Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 107/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra

Dobríka o prijatej sťažnosti D. L., Z., zastúpeného advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo D. L. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. D. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť D. L. trovy konania v sume 245,70 €

(slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu

advokáta Mgr. I. P., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 15. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. L., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným

27. septembra 2007 domáhal zníženia výšky vyživovacej povinnosti určenej pôvodným

rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. z 30. septembra 2004. Podľa

vyjadrenia sťažovateľa ku dňu podania ústavnej sťažnosti v predmetnom konaní nedošlo

k určeniu žiadneho termínu pojednávania, konanie nie je ukončené a je poznačené

prieťahmi trvajúcimi od podania návrhu až dosiaľ. Sťažovateľ uviedol, že 11. decembra

2008 prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o určenie termínu pojednávania.

Ďalej poukázal na skutočnosť rozporu postupu okresného súdu s ustanovením § 176

ods. 3 v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „OSP“), podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov

odo dňa začatia konania, pričom konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov

a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať úkony

na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu utrpel vážnu ujmu

na svojich právach. V januári 2007 sa stal poberateľom dávky v hmotnej núdzi a jeho

príjem z tohto dôvodu už nestačil na úhradu výživného v stanovej výške. V dôsledku

nemožnosti riadne uhrádzať stanovené výživné sa na podnet zákonnej zástupkyne

maloletého dieťaťa začalo proti nemu trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti.

Odsúdeniu sa sťažovateľ vyhol iba pomocou pôžičky finančných prostriedkov, ktorou dlh

na výživnom spolu s príslušenstvom pohľadávky uhradil. Ani v súčasnosti nie je sťažovateľ

schopný uhrádzať výživné v stanovenej výške a opätovne hrozí začatie trestného stíhania

proti jeho osobe.

Na základe uvedených skutočností v závere sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 655,51 €, ako aj trovy

právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojho predsedu.

Predseda okresného súdu v liste doručenom ústavnému súdu 19. mája 2009 predložil

podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných úkonov. Vo vyjadrení uviedol,

že posudzované konanie sa nevyznačuje právnou zložitosťou, avšak zo skutkového hľadiska

ho treba považovať za zložité, vyžadujúce si rozsiahle dokazovanie, „pretože až po zistení

majetkových, zárobkových a sociálnych pomerov na strane otca i matky, ako aj po zistení

opodstatnených potrieb mal. dieťaťa je možné zistiť, či došlo k podstatnej zmene pomerov

a rozhodnúť, či je dôvod na zníženie výživného a v akom rozsahu“.

Vo vzťahu k prieťahom pripisovaným sťažovateľovi okresný súd argumentoval,

že sťažovateľ pôvodne podal návrh na okresnom súde, ktorý nebol miestne príslušný,

a preto bolo potrebné návrh postúpiť príslušnému súdu, ktorý ho následne po nadobudnutí

uznesenia o prenesení príslušnosti postúpil 19. decembra 2007 okresnému súdu. Až od tohto

dňa mohol okresný súd pristúpiť k prerokúvaniu veci. Sťažovateľ sa podľa vyjadrenia

okresného súdu nedostavil v určenom termíne – 17. marca 2008 na pojednávanie, a keďže

jeho výsluch bol nevyhnutný, okresný súd požiadal o vypočutie dožiadaný súd, ktorý

ho uskutočnil 12. mája 2008. Okresný súd tieto okolnosti považuje za také, ktoré

negatívnym spôsobom ovplyvnili priebeh konania predĺžením o približne 5 mesiacov a boli

spôsobené sťažovateľom.

Okresný súd sa vyjadril, že v rámci zabezpečovania podkladov potrebných

pre rozhodnutie dostal poslednú správu 4. novembra 2008 a po oboznámení

sa so zabezpečenými dôkazmi určil 23. januára 2009 termín pojednávania „na najbližší

voľný pojednávací deň zákonnej sudkyne a to na 6. 4. 2009“, zmenu termínu na 1. jún 2009

stanovil na základe žiadosti zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa. Okresný súd

poznamenal, že sťažovateľ k návrhu na zníženie určenej výšky výživného predložil

podklady, ktoré neboli dostačujúce na preukázanie opodstatnenosti jeho návrhu. Okresný

súd skonštatoval, že v posudzovanom konaní k zbytočným prieťahom nedošlo.

V závere listu predseda okresného súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa o prijatej

sťažnosti konalo ústne pojednávanie.

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril v liste

doručenom ústavnému súdu 9. júla 2009, v ktorom uviedol, že sa so stanoviskom okresného

súdu nestotožňuje a je toho názoru, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi,

ktoré však nezapríčinil sťažovateľ, ale boli spôsobené nesprávnou organizáciou práce

okresného súdu. Zdôraznil tiež, že charakter prerokúvavanej veci si vyžaduje prednostné

riešenie v rámci agendy súdu.

Právny zástupca zároveň oznámil, že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu súdneho spisu a z vyjadrení účastníkov ústavný súd zistil tento priebeh

a stav konania:

Sťažovateľ podal na okresnom súde 28. septembra 2007 návrh na zníženie výživného

pre maloleté dieťa.

