Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 107/09
PDF · 259.76 KB
No categories available
III. ÚS 107/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra
Dobríka o prijatej sťažnosti D. L., Z., zastúpeného advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 24 P 528/07 takto
rozhodol:
1. Základné právo D. L. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 24 P 528/07
p o r u š e n é b o l o .
2. D. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť D. L. trovy konania v sume 245,70 €
(slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu
advokáta Mgr. I. P., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 107/09-14 z 15. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. L., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 P 528/07.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným
27. septembra 2007 domáhal zníženia výšky vyživovacej povinnosti určenej pôvodným
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7 C 16/04 z 30. septembra 2004. Podľa
vyjadrenia sťažovateľa ku dňu podania ústavnej sťažnosti v predmetnom konaní nedošlo
k určeniu žiadneho termínu pojednávania, konanie nie je ukončené a je poznačené
prieťahmi trvajúcimi od podania návrhu až dosiaľ. Sťažovateľ uviedol, že 11. decembra
2008 prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o určenie termínu pojednávania.
Ďalej poukázal na skutočnosť rozporu postupu okresného súdu s ustanovením § 176
ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „OSP“), podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov
odo dňa začatia konania, pričom konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov
a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať úkony
na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu utrpel vážnu ujmu
na svojich právach. V januári 2007 sa stal poberateľom dávky v hmotnej núdzi a jeho
príjem z tohto dôvodu už nestačil na úhradu výživného v stanovej výške. V dôsledku
nemožnosti riadne uhrádzať stanovené výživné sa na podnet zákonnej zástupkyne
maloletého dieťaťa začalo proti nemu trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti.
Odsúdeniu sa sťažovateľ vyhol iba pomocou pôžičky finančných prostriedkov, ktorou dlh
na výživnom spolu s príslušenstvom pohľadávky uhradil. Ani v súčasnosti nie je sťažovateľ
schopný uhrádzať výživné v stanovenej výške a opätovne hrozí začatie trestného stíhania
proti jeho osobe.
Na základe uvedených skutočností v závere sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd
po prijatí jeho sťažnosti v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
24 P 528/07 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov
a sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 655,51 €, ako aj trovy
právneho zastúpenia.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd
prostredníctvom svojho predsedu.
Predseda okresného súdu v liste doručenom ústavnému súdu 19. mája 2009 predložil
podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných úkonov. Vo vyjadrení uviedol,
že posudzované konanie sa nevyznačuje právnou zložitosťou, avšak zo skutkového hľadiska
ho treba považovať za zložité, vyžadujúce si rozsiahle dokazovanie, „pretože až po zistení
majetkových, zárobkových a sociálnych pomerov na strane otca i matky, ako aj po zistení
opodstatnených potrieb mal. dieťaťa je možné zistiť, či došlo k podstatnej zmene pomerov
a rozhodnúť, či je dôvod na zníženie výživného a v akom rozsahu“.
Vo vzťahu k prieťahom pripisovaným sťažovateľovi okresný súd argumentoval,
že sťažovateľ pôvodne podal návrh na okresnom súde, ktorý nebol miestne príslušný,
a preto bolo potrebné návrh postúpiť príslušnému súdu, ktorý ho následne po nadobudnutí
uznesenia o prenesení príslušnosti postúpil 19. decembra 2007 okresnému súdu. Až od tohto
dňa mohol okresný súd pristúpiť k prerokúvaniu veci. Sťažovateľ sa podľa vyjadrenia
okresného súdu nedostavil v určenom termíne – 17. marca 2008 na pojednávanie, a keďže
jeho výsluch bol nevyhnutný, okresný súd požiadal o vypočutie dožiadaný súd, ktorý
ho uskutočnil 12. mája 2008. Okresný súd tieto okolnosti považuje za také, ktoré
negatívnym spôsobom ovplyvnili priebeh konania predĺžením o približne 5 mesiacov a boli
spôsobené sťažovateľom.
