Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 342/09
PDF · 165.31 KB
No categories available
IV. ÚS 342/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
22 C 70/2006, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2009 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 70/2006 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom s poznámkou, že „všetky vyplnené potrebné formuláre... pošlem súdu
po obdržaní rozhodnutia ústavného súdu, že moju sťažnosť prijíma na ďalšie konanie“.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
«Naposledy bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky /ďalej len ústavný súd/ doručená
sťažnosť na prieťahy spôsobené Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
22 C 70/2006 dňa 22. júla 2009. Sťažnosťou som namietal porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú uznesením III. ÚS 211/09-7 zo dňa 28. júla 2009. Ústavný súd odmietnutie sťažnosti
zdôvodnil, citujem zo str 3. 3 ods. uznesenia III. ÚS 211/09-7 takto: „Na základe týchto zistení
ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ predtým, ako sa obrátil na ústavný súd /pred 22.
júnom 2009, konkrétne 30. apríla 2009/ sťažnosť na prieťahy v konaní/, na ktorú mu odpovedala
listom z 15. mája 2009 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I - ďalej len okresný súd, ktorým
uznala jeho sťažnosť za dôvodnú/ takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola
doručená koncom mája - nie je pravda, bola mi doručená 16. mája 2006 - pozn. sťažovateľa -
nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu,
aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Okresný súd navyše vo svojom
vyjadrení ubezpečil sťažovateľa, že vec bude ďalej sledovať, aby už k zbytočným prieťahom
nedochádzalo.“ Ďalej v uznesení ma ústavný súd upozorňuje, že ak budú prieťahy predsa len
pokračovať, môžem sa opakovane obrátiť svojou sťažnosťou na ústavný súd, čo týmto aj robím.
Je nesporné, že až na jeden procesný úkon - výzva na doplnenie j žalobného návrhu, ktorú mi
súd doručil rok po podaní mojej žaloby, po dobu troch rokov v rámci prípravného konania súd
neurobil nič. Prípravné konanie neukončil ani po troch rokoch, pretože nielen nevytýčil vo veci
pojednávanie, ale ani po troch rokoch od podania mojej žaloby v tejto veci súd nerozhodol o mojej
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovení právneho zástupcu.
Dotknutý okresný súd nekonal vo veci ani po podaní mojej sťažnosti na prieťahy vo veci
22 C 70/2006 podaním zo dna 30. apríla 2009 a to napriek zrejme formálnemu prísľubu
predsedníčky súdu, že na plynulý priebeh konania dohliadne. Nestalo sa tak, alebo jej príkaz konať
bez prieťahov nebol z mne neznámych dôvodov dostatočne, resp. nateraz vôbec nebol rešpektovaný.
Od podania sťažnosti na prieťahy predsedníčky okresného súdu uplynuli viac ako tri mesiace, čo je
dostatočný časový priestor na to, aby súd vo veci konal. Z hľadiska postupnosti a dôležitosti
vykonania úkonov, mal súd v priebehu troch mesiacov od podania mojej sťažnosti na prieťahy
predsedníčke okresného súdu, aspoň rozhodnúť o mojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Po dobu ďalších troch mesiacov nečinnosti sa
nič v tejto veci na dotknutom súde neudialo. Preto, ako ma to upozornil ústavný súd, využívam
možnosť zjednania nápravy podaním tejto opakovanej sťažnosti na prieťahy v konaní pod sp. zn.
22 C 70/2006 ústavnému súdu.»
V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„- aby spravodlivým rozhodnutím o mojej sťažnosti zaviazal dotknutý Okresný súd
Bratislava I, aby konal v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 70/2006 bez prieťahov pod hrozbou
prijatia prípadných ďalších účinných sankcií v prípade, že okresný súd nebude plniť príkaz ústavného
súdu,
- aby ústavný súd zaviazal dotknutý okresný súd vyplatiť mi spravodlivé zadosťučinenie ako
odškodnenie na nepriaznivé dopady a poškodenia, ktoré mi nateraz spôsobil dotknutý okresný súd,
pretože nekonal vo veci v primeranom časovom limite...
- aby ústavný súd zaviazal dotknutý okresný súd k úhrade môjho zastúpenia, pretože pred
ústavným súdom možno konať len pri právnom zastúpení právnikom z radov advokátov.“
II.
V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva
významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,
V súvislosti s uplatnením sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej orgánu štátnej
správy všeobecných súdov ústavný súd už vyslovil, že je potrebné poskytnúť všeobecnému
súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného jeho prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním doručeným
predsedníčke okresného súdu 5. mája 2009 uplatnil sťažnosť na prieťahy v napadnutom
konaní, pričom predsedníčka okresného súdu v odpovedi sťažovateľovi uznala sťažnosť ako
opodstatnenú a súčasne vyslovila prísľub, že bude vec priebežne sledovať tak, aby
k prieťahom v tomto konaní zo strany okresného súdu nemohlo dochádzať.
Z obsahu sťažnosti taktiež vyplýva, že o takmer identickej sťažnosti sťažovateľa,
ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 70/2006, ústavný súd už rozhodol uznesením
sp. zn. III. ÚS 211/09 z 28. júla 2009, ktorým bola sťažnosť odmietnutá ako zjavne
neopodstatnená. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že ústavný súd dospel
k záveru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (22. júna 2009),
sťažnosť na prieťahy v konaní (v máji 2009), takéto využitie právneho prostriedku nápravy
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď
na jeho sťažnosť mu bola doručená iba koncom mája 2009 (sťažovateľ uvádza, že mu bola
doručená už 16. mája 2009, pozn.), nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie
možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
jeho nečinnosťou.
Po odmietnutí sťažnosti bola 7. septembra 2009 (18 dní po doručení uznesenia
o odmietnutí jeho predchádzajúcej sťažnosti v tej istej veci, ktoré prevzal 25. augusta 2009)
doručená ústavnému súdu opakovaná sťažnosť, v ktorej sťažovateľ opätovne namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní.
Ústavný súd zistil, že okresný súd 16. septembra 2009, teda po podaní sťažnosti
na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu (doručenej 5. mája 2009),
zaslal sťažovateľovi tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch
na oslobodenie od súdnych poplatkov“, pričom podľa informácie okresného súdu
po vyplnení, potvrdení a vrátení uvedeného tlačiva sťažovateľom bude okresný súd vo veci
ďalej konať.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že opakované podanie sťažnosti,
ktorou sa namietajú zbytočné prieťahy v konaní v krátkom časovom odstupe
(v okolnostiach danej veci po uplynutí 18 dní) od doručenia uznesenia o odmietnutí
predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa (založenej na rovnakých dôvodoch a týkajúcej sa
totožného konania) pre jej zjavnú neopodstatnenosť, nemôže vytvárať dostatočný podklad
pre takú zmenu náhľadu na skutkový stav veci, ktorý by odôvodňoval splnenie podmienok
na iné rozhodnutie v tej istej záležitosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími sťažovateľom
uplatnenými nárokmi vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. októbra 2009