Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 226/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., K., pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2009

doručená sťažnosť M. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti vyplýva:

«Obraciam sa na Ústavný súd SR o preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava II, v konaní v právnej veci sťažovateľa M. M. ml., vs. zamestnávateľ E.

spol. s r. o., B. vo veci zamietnutia žaloby „o neplatné skončenie pracovného pomeru

zamestnávateľom č. k. -370, zo dňa 20. decembra 2006 v spojitosti

s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 12. 03. 2008 č. k. 4 Co

150/07-401“ – rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť 30. 05. 2008...

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, podal som podnet generál. Prokurátorovi,

aby podal podnet na mimoriad. dovolanie. Prokurátori GP a KP podnet preskúmali.

Doručili mi ale nepriaznivú odpoveď dňa 18. 05. 2009. Stotožnili sa s odôvodnením súdu

prvého stupňa i odvolacieho súdu, že zamietnutie žaloby bolo preto, že som podal žalobu

na zamestnávateľa E. spol. s r. o. po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Prokurátor GP v liste z 12. 05. 2009 mi oznámil, že ďalší opakovaný podnet, bude

GP vybavovať len vtedy, ak by obsahoval nové skutočnosti...

Bol som bezdôvodne zamestnávateľom – konateľom jeho firiem prepustený z práce.

Obrátil som sa o pomoc na Okresný súd Bratislava II, podaním žaloby o neplatné skončenie

pracovného pomeru 25. 04. 2000.

Veril som, že nezávislé súdy sa postavia na ochranu ľudských práva, že dôjde

k spravodlivému vyriešeniu veci a to čim skôr, aby som nebol v právnej neistote.

Pracovnoprávny spor nepredstavoval ani právnu ani faktickú zložitosť veci.

Prácu súdu som nesťažoval ako účastník konania. Dôkazné listiny som predložil

so žalobou a ďalšie podľa pokynov súdu načas.

Pojednávaní som sa zúčastňoval. Ak som bol osobne neprítomný, zastupoval ma môj

zástupca na základe plnej moci na celé konanie.

Žalobu som doručil súdu 25. 04. 2000 aj s potrebnými písomnými dôkazmi...

Domnievam sa, že vec nebola nejako zvlášť právne ani fakticky zložitá, lebo v konaní

išlo len o rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru

zamestnávateľmi.

Súčasne tento prieťahmi v súdnom konaní stratený čas, žalovaná strana medzitým

využila na to, aby skrachovala, dala sa do konkurzu a vymazala z OR 13. 10. 2004.

Súd sa nezaujímal, že by mal konať rýchlejšie aj vzhľadom na moju sociálnu situáciu.

Nárok na podporu som nemal pre uvedený dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru.

Štát sa nado mnou zľutoval a preddavkovo mi 3 mesiace poskytol podporu

v nezamestnanosti a obdobne vyše roka mi poskytoval preddavkovo sociálne dávky vo výške

50 %. Potreboval som žiť ako človek, bývať i obliecť sa. Musel som si dlhodobo požičiavať

finančné prostriedky. Prišiel som o veľa. Doba poberania dávok sa mi nezapočítala do doby

odpracovaných rokov pre dôchodkové zabezpečenie. T. č. pracujem ako živnostník SZČO

s manuálnym vybavením. Mám nízke príjmy, lebo na trhu je málo práce a potrebujem

splácať dlhy a pôžičky. Strata na príjme – ušlej mzdy z neplatného sk. pracovného pomeru

predstavuje k 4. 09. 2006 cca 816.000 Sk.

Súd prvého stupňa na základe výmazu z obch. registra žalovanú spoločnosť E. P.

s. r. o. konanie zastavil 30. 03. 2005. Krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zastavenie konania potvrdil 31. 03. 2006, tým som stratil možnosť uplatniť si svoje finančné

nároky z pracovného pomeru od neexistujúceho zamestnávateľa E. P. spol. s r. o.,

zavinením nepružným konaním súdu, najmä prieťahom v počiatočnom období, úmyselným

nič nekonaním...»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:

„1/ Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 SR a právo na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2/ Ústavný súd potvrdzuje, že spoločnosť E. s r. o. v B. v pracovnoprávnom spore

s M. M. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom, je žalovaná v žalobe

od 25. 04. 2000 a nie od 8. 09. 2003, ako sa uvádza v právoplatnom rozsudku

Okresného súdu Bratislava II, č. k. -370 zo dňa 20. dec. 2006.

3/ Je právny dôvod na podanie podnetu na mimoriadne dovolanie generálnym

prokurátorom SR proti odporcovi E. spoloč. s r. o. B. o neplatnosť skončenia pracov.

pomeru a iné.

4/ M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000 EURO, slovom

tridsaťtisíc EURO, ktoré je Okresný súd v Bratislave II, povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takého práva alebo slobody na strane druhej.

Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (,

a iné).

Ústavný súd už v jednom zo svojich prvých rozhodnutí sp. zn. zdôraznil,

že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa osoba domáhajúca sa súdnej alebo

inej právnej ochrany nachádza. Len prerokovaním veci na súdnom alebo inom orgáne

ochrany práva sa právna neistota osoby neodstráni. Právnu istotu vytvára až právoplatné

rozhodnutie. Preto na realizáciu základného práva podľa nestačí iba

konanie a prejednávanie veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia.

Sťažovateľ v prílohe sťažnosti predložil rozsudok okresného súdu č. k. 18 C 303/00-

370 z 20. decembra 2006, z ktorého vyplýva, že tento (v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. -401 z 12. marca 2008) nadobudol právoplatnosť

30. mája 2008.

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

a iné).

Jednou zo základných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že rozsudok

okresného súdu nadobudol právoplatnosť 30. mája 2008 a sťažnosť ústavnému súdu

sťažovateľ doručil 8. júla 2009, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty.

Sťažnosť v tejto časti bolo treba odmietnuť tiež ako oneskorenú.

Ústavný súd zistil, že vo veci bola nastolená právna istota 30. mája 2008 a sťažnosť

sťažovateľa nemá súvislosť medzi ním namietaným porušením označených práv a konaním

orgánu verejnej moci v jeho veci.

Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje ani ďalšie náležitosti návrhu v konaní pred

ústavným súdom požadované ustanoveniami a ,

pre nesplnenie ktorých by ju bolo možné odmietnuť.

Vzhľadom na neodstrániteľnosť prekážky zjavnej neopodstatnenosti bolo bez

právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009