...) na rýchly a spravodlivý súdny proces zaručené v článku 48 ods. 2

.

2. Spoločnosti I. spol. s. r. o., so sídlom(...) B.,(...) sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2.000 Eur (60.252,- Sk), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu spoločnosti I. spol. s r. o., JUDr. O. M.,(...) v lehote do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti I. spol. s. r. o., so sídlom(...) B.,(...) sa priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 289,74 Eur (8.728,77,- Sk), ktoré je Okresný súd

Bratislava III povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu spoločnosti I. spol. s r. o., JUDr.

O. M.,(...) v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v a 4 odôvodnením rozsudku okresného súdu č. k. 45 C

22/05-147 zo 16. novembra 2006

Podstata námietok sťažovateľky týkajúcich sa namietaného porušenia základného

práva na spravodlivé súdne konanie spočíva v jej tvrdení o nedostatkoch odôvodnenia

čiastočného rozsudku okresného súdu č. k. -147 zo 16. novembra 2006, ktoré

zistil a konštatoval aj (odvolací) krajský súd v uznesení sp. zn. z 13. februára

2009.

Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak(...) nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z

citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu

alebo slobode porušenie, ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba

alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi

Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu toho

práva, porušenie ktorého sťažovateľka namieta, t. j. základného práva na spravodlivé súdne

konanie, k porušeniu ktorého malo dôjsť dôsledkom nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresného súdu, neposkytujú všeobecné súdy na základe

sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práva.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého čiastočného rozsudku okresného súdu č. k.

-147 zo 16. novembra 2006 využitím riadneho opravného prostriedku, a to

odvolania, ktoré sťažovateľka napokon (ako to vyplýva aj zo sťažnosti) aj účinne využila,

pričom pri jeho uplatnení bola úspešná. Sťažovateľka sa tak domohla účinnej ochrany ňou

označeného základného práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého porušenie namietala,

už v konaní pred krajským súdom, ktorý napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 45 C

22/05-147 zo 16. novembra 2006 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v

ktorom bude mať sťažovateľka možnosť opätovne uplatňovať svoje procesné práva.

Na základe sťažovateľkou podaného odvolania tak už došlo k naplneniu účelu

sledovaného sťažovateľkou v konaní o sťažnosti, pričom krajský súd sa v rozsahu svojho

preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými

skutkovými a právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza v konaní pred ústavným

súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v odôvodnením rozsudku okresného súdu č. k. 45

C 22/05-147 zo 16. novembra 2006

Sťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , k porušeniu ktorého malo

dôjsť v príčinnej súvislosti s odôvodnením rozsudku okresného súdu č. k. -147

zo 16. novembra 2006, pochybenia ktorého mali za následok zdĺhavé konanie krajského

súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. , za prieťahy v ktorom sa

sťažovateľke ospravedlnila aj predsedníčka krajského súdu.

V uvedených súvislostiach ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že

vzhľadom na samotnú (procesnú) podstatu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , môže dôjsť k jeho porušeniu iba

postupom orgánu verejnej moci, nie však jeho rozhodnutím a jeho odôvodnením.

Ústavný súd tiež poukazuje na to, že porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v sa posudzuje v príčinnej

súvislosti s konkrétnym postupom v sťažnosti označeného orgánu verejnej moci (v danom

prípade s postupom okresného súdu), takže dobu, počas ktorej konal vo veci krajský súd,

nemožno pripočítať na ťarchu postupu okresného súdu predchádzajúceho vydaniu

napadnutého rozsudku. Okrem toho sťažovateľka postup krajského súdu v sťažnosti

podanej ústavnému súdu ani nenamietala.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , , I. ÚS

44/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľky ( prvá veta ), bolo bez právneho významu

rozhodovať o tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné

zadosťučinenie a úhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009