Okresný súd sa vyjadril, že v rámci zabezpečovania podkladov potrebných
pre rozhodnutie dostal poslednú správu 4. novembra 2008 a po oboznámení
sa so zabezpečenými dôkazmi určil 23. januára 2009 termín pojednávania „na najbližší
voľný pojednávací deň zákonnej sudkyne a to na 6. 4. 2009“, zmenu termínu na 1. jún 2009
stanovil na základe žiadosti zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa. Okresný súd
poznamenal, že sťažovateľ k návrhu na zníženie určenej výšky výživného predložil
podklady, ktoré neboli dostačujúce na preukázanie opodstatnenosti jeho návrhu. Okresný
súd skonštatoval, že v posudzovanom konaní k zbytočným prieťahom nedošlo.
V závere listu predseda okresného súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa o prijatej
sťažnosti konalo ústne pojednávanie.
Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril v liste
doručenom ústavnému súdu 9. júla 2009, v ktorom uviedol, že sa so stanoviskom okresného
súdu nestotožňuje a je toho názoru, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi,
ktoré však nezapríčinil sťažovateľ, ale boli spôsobené nesprávnou organizáciou práce
okresného súdu. Zdôraznil tiež, že charakter prerokúvavanej veci si vyžaduje prednostné
riešenie v rámci agendy súdu.
Právny zástupca zároveň oznámil, že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Z obsahu súdneho spisu a z vyjadrení účastníkov ústavný súd zistil tento priebeh
a stav konania:
Sťažovateľ podal na okresnom súde 28. septembra 2007 návrh na zníženie výživného
pre maloleté dieťa.
Okresný súd 10. októbra 2007 vyzval sťažovateľa na predloženie súvisiacich
podkladov. Sťažovateľ na výzvu reagoval 22. októbra 2007.
Okresný súd s poukazom na ustanovenie § 11 a § 105 ods. 1 a 2 OSP 5. novembra
2007 postúpil vec Okresnému súdu Dolný Kubín.
Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp. zn. 2 P 240/2007 z 20. novembra 2007
preniesol v zmysle § 177 ods. 2 OSP miestnu príslušnosť na okresný súd. Spisový materiál
bol okresnému súdu predložený 19. decembra 2007.
Okresný súd 18. februára 2008 vyzval:
- z dôvodu zistenia majetkových pomerov sťažovateľa príslušné štátne orgány
na predloženie súvisiacich podkladov,
- Okresný súd Námestovo na predloženie súvisiaceho spisu sp. zn. 7 C/16/2004,
- zákonnú zástupkyňu maloletého dieťaťa na predloženie vyjadrenia a súvisiacich
podkladov.
Dotknuté subjekty reagovali na výzvu v priebehu marca 2008.
Okresný súd určil 14. januára 2008 termín pojednávania na 17. marec 2008.
Okresný súd 17. marca 2008 uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa k veci vyjadrila
zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa, sťažovateľ sa pojednávania nezúčastnil napriek
tomu, že mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené (neprítomnosť sťažovateľa
ospravedlnila matka sťažovateľa 5. marca 2008). Okresný súd odročil pojednávanie
na neurčito z dôvodu výsluchu sťažovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu.
Okresný súd 31. marca 2008 požiadal o vypočutie sťažovateľa Okresný súd Dolný
Kubín, ktorý mu 18. apríla 2008 oznámil, že dožiadanie postúpil Okresnému súdu
Námestovo (výsluch sťažovateľa dožiadaným súdom bol vykonaný 12. mája 2008
a okresnému súdu bolo vybavené dožiadanie doručené 15. mája 2008).
Okresný súd požiadal 7. júla 2008 príslušný štátny orgán o poskytnutie informácii
súvisiacich s prerokúvanou vecou a sťažovateľa o oznámenie údajov týkajúcich sa jeho
osoby. Príslušný štátny orgán reagoval na výzvu 22. júla 2008, sťažovateľ nereagoval
ani na opätovnú výzvu z 18. augusta 2008.
