Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 192/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 9. júla

2009 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. K. P., P.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

pri preskúmavaní rozhodnutia Ústavu pamäti národa č. DR/2006/00415 z 20. augusta 2007,

ako aj základného práva podľa rozhodnutím

Ústavu pamäti národa o jeho žiadosti o priznanie postavenia účastníka protikomunistického

odboja č. DR/2006/00415 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2009

doručená sťažnosť F. B., P. (ďalej len sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. K. P., P.,

ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri preskúmavaní rozhodnutia Ústavu pamäti národa

(ďalej len „ústav“) č. DR/2006/00414 z 20. augusta 2007 (ďalej len „rozhodnutie ústavu“),

ako aj základného práva podľa rozhodnutím ústavu o jeho žiadosti

o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja (ďalej len „žiadosť

sťažovateľa“) č. DR/2006/00415 z 10. augusta 2007 (ďalej len „žiadosť sťažovateľa“)

a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ žiadosťou z 12. mája 2006

požiadal o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja a vojnového veterána

podľa o protikomunistickom odboji v znení účinnom do 31. marca

2009 (ďalej len „zákon o protikomunistickom odboji“). Komisia ústavu rozhodnutím z 20.

augusta 2007 č. DR/2006/00415 nepriznala sťažovateľovi postavenie účastníka

protikomunistického odboja. Listom z 10. augusta 2007 ústav sťažovateľovi oznámil svoje

rozhodnutie. Sťažovateľ podaním zo 7. septembra 2007 požiadal ministerstvo

o preskúmanie rozhodnutia ústavu. Keďže o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie

rozhodnutia ústavu ministerstvo nerozhodlo ani po 7 mesiacoch od podania žiadosti, listom

z 30. apríla 2008 sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia u ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Ministerstvo napriek tomu o žiadosti

sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia ústavu do dňa podania sťažnosti nerozhodlo

a minister nereagoval ani na urgenciu.

Podľa sťažovateľa „... Ministerstvo spravodlivosti naďalej porušuje právo na

prejednanie veci zákonným postupom bez zbytočných prieťahov, tým, že ignoruje

prejednanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia ÚPN zo dňa 7. 9. 2007“.

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Ústav pamäti národa (ÚPN)... nezákonným postupom

vopred prejudikoval rozhodnutie komisie ÚPN, ktorá o žiadosti rozhodovala až 10 dní

po rozhodnutí predsedu Správnej radu ÚPN. Porušovateľ v odôvodnení rozhodnutia

konkrétne bližšie neuviedol a nešpecifikoval dôvod nepriznania postavenia účastníka

protikomunistického odboja, pričom sa nezaoberal preskúmaním aktivít uvedených v bode 2

jeho žiadosti ako aj činnosťou, ktorá nebola odhalená ŠtB. Postup predsedu ÚPN je

kontroverzný, pretože na jednej strane nepovažuje sťažovateľa za účastníka

protikomunistického odboja, ale v rozpore stým sa na neho obracia listom ako na predsedu

organizácie bývalých politických väzňov SZČP, aby táto organizácia intervenovala v jeho

prospech keď hrozilo zrušenie ÚPN. Na základe postupu ÚPN sa sťažovateľ vzdal funkcie

predsedu SZČPV, čím jemu samotnému ako aj organizácii vznikla ujma, nakoľko združenie

nemá natoľko aktívneho člena vo vedení akým bol sťažovateľ.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo F. B. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa

postupom Ministerstva Spravodlivosti SR vo veci

žiadosti o preskúmame rozhodnutia Ústavu pamäti národa vedenej pod sp. zn.

DR/2006/00415 porušené bolo.

2. Základné právo F. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Ministerstva Spravodlivosti SR vo veci

žiadosti o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa vedenej pod sp.

zn. DR/2006/00415 porušené bolo.

3. Základné právo F. B. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl.

46. ods. 1 postupom Ústavu pamäti národa vo veci žiadosti o

priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja a vojnového veterána podľa

vedenej pod sp. zn. DR/2006/00415 porušené bolo.

4. Ministerstvu spravodlivosti SR prikazuje, aby vo veci žiadosti o preskúmanie

rozhodnutia Ústavu pamäti národa vedenej pod sp. zn. DR/2006/00415 konalo zákonom

stanoveným postupom a bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavu pamäti národa prikazuje, aby vo veci žiadosti o priznanie postavenia

účastníka protikomunistického odboja a vojnového veterána podľa

vedenej pod sp. zn. DR/2006/00415 konal zákonom stanoveným postupom.

6. F. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 EUR (dvetisíc EUR) , ktoré

je mu Ministerstvo spravodlivosti SR povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

7. F. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 EUR (dvetisíc EUR) , ktoré

je mu Ústav pamäti národa povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

8. Ministerstvo spravodlivosti SR je povinné uhradiť F. B. trovy právneho zastúpenia

v sume 122,85 EUR Sk (slovom jedenstoosemdesiatpäť EUR) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. K. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

10. Ústav pamäti národa je povinný uhradiť F. B. trovy právneho zastúpenia v sume

122,85 EUR Sk (slovom jedenstoosemdesiatpäť EUR) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. K. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 11 ods. 3 zákona o protikomunistickom odboji ak žiadateľ spĺňa podmienky

tohto zákona, ústav vydá žiadateľovi preukaz účastníka protikomunistického odboja.

Podľa čl. 11 ods. 7 zákona o protikomunistickom odboji ak ústav odmietne vydať

preukaz podľa odseku 3, môže žiadateľ písomne požiadať ministerstvo o preskúmanie tohto

rozhodnutia.

Podľa (ďalej len „OSP“) fyzická alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.

III.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods.

1 a postupom ministerstva pri preskúmavaní rozhodnutia ústavu, ako aj

základného práva podľa postupom ústavu pri rozhodovaní o jeho

žiadosti.

Z argumentácie sťažovateľa v uvedenej sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označených práv malo dôjsť

- nečinnosťou ministerstva pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie

rozhodnutia ústavu,

- rozhodnutím ústavu o jeho žiadosti, ktoré bolo nedostatočne odôvodnené,

- postupom ústavu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa, pri ktorom vopred

prejudikoval rozhodnutie ústavu a o žiadosti rozhodol 10 dní pred rozhodnutím správnej

rady ústavu.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom ministerstva spravodlivosti pri preskúmavaní rozhodnutia ústavu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený v zmysle domáhať sa

na súde, aby súd vyslovil povinnosť ministerstva vo veci žiadosti sťažovateľa

o preskúmanie rozhodnutia ústavu konať a rozhodnúť. Z toho vyplýva, že sťažovateľ má

k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorých je

oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, čo v tomto prípade vzhľadom na princíp subsidiarity

vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti

sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozhodnutím ústavu o žiadosti sťažovateľa o priznanie postavenia účastníka

protikomunistického odboja a jemu predchádzajúcemu postupu

V zmysle § 11 ods. 7 zákona o protikomunistickom odboji bol sťažovateľ oprávnený

písomne požiadať ministerstvo o preskúmanie rozhodnutia ústavu, čo aj urobil.

Z uvedeného vyplýva, že aj vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu ústavu mal

sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok ochrany svojich práv, čo aj v tomto

prípade vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj v tejto

časti sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009