Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 152/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-62

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. L., L., zastúpeného advokátom JUDr. A. E., N.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti

rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 3. júla 2007 takto

rozhodol:

1. Základné práva M. L. podľa a 5 a jeho

právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nedodržaním

požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby z 3. júla 2007 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť M. L. trovy konania v sume 248,70 €

[slovom dvestoštyridsaťosem eur a sedemdesiat centov (7 492,24 Sk)] na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. A. E., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nedodržaním

požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z

väzby na slobodu z 3. júla 2007 (ďalej len „žiadosť o prepustenie z väzby“).

Sťažovateľ 3. júla 2007 požiadal prostredníctvom svojho obhajcu o prepustenie

z väzby. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2007, ako uvádza

sťažovateľ, „rozhodol tak, že podanú žiadosť podľa súd zamietol.

Uvedené uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa 19. 08. 2007. Proti tomuto uzneseniu

podal sťažovateľ dňa 23. 08. 2007 sťažnosť, ktorú ďalej odôvodnil prostredníctvom obhajcu

písomným podaním zo dňa 27. 08. 2007. O tejto sťažnosti rozhodoval Krajský súd v Nitre

uznesením sp. zn. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. 09. 2007 tak, že

podľa sťažnosť zamietol. Uvedené uznesenie bolo

sťažovateľovi doručené dňa 30. 10. 2007.“.

Nedodržaním postulátu urýchleného rozhodovania zo strany okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho

základných práv podľa a 5 a práva podľa dohovoru, a preto

navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho označených

práv. Sťažovateľ taktiež požaduje priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 319,40 €

(100 000 Sk) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 394,93 € (11 897,62 Sk).

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr.100/2008 z 9. júna 2009, v ktorom podrobne opísal priebeh konania v uvedenej

väzobnej veci.

Na základe vo vyjadrení uvedeného chronologického postupu je okresný súd toho

názoru, že „nedošlo zo strany Okresného súdu Nitra k porušeniu základných práv

obžalovaného M. L. podľa článku 17 odsek 2 a 5 a podľa

článku 8 odsek 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa článku 5 odsek 1

písmeno c) a odsek 3, 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresný

súd Nitra ako i senát a sudkyňa JUDr. A. T. konali v predmetnej veci urýchlene a podľa

mňa bez prieťahov.

Chcem podotknúť, že senát Okresného súdu Nitra dňa 03. 07. 2007 na hlavnom

pojednávaní prejednával trestnú vec obžalovaného za prítomnosti jeho obhajcu, vec bola

prejednávaná od 08.30 hod. do 17.00 hod., na pojednávaní sa zúčastnil obhajca

obžalovaného M. L., tento po celý čas pojednávania neuviedol sudkyni, že podal žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu obžalovaného M. L. a toto neuviedol ani obžalovaný. Ak

by, podľa mňa, toto uviedli na pojednávaní, nič nebránilo sudkyni a senátu, aby už v deň

03. 07. 2007 na hlavnom pojednávaní rozhodli o žiadosti obžalovaného M. L. o prepustenie

z väzby na slobodu. Je treba sa zamyslieť, aký mal zámer obhajca JUDr. A. E., keď

o žiadosti obžalovaného M. L. o prepustenie z väzby na slobodu nehovoril na pojednávaní

dňa 03. 07. 2007.“.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 26. júna 2009, v ktorom okrem iného uviedol: „Podľa názoru sťažovateľa

M. L., ako aj podľa môjho názoru, vzniknuté prieťahy v konaní oboch súdov

o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby objektívne nemohli byť zapríčinené naším

konaním. Ku písomnému podaniu žiadosti o prepustenie z väzby dňa 03. 07. 2007

poznamenávam, že toto bolo osobne podané na podateľňu Okresného súdu Nitra z dôvodu,

že nebolo isté, či sa hlavné pojednávanie Okresného súdu Nitra v danej veci dňa

03. 07. 2007 vôbec uskutoční, nakoľko spoluobvinený J. B. avizoval podanie námietky

zaujatosti voči celému senátu Okresného súdu Nitra rozhodujúcemu v tejto trestnej veci.

Takisto nám nie je zrejmé, čo iné, ako prepustenie obžalovaného M. L. z väzby, mohol

daným písomným podaním sťažovateľ, resp. jeho obhajca, sledovať. Poukazujem na to, že

aj ostatné žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby v tejto veci boli podávané písomne, a

nepredstavovalo to žiadnu prekážku pre urýchlené konanie a rozhodovanie súdov.

