Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 189/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. L. – K., stavebná-obchodná činnosť, K.,

zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na inú právnu ochranu podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. L. – K., stavebná-obchodná činnosť, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009

doručená sťažnosť Ing. M. L. – K., stavebná-obchodná činnosť, K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„GP SR mi neodpovedala na moje opakované podnety, ktoré som podával z dôvodu,

že som nebol spokojný s odpoveďou GP VI/2 Pz 212/08 zo dňa 6. mája 2008 a tak som

podal ďalší opakovaný podnet tretí dňa 16. mája 2008 pod podacím číslom 89714211.

Následne som podal štvrtý podnet 21. 7. 2008 pod podacím číslom 89826193 a keďže mi

GP SR vôbec neodpovedala, tak som podal 12. 1. 2009 piaty podnet a ani na tento mi GP

neodpovedala do dnešného dňa... Mne sťažovateľovi vznikla škoda nesprávnym výkonom

verejnej moci a to nesprávnou aplikáciou zákona konkrétne citované okrem

iného na str. -2- piateho podnetu zo 12. 1. 2009. GP opovrhuje mojimi podnetmi a opomína

vyššie citované zákonné povinnosti § 31-36 o prokuratúre.“

V ďalších častiach sťažnosti sťažovateľ cituje príslušné ustanovenia ,

dohovoru, o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“) a (ďalej aj „OSP“) týkajúce sa

podania mimoriadneho dovolania (§ 243e a § 243f), ako aj judikatúru ústavného súdu,

pričom bez uvedenia konkrétnych skutočností o namietanom postupe generálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08 konštatuje, že „Opovrhovaním

mojimi podaniami orgánom verejnej moci – GP SR došlo k porušeniu mojich základných

práv a slobôd, ktoré sú vyššie uvedené a to vo vzájomnej príčinnej súvislosti (smerovaniu

jedného prvku k druhému čo spôsobilo porušenie mojich práv a majúci vnútorný zmysel)

medzi nekonaním a porušením mojich práv“.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08, zakázal generálnej

prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho označených práv a prikázal jej obnoviť stav pred

ich porušením.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na inú právnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08.

Na základe obsahu sťažnosti, ako aj predloženej dokumentácie možno konštatovať,

že sťažnosť sťažovateľa je nezrozumiteľná a nekvalifikovaná, keďže neobsahuje všetky

náležitosti ustanovené [okrem iného sťažnosť nie je riadne

odôvodnená a nie sú k nej priložené relevantné dôkazy (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), a nie je k nej pripojená kópia právoplatného rozhodnutia, zásahu, alebo dôkaz o inom

zásahu ( )].

Už táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa zastúpeného

kvalifikovaným právnym zástupcom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej taký

rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa,

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (). Ústavný súd už tiež vo svojej

judikatúre uviedol, že nedostatok odôvodnenia má významné procesné dôsledky. Je

základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom ().

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

Ústavný súd si napriek uvedenému vyžiadal k sťažnosti sťažovateľa vyjadrenie

generálnej prokuratúry, ako aj predloženie jej spisu vedeného pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08,

aby mohol posúdiť, či je sťažnosť sťažovateľa opodstatnená. Vychádzal pritom z toho, že

z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

).

Vo vyjadrení generálnej prokuratúry č. k. -4 zo 6. mája 2009 sa okrem

iného uvádza:

„Ako je zrejmé, zo spisu Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Pz 559/07, Ing. M. L. –

K., stavebná a obchodná činnosť... podal 21. januára 2007 na Generálnu prokuratúru SR

podnet na podanie mimoriadneho dovolania podľa

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. februára 2007 pod č. k.

314.

Krajská prokuratúra Trenčín na základe podnetu zabezpečila spis Okresného súdu

Trenčín sp. zn. a po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s obsahom

podnetu menovaného, podnet na podanie mimoriadneho dovolania 7. januára 2008 pod

č. Kc 181/07 odložila.

Generálnej prokuratúre SR bol 11. apríla 2008 doručený opakovaný podnet

menovaného, ktorý bol 6. mája 2008 pod č. VI/2 Pz 212/08-7 vybavený odložením z dôvodu

uvedeného v ustanovení – opakovaný podnet bol

doručený po uplynutí zákonnej lehoty na prípadné podanie mimoriadneho dovolania

(lehota uplynula 30. marca 2008).

Ďalšie opakované podnety menovaného v tejto veci, keďže neobsahovali nové

skutočnosti, neboli netrestným odborom Generálnej prokuratúry SR vybavované

s poukazom na ustanovenie o prokuratúre v znení

neskorších predpisov. O tejto skutočnosti bol podávateľ podnetu poučený.“

Skutočnosti obsiahnuté vo vyjadrení generálnej prokuratúry si ústavný súd overil

v preskúmavanom spise sp. zn. VI/2 Pz 212/08 a konštatoval, že zodpovedajú skutočnosti.

Ústavný súd po preskúmaní dotknutého spisu považoval za potrebné zdôrazniť, že prípis

Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. -16 zo

7. januára 2008, ktorým krajská prokuratúra odložila podnet sťažovateľa, je kvalifikovane

odôvodnený a z ústavného hľadiska bez akýchkoľvek výhrad akceptovateľný. Rovnako tak

ústavný súd hodnotí aj prípis generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 212/08-7 zo 6. mája 2008,

ktorým sťažovateľovi oznámila, že „po oboznámení sa s obsahom Vášho pôvodného ako aj

opakovaného podnetu ako aj spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. neboli

zistené dôvody na podanie mimoriadneho dovolania...“, pričom zároveň uviedla, že

„opakovaný podnet bol doručený... po uplynutí zákonnej lehoty na prípadné podanie

mimoriadneho dovolania“, a zdôraznila, že „S poukazom na túto skutočnosť vo veci nie je

možné ďalej konať“. Sťažovateľ bol tiež poučený, že „ďalší opakovaný podnet v tej istej

veci vybaví nadriadený prokurátor... len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti“. Z uvedeného

spisu tiež podľa zistení ústavného súdu vyplýva, že ďalšie podania sťažovateľa (opakované

podnety) z 15. mája 2008, 21. mája 2008, 21. júla 2008 a 12. januára 2009 neobsahujú nové

skutočnosti, a navyše ich ústavný súd hodnotí ako značne nezrozumiteľné

a nekvalifikované.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu

zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na

dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Ústavný súd v súvislosti s príslušnými ustanoveniami

upravujúcimi inštitút mimoriadneho dovolania považoval za potrebné tiež poukázať na

svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu

prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora

rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti

viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,

ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. , ,

, ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní spisu generálnej prokuratúry

dospel k záveru, že medzi postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaných

podnetov sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08 a jeho základným právom

podľa , ako aj jeho právom podľa dohovoru neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že by mohli byť tieto sťažovateľom označené

práva postupom generálnej prokuratúry porušené. Na základe toho ústavný súd po

predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009