Okresný súd 18. augusta 2008 požiadal o poskytnutie súčinnosti príslušný štátny
orgán, orgán územnej samosprávy a Sociálnu poisťovňu B., ktoré reagovali na výzvu
v priebehu augusta 2008 a v septembri 2008.
Okresný súd v septembri 2008 na účel zistenia majetkových pomerov sťažovateľa
vyzval na poskytnutie súčinnosti príslušné štátne orgány, ktoré reagovali na výzvu v októbri
a novembri 2008.
Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu 19. decembra 2008 požiadal
o určenie termínu pojednávania.
Okresný súd 23. januára 2009 určil termín pojednávania na 6. apríl 2009 a požiadal
príslušný štátny orgán o poskytnutie informácií súvisiacich s prerokúvanou vecou, ktorý
na žiadosť reagoval 6. marca 2009.
Dňa 4. marca 2009 navrhovateľka požiadala o určenie inej hodiny pojednávania,
na základe čoho okresný súd určil nový termín pojednávania – 1. jún 2009.
Ústavný súd navyše zistil, že okresný súd 1. júna 2009 vo veci rozhodol tak,
že podaný návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu bolo 8. júla 2009 podané odvolanie.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Samosudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria
ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o návrhu povinného
na zníženie výšky výživného určeného súdom v zmysle ustanovení § 163 OSP a § 26
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou konštatoval,
že právne veci tohto typu nemožno v zásade považovať za právne zložité. Hmotnoprávna
a procesná úprava postupu súdu v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých
je obsiahnutá v zákone o rodine a v Občianskom súdnom poriadku. Výklad a používanie
týchto zákonov sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre vyšších súdov (napr. IV. ÚS 63/02).
Právnu zložitosť veci nenamietol ani okresný súd a ústavný súd taktiež nezistil otázku
osobitného právneho významu, ktorá by mala byť v týchto konaniach riešená
bez jej predošlého riešenia v ustálenej judikatúre. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd
nezistil ani okolnosti opodstatňujúce skutkovú zložitosť prerokúvanej veci, pretože povaha
dokazovania pre účely zistenia skutkového stavu si nevyžadovala široký časový rozsah
vykonávania procesných úkonov, čo ústavný súd zdôraznil v rámci tretieho hodnotiaceho
kritéria (hodnotenie postupu súdu).
Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že povaha prerokúvanej veci, ktorou je úprava práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v tomto prípade otázka výšky vyživovacej
povinnosti, je osobitne citlivou statusovou záležitosťou spojenou s osobou maloletého
dieťaťa, ale aj s osobou povinného rodiča a ako taká si vyžaduje osobitný dôraz na rýchly
a efektívny postup okresného súdu, ktorý je požiadavkou zakotvenou v ustanovení § 176
ods. 3 OSP, podľa ktorého ak zákon nestanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov
odo dňa začatia konania, konanie možno predĺžiť len ak zo závažných dôvodov
a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Z tohto aspektu ústavný súd konštatuje,
že okresný súd vo svojom postupe nezohľadnil v dostatočnej miere závažnosť predmetu
konania pre sťažovateľa.
2. V správaní sťažovateľa boli zistené okolnosti, ktoré negatívne ovplyvnili rýchlosť
a plynulosť konania. Na vrub sťažovateľovi treba pripísať skutočnosť, že sa nezúčastnil,
aj keď z objektívnych príčin, určeného termínu pojednávania nariadeného na 17. marec
2008, v dôsledku čoho okresný súd vzhľadom na potrebu jeho vypočutia odročil
pojednávanie na neurčito z dôvodu vykonania jeho výsluchu prostredníctvom dožiadania.
Ďalšou okolnosťou týkajúcou sa správania sťažovateľa, ktorá sa premietla
do zbytočných prieťahov v konaní, bol prístup sťažovateľa k výzvam okresného súdu
na predloženie údajov týkajúcich sa jeho osoby zo 7. júla 2008 a 18. augusta 2008, na ktoré
nereagoval.