Okresný súd 10. októbra 2007 vyzval sťažovateľa na predloženie súvisiacich

podkladov. Sťažovateľ na výzvu reagoval 22. októbra 2007.

Okresný súd s poukazom na ustanovenie a a 5. novembra

2007 postúpil vec Okresnému súdu Dolný Kubín.

Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp. zn. z 20. novembra 2007

preniesol v zmysle miestnu príslušnosť na okresný súd. Spisový materiál

bol okresnému súdu predložený 19. decembra 2007.

Okresný súd 18. februára 2008 vyzval:

- z dôvodu zistenia majetkových pomerov sťažovateľa príslušné štátne orgány

na predloženie súvisiacich podkladov,

- Okresný súd Námestovo na predloženie súvisiaceho spisu sp. zn. ,

- zákonnú zástupkyňu maloletého dieťaťa na predloženie vyjadrenia a súvisiacich

podkladov.

Dotknuté subjekty reagovali na výzvu v priebehu marca 2008.

Okresný súd určil 14. januára 2008 termín pojednávania na 17. marec 2008.

Okresný súd 17. marca 2008 uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa k veci vyjadrila

zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa, sťažovateľ sa pojednávania nezúčastnil napriek

tomu, že mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené (neprítomnosť sťažovateľa

ospravedlnila matka sťažovateľa 5. marca 2008). Okresný súd odročil pojednávanie

na neurčito z dôvodu výsluchu sťažovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu.

Okresný súd 31. marca 2008 požiadal o vypočutie sťažovateľa Okresný súd Dolný

Kubín, ktorý mu 18. apríla 2008 oznámil, že dožiadanie postúpil Okresnému súdu

Námestovo (výsluch sťažovateľa dožiadaným súdom bol vykonaný 12. mája 2008

a okresnému súdu bolo vybavené dožiadanie doručené 15. mája 2008).

Okresný súd požiadal 7. júla 2008 príslušný štátny orgán o poskytnutie informácii

súvisiacich s prerokúvanou vecou a sťažovateľa o oznámenie údajov týkajúcich sa jeho

osoby. Príslušný štátny orgán reagoval na výzvu 22. júla 2008, sťažovateľ nereagoval

ani na opätovnú výzvu z 18. augusta 2008.

Okresný súd 18. augusta 2008 požiadal o poskytnutie súčinnosti príslušný štátny

orgán, orgán územnej samosprávy a Sociálnu poisťovňu B., ktoré reagovali na výzvu

v priebehu augusta 2008 a v septembri 2008.

Okresný súd v septembri 2008 na účel zistenia majetkových pomerov sťažovateľa

vyzval na poskytnutie súčinnosti príslušné štátne orgány, ktoré reagovali na výzvu v októbri

a novembri 2008.

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu 19. decembra 2008 požiadal

o určenie termínu pojednávania.

Okresný súd 23. januára 2009 určil termín pojednávania na 6. apríl 2009 a požiadal

príslušný štátny orgán o poskytnutie informácií súvisiacich s prerokúvanou vecou, ktorý

na žiadosť reagoval 6. marca 2009.

Dňa 4. marca 2009 navrhovateľka požiadala o určenie inej hodiny pojednávania,

na základe čoho okresný súd určil nový termín pojednávania – 1. jún 2009.

Ústavný súd navyše zistil, že okresný súd 1. júna 2009 vo veci rozhodol tak,

že podaný návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu bolo 8. júla 2009 podané odvolanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa (ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o návrhu povinného

na zníženie výšky výživného určeného súdom v zmysle ustanovení a

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).

Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou konštatoval,

že právne veci tohto typu nemožno v zásade považovať za právne zložité. Hmotnoprávna

a procesná úprava postupu súdu v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých

je obsiahnutá v zákone o rodine a v . Výklad a používanie

týchto zákonov sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre vyšších súdov (napr. ).

Právnu zložitosť veci nenamietol ani okresný súd a ústavný súd taktiež nezistil otázku

osobitného právneho významu, ktorá by mala byť v týchto konaniach riešená

bez jej predošlého riešenia v ustálenej judikatúre. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd

nezistil ani okolnosti opodstatňujúce skutkovú zložitosť prerokúvanej veci, pretože povaha

dokazovania pre účely zistenia skutkového stavu si nevyžadovala široký časový rozsah

vykonávania procesných úkonov, čo ústavný súd zdôraznil v rámci tretieho hodnotiaceho

kritéria (hodnotenie postupu súdu).

Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že povaha prerokúvanej veci, ktorou je úprava práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v tomto prípade otázka výšky vyživovacej

povinnosti, je osobitne citlivou statusovou záležitosťou spojenou s osobou maloletého

dieťaťa, ale aj s osobou povinného rodiča a ako taká si vyžaduje osobitný dôraz na rýchly

a efektívny postup okresného súdu, ktorý je požiadavkou zakotvenou v ustanovení § 176

ods. 3 , podľa ktorého ak zákon nestanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov

odo dňa začatia konania, konanie možno predĺžiť len ak zo závažných dôvodov

a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Z tohto aspektu ústavný súd konštatuje,

že okresný súd vo svojom postupe nezohľadnil v dostatočnej miere závažnosť predmetu

konania pre sťažovateľa.