Sme toho názoru, že ústavná sťažnosť obž. M. L. je v časti prijatej Ústavným súdom

Slovenskej republiky na ďalšie konanie dôvodná a nebola vyvrátená ani skutočnosťami

uvedenými vo vyjadreniach Okresného súdu Nitra sp. zn. Spr. 100/08 zo dňa 09. 06. 2009.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

súvisiacim s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby došlo

k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a práva podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre už viackrát poukázal na to, že

v ustanoveniach a 5 týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je

obsiahnuté tak právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene

rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo

nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený

počas konania, teda práva, ktoré vyplývajú aj z čl. 5 ods. 4 dohovoru (m. m. ,

, ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že na konanie, predmetom

ktorého je súdne preskúmanie zákonnosti väzby a existencie všetkých jej podmienok, je

aplikovateľný aj čl. 5 ods. 4 dohovoru (m. m. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) väzba má

mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych

intervaloch. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od

konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8,

§ 24 a Sanchez - Reisse z roku 1986, A-107, § 55).

Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. novembra 2000, Vodeničarov c. Slovenská

republika, rozsudok z 21. decembra 2000, § 33 - § 36).

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu požiadavke prednostného a urýchleného

rozhodovania vo väzobných veciach v zmysle a 5 , ako aj

dohovoru v zásade nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto

požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom

stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca niekoľko týždňov (m. m.

, , ).

Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach prednostne a urýchlene patrí

aj k základným zásadám trestného konania a je zakotvená v ,

podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy

konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene.

Zo sťažnosti sťažovateľa, z ním predloženej dokumentácie, ako aj zo súvisiaceho

súdneho spisu ústavný súd zistil, že:

- 3. júla 2007 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom

spoluobvinený vzniesol námietku zaujatosti vo vzťahu voči celému senátu, o ktorej

predsedníčka senátu rozhodla tak, že členovia senátu nie sú vylúčení z prerokovania veci,

spoluobvinený podal sťažnosť proti tomuto uzneseniu okresného súdu, zároveň právny

zástupca sťažovateľa v ten istý deň osobne podal do podateľne okresného súdu žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby,

- 6. júla 2007 zákonná sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby spis bol daný na lehotu

do vrátenia spisu z Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) po rozhodnutí

o sťažnosti spoluobvineného, zároveň bolo vyhotovené písomné uznesenie o nevylúčení

senátu,

- 17. júla 2007 bol spis predložený krajskému súdu (predkladacia správa zo 16. júla

2007) na rozhodnutie o sťažnosti spoluobvineného, krajský súd nariadil termín neverejného

zasadnutia na tento deň o 14.30 h, keď aj rozhodol (sťažnosť spoluobvineného zamietol),

- 23. júla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s rozhodnutím o sťažnosti

spoluobvineného,

- 2. augusta 2007 zákonná sudkyňa dala pokyn na doručenie rozhodnutia krajského

súdu spoluobvinenému a jeho advokátovi a taktiež bol nariadený termín neverejného

zasadnutia vo veci sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na 17. august 2007,

- 17. augusta 2007 okresný súd zamietol sťažovateľovu žiadosť o prepustenie

z väzby,

- 21. augusta 2007 zákonná sudkyňa dala pokyn na doručenie písomného

vyhotovenia uznesenia o zamietnutí (sťažovateľovi doručené 22. augusta 2007 a obhajcovi

26. augusta 2007),

- 24. augusta 2007 spoluobvinený podal žiadosť o prepustenie z väzby,

- 27. a 28. augusta 2007 sťažovateľ a jeho právny zástupca podali sťažnosti proti

zamietajúcemu uzneseniu okresného súdu,

- 6. septembra 2007 okresný súd rozhodol o žiadosti spoluobvineného o prepustenie

z väzby,

- 12. septembra 2007 okresný súd dal pokyn na doručenie zamietajúceho uznesenia

spoluobvinenému,

- 17. septembra 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o sťažovateľovej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti

o prepustenie z väzby, krajský súd v ten istý deň hneď nariadil termín neverejného

zasadnutia na 19. september 2007, keď aj rozhodol (sťažnosť sťažovateľa zamietol),

- 20. septembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu aj s rozhodnutím krajského

súdu,

- 21. septembra 2007 dal okresný súd pokyn na doručenie rozhodnutia krajského

súdu sťažovateľovi a jeho obhajcovi (obhajcovi doručené 27. septembra 2007

a sťažovateľovi 30. októbra 2007).

Ústavný súd konštatuje, že od 3. júla 2007, keď bola okresnému súdu podaná žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobody, do 27. septembra 2007, keď bolo obhajcovi

sťažovateľa doručené uznesenie krajského súdu z 19. septembra 2007 o zamietnutí sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu zo 17. augusta 2007, uplynula doba takmer tri mesiace.