Tieto negatívne momenty týkajúce sa správania sťažovateľa ako účastníka konania
zohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu.
Pri preskúmaní postupu okresného súdu v predmetnom konaní ako prioritnú
požiadavku zohľadnil ústavný súd ustanovenie § 176 ods. 3 OSP určujúce inštruktívnu
lehotu na meritórne rozhodnutie týkajúce sa veci starostlivosti súdu o maloletých
(6 mesiacov od začatia konania).
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým
sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,
III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
Za takúto nesústredenú činnosť okresného súdu považuje ústavný súd postup,
keď okresný súd vyzýval kompetentné subjekty na predkladanie podkladov pre účely
dokazovania nesústredene v niekoľkých etapách (18. februára 2008, 7. júla 2008,
18. augusta 2008, v septembri 2008 a 23. januára 2008), v dôsledku čoho konanie nemalo
koncentrovaný ráz a zbytočne sa predĺžilo, pričom toto predĺženie nebolo spôsobené
dôvodmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako závažné.
Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil aj obdobie nečinnosti v trvaní približne
6 mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.
Ide o úsek konania od novembra 2008, keď boli okresnému súdu doručené podklady
potrebné na objasnenie skutkového stavu, do 1. júna 2009, keď bol určený termín
pojednávania. V uvedenom období okresný súd síce uskutočnil jeden úkon, a to 23. januára
2009 požiadal kompetentný subjekt o predloženie súvisiacich podkladov, ktorý však mohol
v záujme sústredenosti konania vykonať už v predchádzajúcom období a ktorý svojím
obsahom nemôže ospravedlniť obdobie nečinnosti v uvedenom špecifikovanom úseku.
Takisto odročenie pojednávania z termínu určeného na 6. apríl 2009 na 1. jún 2009
nemožno vzhľadom na značný časový odstup akceptovať, a to aj z toho dôvodu, že zákonná
zástupkyňa požiadala len o zmenu hodiny pojednávania a táto skutočnosť nebola
dostatočným dôvodom na presun termínu pojednávania o takmer 2 mesiace.
Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj o vyslovenie
porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v predmetnom konaní pred okresným súdom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Ústavný súd si už pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto
dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Vzhľadom na uvedené obdobie nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu,
ako aj obdobie jeho nečinnosti nemožno takmer dvadsaťjeden mesiacov trvajúcu dobu
konania vedeného okresným súdom bez rozhodnutia vo veci predovšetkým z pohľadu
požiadavky stanovenej § 176 ods. 3 OSP považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu
k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli
porušené.
III.
Aj keď ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci
ďalej konal bez zbytočných prieťahov, pretože stav právnej neistoty sťažovateľa bol
odstránený meritórnym rozhodnutím okresného súdu z 1. júna 2009. Navyše, povinnosť
konať bez zbytočných prieťahov v prípade možného vrátenia veci v dôsledku podaného
odvolania vyplýva pre okresný súd priamo z dotknutého čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 2 655,51 € a výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodnil tým, že zbytočné
prieťahy v konaní viedli k jeho povinnosti dosiaľ uhrádzať výživné vo výške zjavne
neprimeranej jeho príjmu a majetkovým pomerom počnúc januárom 2007. Úhradou
výživného v takejto výške je existenčne ohrozený, hrozí mu strata bývania pre nemožnosť
splácania pohľadávok za byt z dôvodu insolventnosti. Jeho existencia je od januára 2007
závislá od pôžičiek finančných prostriedkov a tento stav napokon vyústil k začatiu trestného
stíhania proti jeho osobe z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru
zmena pomerov na strane sťažovateľa od januára 2007 mala viesť k zníženiu stanovenej
výšky výživného, k čomu v dôsledku nečinnosti okresného súdu nedošlo.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu
1 000 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím
na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu
sťažovateľa, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému
finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov
konania pred ústavným súdom, ktorých výšku nešpecifikoval.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá
bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x
6,95 € Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal úhradu trov
konania v sume 245,70 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2009