Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 211/09
PDF · 122.13 KB
No categories available
III. ÚS 211/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namietal porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 70/2006, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009
doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 22 C 70/2006.
Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom a vyplnené potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch.
Zo sťažnosti a z jej príloh predložených sťažovateľom vyplýva, že v označenej
právnej veci evidovanej okresným súdom dosiaľ nebol od podania návrhu na „náhradu
škody“, t. j. od 19. septembra 2006, vykonaný žiaden právne relevantný procesný úkon
(nebol určený termín pojednávania a vykonaný žiadny dôkazný prostriedok). Okresný súd
prvý úkon urobil až po vyše jednom roku od začatia konania, a to 26. septembra 2007, keď
vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu.
Sťažovateľ podal 30. apríla 2009 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktorú
predsedníčka okresného súdu uznala ako dôvodnú.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ 5. mája 2009 doručil
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu odpovedala
vyjadrením sp. zn. Spr. 2089/09 z 15. mája 2009. V tomto podaní okrem iného uviedla:
«Zo spisového materiálu sp. zn. 22 C 70/2006 som zistila, že v predmetnej veci boli
uskutočnené tieto procesné úkony:
Dňa 19. 09. 2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie, konania v právnej
veci navrhovateľa: J. B. proti odporcovi: O., s. r. o. Dňa 23. 10. 2006 bol predmetný spis
predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 26. 07. 2007 súd uznesením, č. k. 22 C
70/2006-13 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 19. 10. 2007
doručené vyjadrenie navrhovateľa.
S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,
že predmetné konanie je poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým
nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj
nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu.
Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „22 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených
vecí v oddelení 22 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych
úradníkov predĺžili.
Vzhľadom na vyššie uvedené môžem konštatovať, že vznikol objektívny prieťah v
predmetnom konaní, preto som vyhodnotila Vašu sťažnosť za dôvodnú a zároveň mi
dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnila. Subjektívne
zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov súdu, zistené
nebolo. Zároveň Vám oznamujem, že som vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho
úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie
veci budem priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu
nedochádzalo.»
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal
predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (22. júna 2009), sťažnosť na prieťahy v konaní
(v máji 2009), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola
doručená iba koncom mája 2009, nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie
možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
jeho nečinnosťou. Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení ubezpečil sťažovateľa, že vec
bude naďalej sledovať, aby už k zbytočným prieťahom nedochádzalo.
Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd
zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa
iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie
opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04,
V prípade, že okresný súd bude vo veci nečinný, sťažovateľovi nebráni žiadna
skutočnosť, aby sa s prípadnými prieťahmi v konaní pred okresným súdom obrátil na
ústavný súd.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd
rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2009