Zákonná sudkyňa sa so žiadosťou sťažovateľa o prepustenie z väzby oboznámila už 6. júla

2007 (t. j. už tretí deň po jej podaní), keď dala trestnej kancelárii pokyn, aby bol spis

uložený na lehotu do vrátenia spisu z krajského súdu po rozhodnutí o sťažnosti

spoluobvineného proti uzneseniu okresného súdu o nevylúčení senátu z prerokovávania

trestnej veci. Spis bol však krajskému súdu predložený 17. júla 2007 (t. j. po 13 dňoch), kde

sa nachádzal iba 6 dní (do 22. júla 2007). Po vrátení spisu okresnému súdu 23. júla 2007

zákonná sudkyňa rozhodla o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby až 17. augusta 2007

(t. j. po uplynutí 25 dní). Aj sťažnosť sťažovateľa z 27. augusta 2007 proti zamietajúcemu

uzneseniu okresného súdu zo 17. augusta 2007 bola krajskému súdu predložená

až 17. septembra 2007. O konečnom verdikte krajského súdu z 19. septembra 2007 sa

dozvedel obhajca 27. septembra 2007, resp. sťažovateľ 30. októbra 2007, keď im bolo

prostredníctvom okresného súdu doručené rozhodnutie sťažnostného súdu o zamietnutí

sťažnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup okresného súdu nezodpovedá

požiadavkám na prednostné a urýchlené rozhodovanie vo väzobných veciach, tak ako

vyplývajú z , ako aj zo stabilizovanej judikatúry ESĽP a tiež

z konštantnej judikatúry ústavného súdu. Ústavný súd poukazuje aj na to, že z celkovej

doby (takmer troch mesiacov) rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu krajský súd rozhodoval vo veci iba osem dní, preto zodpovednosť za celkovú

dĺžku konania vo väzobnej veci sťažovateľa bolo potrebné pripísať iba na vrub okresnému

súdu.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 9. júna 2009 k správaniu

sťažovateľa uviedol: „Senát Okresného súdu Nitra dňa 03. 07. 2007 na hlavnom

pojednávaní prejednával trestnú vec obžalovaného za prítomnosti jeho obhajcu, vec bola

prejednávaná od 08.30 hod. do 17.00 hod, na pojednávaní sa zúčastnil obhajca

obžalovaného M. L., tento po celý čas pojednávania neuviedol sudkyni, že podal žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu... a toto neuviedol ani obžalovaný.“

Ak by podľa názoru okresného súdu túto skutočnosť uviedol sťažovateľ alebo jeho

obhajca na hlavnom pojednávaní, „nič by nebránilo sudkyni a senátu, aby už v deň

03. 07. 2007 na hlavnom pojednávaní rozhodli o žiadosti obžalovaného M. L. o prepustenie

z väzby na slobodu“.

Právny zástupca sťažovateľa sa k tejto skutočnosti vyjadril tak, že žiadosť

o prepustenie sťažovateľa z väzby podal osobne do podateľne okresného súdu z dôvodu, že

„nebolo isté, či sa hlavné pojednávanie... v danej veci dňa 03. 07. 2007 vôbec uskutoční,

nakoľko spoluobvinený... avizoval podanie námietky zaujatosti voči celému senátu

Okresného súdu Nitra rozhodujúcemu v tejto trestnej veci“.

Podľa názoru ústavného súdu obhajca sťažovateľa mohol dôvodne predpokladať, že

ak spoluobvinený uplatnil svoje procesné práva a podal námietku zaujatosti senátu

okresného súdu, ako aj sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení členov senátu, bude potrebné

predložiť spis sťažnostnému súdu na rozhodnutie, čo spôsobí predĺženie rozhodovania

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby. Preto uvedený argument okresného súdu treba

podľa názoru ústavného súdu zohľadniť v neprospech sťažovateľa, čo aj ústavný súd urobil

pri svojom rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

Napriek tomu ústavný súd rozhodol, že predovšetkým z dôvodu nedodržania

imperatívu dostatočne rýchleho postupu zo strany okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby boli porušené jeho základné práva podľa a 5 , ako aj jeho právo

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu je vzhľadom na všetky spomínané okolnosti daného

prípadu aj napriek konštatovaniu o nedodržaní postulátu rýchlosti rozhodovania vo väzobnej

veci pre sťažovateľa dostatočnou satisfakciou vyslovenie porušenia jeho práv, a preto

ústavný súd sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním pred ústavným súdom advokátom

JUDr. A. E., ktoré si vyčíslil za tri úkony právnej služby v celkovej sume 394,93 € (11

897,62 Sk).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 98,59 € (2 970 Sk), t. j. spolu 197,17 € (5 940 Sk), čo spolu

s režijným paušálom 2 x 5,91 € (178 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 209 €

(6 296 Sk). Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená

suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho

zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume

248,70 € (7 492,34 Sk).

Podanie právneho zástupcu doručené ústavnému súdu 26. júna 2009 nevyhodnotil

ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie

relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009