Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 201/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o., V., zastúpenej

advokátom JUDr. P. M., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 500 € [slovom päťsto eur (15 063 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti G., spol.

s r. o., trovy konania v sume 289,74 € [slovom dvestoosemdesiatdeväť eur

a sedemdesiatštyri centov (8 728,71 Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. M, B.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 4. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 26. septembra 2007 okresnému súdu

návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia istiny spolu

s príslušenstvom.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola jej právna

vec právoplatne skončená.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovala prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala,

aby jej bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 9 000 € (271 134 Sk) a náhrada

trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3468/09 doručeným ústavnému súdu 6. júla 2009, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

«Dňa 26. 09. 2007 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci

navrhovateľa: G., spol. s r. o., proti odporcovi H., s. r. o., ktorý bol zapísaný pod sp. zn.

. Dňa 26. 11. 2007 bol predmetný spis prevedený do registra Cb a zapísaný

pod sp. zn. . Dňa 14. 02. 2008 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu

na začatie konania. Zásielka sa vrátila tunajšiemu súdu s poznámkou, že adresát je

neznámy, zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá bola uvedená v obchodnom registri,

a to... Dňa 18. 12. 2008 bola predmetná zásielka opätovne doručovaná na adresu..., ktorá

bola uvedená v obchodnom registri odo dňa 04. 03. 2008. Doklad o doručení nebol súdu

vrátený. Dňa 29. 06. 2009 pokyn zákonného sudcu, v prípade nevrátenia doručenky,

opätovne doručiť návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcovi na adresu konateľa

spoločnosti J. Š. ..., N., po vrátení doručenky, resp. zásielky predložiť predmetný spis

zákonnému sudcovi.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.

a nasl. .

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „7 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 7 C sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.»

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 17. júla 2009, v ktorom okrem iného uviedla:

„Vo veci vyjadrenia predsedníčky súdu Okresného súdu Bratislava I zo dňa

01. 07. 2009 máme za to, že potvrdzuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Okrem toho chceme

dať do pozornosti tú skutočnosť, že sťažovateľ podal viacero sťažností podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Tieto sťažnosti

uznala predsedkyňa súdu za opodstatnené a prisľúbila, že pristúpi k sledovaniu veci.

Napriek tomu do dnešného dňa nemá sťažovateľ žiadnu informáciu a ani žiaden úkon

nenasvedčuje tomu, že by súd sledoval snahu dosiahnutia účelu súdneho konania.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky, ktorým sa domáha uhradenia pohľadávky s príslušenstvom. Preskúmavané

konanie nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zložité po právnej ani

skutkovej stránke. Ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti neargumentoval tým, že by

predmetné konanie vykazovalo znaky skutkovej alebo právnej zložitosti.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho

konania. Ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. O žiadnej takejto skutočnosti sa vo vyjadrení

k sťažnosti nezmienil ani okresný súd.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal predovšetkým na prvú vetu , podľa ktorej len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že okresný súd od začatia konania (26. september 2007) vykonal

dosiaľ iba dva neúspešné pokusy o doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie, prvý

14. februára 2008 a druhý 18. decembra 2008, teda po viac ako 10 mesiacoch. Okrem

uvedených úkonov bol okresný súd napriek tomu, že postupu v konaní nebránila žiadna

zákonná prekážka, úplne nečinný. Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sám

konštatoval, že „predmetné konanie je poznačené prieťahmi“, čo odôvodnil „vysokým

nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako

aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“.

Uvedenú argumentáciu ústavný súd pridržiavajúc sa svojej predchádzajúcej

judikatúry nemohol akceptovať. Podľa nej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že v žiadnom prípade nemožno

prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí

o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd

().

Ústavný súd najmä so zreteľom na nečinnosť okresného súdu takmer v celom

doterajšom priebehu konania dospel k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

9 000 € (271 134 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Argumentovala najmä tým,

že „v spoločnosti odporcu dochádza k častým zmenám v údajoch zapísaných v obchodnom

registri. Takéto správanie sa odporcu môže znamenať jeho postupnú likvidáciu s cieľom

vyhnúť sa plneniu záväzkov zo zmluvných vzťahov. Preto má sťažovateľ oprávnenú obavu,

že neskoré riešenie a rozhodnutie v jeho právnej veci vedenej u porušovateľa by mohlo mať

za následok stratu práva z dôvodu jeho nevymožiteľnosti.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 500 € (15 063 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon podľa rozhodol

aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. M. Sťažovateľka žiadala uhradiť trovy konania

pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vrátane

DPH a režijného paušálu v sume 289,74 € (8 728,71 Sk).

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov právneho zastúpenia

vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi

konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľkou uplatnená suma trov právneho zastúpenia

289,74 € (8 728,71 Sk) za dva úkony právnej služby vrátane náhrady hotových výdavkov

a dane z pridanej hodnoty je nižšia, ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a teda neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľky náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009