Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 189/09
PDF · 176.45 KB
No categories available
IV. ÚS 189/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. L. – K., stavebná-obchodná činnosť, K.,
zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. L. – K., stavebná-obchodná činnosť, o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009
doručená sťažnosť Ing. M. L. – K., stavebná-obchodná činnosť, K. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„GP SR mi neodpovedala na moje opakované podnety, ktoré som podával z dôvodu,
že som nebol spokojný s odpoveďou GP VI/2 Pz 212/08 zo dňa 6. mája 2008 a tak som
podal ďalší opakovaný podnet tretí dňa 16. mája 2008 pod podacím číslom 89714211.
Následne som podal štvrtý podnet 21. 7. 2008 pod podacím číslom 89826193 a keďže mi
GP SR vôbec neodpovedala, tak som podal 12. 1. 2009 piaty podnet a ani na tento mi GP
neodpovedala do dnešného dňa... Mne sťažovateľovi vznikla škoda nesprávnym výkonom
verejnej moci a to nesprávnou aplikáciou zákona konkrétne § 357 OBZ citované okrem
iného na str. -2- piateho podnetu zo 12. 1. 2009. GP opovrhuje mojimi podnetmi a opomína
vyššie citované zákonné povinnosti § 31-36 o prokuratúre.“
V ďalších častiach sťažnosti sťažovateľ cituje príslušné ustanovenia ústavy,
dohovoru, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o prokuratúre“) a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) týkajúce sa
podania mimoriadneho dovolania (§ 243e a § 243f), ako aj judikatúru ústavného súdu,
pričom bez uvedenia konkrétnych skutočností o namietanom postupe generálnej
prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08 konštatuje, že „Opovrhovaním
mojimi podaniami orgánom verejnej moci – GP SR došlo k porušeniu mojich základných
práv a slobôd, ktoré sú vyššie uvedené a to vo vzájomnej príčinnej súvislosti (smerovaniu
jedného prvku k druhému čo spôsobilo porušenie mojich práv a majúci vnútorný zmysel)
medzi nekonaním a porušením mojich práv“.
Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08, zakázal generálnej
prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho označených práv a prikázal jej obnoviť stav pred
ich porušením.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08.
Na základe obsahu sťažnosti, ako aj predloženej dokumentácie možno konštatovať,
že sťažnosť sťažovateľa je nezrozumiteľná a nekvalifikovaná, keďže neobsahuje všetky
náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde [okrem iného sťažnosť nie je riadne
odôvodnená a nie sú k nej priložené relevantné dôkazy (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom
súde), a nie je k nej pripojená kópia právoplatného rozhodnutia, zásahu, alebo dôkaz o inom
zásahu (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde)].
Už táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa zastúpeného
kvalifikovaným právnym zástupcom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej taký
rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa,
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04). Ústavný súd už tiež vo svojej
judikatúre uviedol, že nedostatok odôvodnenia má významné procesné dôsledky. Je
základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého
vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom (IV. ÚS 359/08).
Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne
argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.
Ústavný súd si napriek uvedenému vyžiadal k sťažnosti sťažovateľa vyjadrenie
generálnej prokuratúry, ako aj predloženie jej spisu vedeného pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08,
aby mohol posúdiť, či je sťažnosť sťažovateľa opodstatnená. Vychádzal pritom z toho, že
z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
Vo vyjadrení generálnej prokuratúry č. k. GÚs 20/09-4 zo 6. mája 2009 sa okrem
iného uvádza:
„Ako je zrejmé, zo spisu Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Pz 559/07, Ing. M. L. –
K., stavebná a obchodná činnosť... podal 21. januára 2007 na Generálnu prokuratúru SR
podnet na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e Občianskeho súdneho poriadku
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. februára 2007 pod č. k. 8 Cob 549/2006-
314.
Krajská prokuratúra Trenčín na základe podnetu zabezpečila spis Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 19 Cb 192/2004 a po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s obsahom
podnetu menovaného, podnet na podanie mimoriadneho dovolania 7. januára 2008 pod
č. Kc 181/07 odložila.
Generálnej prokuratúre SR bol 11. apríla 2008 doručený opakovaný podnet
menovaného, ktorý bol 6. mája 2008 pod č. VI/2 Pz 212/08-7 vybavený odložením z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 243g Občianskeho súdneho poriadku – opakovaný podnet bol
doručený po uplynutí zákonnej lehoty na prípadné podanie mimoriadneho dovolania
(lehota uplynula 30. marca 2008).
Ďalšie opakované podnety menovaného v tejto veci, keďže neobsahovali nové
skutočnosti, neboli netrestným odborom Generálnej prokuratúry SR vybavované
s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov. O tejto skutočnosti bol podávateľ podnetu poučený.“
Skutočnosti obsiahnuté vo vyjadrení generálnej prokuratúry si ústavný súd overil
v preskúmavanom spise sp. zn. VI/2 Pz 212/08 a konštatoval, že zodpovedajú skutočnosti.
Ústavný súd po preskúmaní dotknutého spisu považoval za potrebné zdôrazniť, že prípis
Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 181/07-16 zo
7. januára 2008, ktorým krajská prokuratúra odložila podnet sťažovateľa, je kvalifikovane
odôvodnený a z ústavného hľadiska bez akýchkoľvek výhrad akceptovateľný. Rovnako tak
ústavný súd hodnotí aj prípis generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 212/08-7 zo 6. mája 2008,
ktorým sťažovateľovi oznámila, že „po oboznámení sa s obsahom Vášho pôvodného ako aj
opakovaného podnetu ako aj spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19 Cb 192/2004 neboli
zistené dôvody na podanie mimoriadneho dovolania...“, pričom zároveň uviedla, že
„opakovaný podnet bol doručený... po uplynutí zákonnej lehoty na prípadné podanie
mimoriadneho dovolania“, a zdôraznila, že „S poukazom na túto skutočnosť vo veci nie je
možné ďalej konať“. Sťažovateľ bol tiež poučený, že „ďalší opakovaný podnet v tej istej
veci vybaví nadriadený prokurátor... len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti“. Z uvedeného
spisu tiež podľa zistení ústavného súdu vyplýva, že ďalšie podania sťažovateľa (opakované
podnety) z 15. mája 2008, 21. mája 2008, 21. júla 2008 a 12. januára 2009 neobsahujú nové
skutočnosti, a navyše ich ústavný súd hodnotí ako značne nezrozumiteľné
a nekvalifikované.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do
dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu
zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu
a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243g OSP mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na
dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Ústavný súd v súvislosti s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
upravujúcimi inštitút mimoriadneho dovolania považoval za potrebné tiež poukázať na
svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný
prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu
prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie
mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,
nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora
rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti
viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,
ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03,
IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní spisu generálnej prokuratúry
dospel k záveru, že medzi postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaných
podnetov sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08 a jeho základným právom
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká
príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že by mohli byť tieto sťažovateľom označené
práva postupom generálnej prokuratúry porušené. Na základe toho ústavný súd po
predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. mája 2009