2. V správaní sťažovateľa boli zistené okolnosti, ktoré negatívne ovplyvnili rýchlosť

a plynulosť konania. Na vrub sťažovateľovi treba pripísať skutočnosť, že sa nezúčastnil,

aj keď z objektívnych príčin, určeného termínu pojednávania nariadeného na 17. marec

2008, v dôsledku čoho okresný súd vzhľadom na potrebu jeho vypočutia odročil

pojednávanie na neurčito z dôvodu vykonania jeho výsluchu prostredníctvom dožiadania.

Ďalšou okolnosťou týkajúcou sa správania sťažovateľa, ktorá sa premietla

do zbytočných prieťahov v konaní, bol prístup sťažovateľa k výzvam okresného súdu

na predloženie údajov týkajúcich sa jeho osoby zo 7. júla 2008 a 18. augusta 2008, na ktoré

nereagoval.

Tieto negatívne momenty týkajúce sa správania sťažovateľa ako účastníka konania

zohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Pri preskúmaní postupu okresného súdu v predmetnom konaní ako prioritnú

požiadavku zohľadnil ústavný súd ustanovenie určujúce inštruktívnu

lehotu na meritórne rozhodnutie týkajúce sa veci starostlivosti súdu o maloletých

(6 mesiacov od začatia konania).

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Za takúto nesústredenú činnosť okresného súdu považuje ústavný súd postup,

keď okresný súd vyzýval kompetentné subjekty na predkladanie podkladov pre účely

dokazovania nesústredene v niekoľkých etapách (18. februára 2008, 7. júla 2008,

18. augusta 2008, v septembri 2008 a 23. januára 2008), v dôsledku čoho konanie nemalo

koncentrovaný ráz a zbytočne sa predĺžilo, pričom toto predĺženie nebolo spôsobené

dôvodmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako závažné.

Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil aj obdobie nečinnosti v trvaní približne

6 mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.

Ide o úsek konania od novembra 2008, keď boli okresnému súdu doručené podklady

potrebné na objasnenie skutkového stavu, do 1. júna 2009, keď bol určený termín

pojednávania. V uvedenom období okresný súd síce uskutočnil jeden úkon, a to 23. januára

2009 požiadal kompetentný subjekt o predloženie súvisiacich podkladov, ktorý však mohol

v záujme sústredenosti konania vykonať už v predchádzajúcom období a ktorý svojím

obsahom nemôže ospravedlniť obdobie nečinnosti v uvedenom špecifikovanom úseku.

Takisto odročenie pojednávania z termínu určeného na 6. apríl 2009 na 1. jún 2009

nemožno vzhľadom na značný časový odstup akceptovať, a to aj z toho dôvodu, že zákonná

zástupkyňa požiadala len o zmenu hodiny pojednávania a táto skutočnosť nebola

dostatočným dôvodom na presun termínu pojednávania o takmer 2 mesiace.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj o vyslovenie

porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

v predmetnom konaní pred okresným súdom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si už pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Vzhľadom na uvedené obdobie nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu,

ako aj obdobie jeho nečinnosti nemožno takmer dvadsaťjeden mesiacov trvajúcu dobu

konania vedeného okresným súdom bez rozhodnutia vo veci predovšetkým z pohľadu

požiadavky stanovenej považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu

k základnému právu podľa ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli

porušené.

III.

Aj keď ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci

ďalej konal bez zbytočných prieťahov, pretože stav právnej neistoty sťažovateľa bol

odstránený meritórnym rozhodnutím okresného súdu z 1. júna 2009. Navyše, povinnosť

konať bez zbytočných prieťahov v prípade možného vrátenia veci v dôsledku podaného

odvolania vyplýva pre okresný súd priamo z dotknutého .

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 2 655,51 € a výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodnil tým, že zbytočné

prieťahy v konaní viedli k jeho povinnosti dosiaľ uhrádzať výživné vo výške zjavne

neprimeranej jeho príjmu a majetkovým pomerom počnúc januárom 2007. Úhradou

výživného v takejto výške je existenčne ohrozený, hrozí mu strata bývania pre nemožnosť

splácania pohľadávok za byt z dôvodu insolventnosti. Jeho existencia je od januára 2007

závislá od pôžičiek finančných prostriedkov a tento stav napokon vyústil k začatiu trestného

stíhania proti jeho osobe z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru

zmena pomerov na strane sťažovateľa od januára 2007 mala viesť k zníženiu stanovenej

výšky výživného, k čomu v dôsledku nečinnosti okresného súdu nedošlo.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

1 000 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu

sťažovateľa, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému

finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorých výšku nešpecifikoval.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

6,95 € Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal úhradu trov

konania v sume 245,70 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009