Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 201/09
PDF · 227.38 KB
No categories available
IV. ÚS 201/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o., V., zastúpenej
advokátom JUDr. P. M., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 219/2007, za účasti Okresného súdu
Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 29 Cb 219/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
29 Cb 219/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 500 € [slovom päťsto eur (15 063 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti G., spol.
s r. o., trovy konania v sume 289,74 € [slovom dvestoosemdesiatdeväť eur
a sedemdesiatštyri centov (8 728,71 Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. M, B.,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 201/09 zo 4. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti G., spol. s r. o. (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
29 Cb 219/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 26. septembra 2007 okresnému súdu
návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia istiny spolu
s príslušenstvom.
Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola jej právna
vec právoplatne skončená.
Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovala prikázať
okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala,
aby jej bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 9 000 € (271 134 Sk) a náhrada
trov právneho zastúpenia.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 3468/09 doručeným ústavnému súdu 6. júla 2009, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
«Dňa 26. 09. 2007 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci
navrhovateľa: G., spol. s r. o., proti odporcovi H., s. r. o., ktorý bol zapísaný pod sp. zn.
2 Rob 393/2007. Dňa 26. 11. 2007 bol predmetný spis prevedený do registra Cb a zapísaný
pod sp. zn. 29 Cb 219/2007. Dňa 14. 02. 2008 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu
na začatie konania. Zásielka sa vrátila tunajšiemu súdu s poznámkou, že adresát je
neznámy, zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá bola uvedená v obchodnom registri,
a to... Dňa 18. 12. 2008 bola predmetná zásielka opätovne doručovaná na adresu..., ktorá
bola uvedená v obchodnom registri odo dňa 04. 03. 2008. Doklad o doručení nebol súdu
vrátený. Dňa 29. 06. 2009 pokyn zákonného sudcu, v prípade nevrátenia doručenky,
opätovne doručiť návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcovi na adresu konateľa
spoločnosti J. Š. ..., N., po vrátení doručenky, resp. zásielky predložiť predmetný spis
zákonnému sudcovi.
V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.
§ 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad
v oddelení „7 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 7 C sa
jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.»
K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným
ústavnému súdu 17. júla 2009, v ktorom okrem iného uviedla:
„Vo veci vyjadrenia predsedníčky súdu Okresného súdu Bratislava I zo dňa
01. 07. 2009 máme za to, že potvrdzuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Okrem toho chceme
dať do pozornosti tú skutočnosť, že sťažovateľ podal viacero sťažností podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Tieto sťažnosti
uznala predsedkyňa súdu za opodstatnené a prisľúbila, že pristúpi k sledovaniu veci.
Napriek tomu do dnešného dňa nemá sťažovateľ žiadnu informáciu a ani žiaden úkon
nenasvedčuje tomu, že by súd sledoval snahu dosiahnutia účelu súdneho konania.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu
sťažovateľky, ktorým sa domáha uhradenia pohľadávky s príslušenstvom. Preskúmavané
konanie nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zložité po právnej ani
skutkovej stránke. Ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti neargumentoval tým, že by
predmetné konanie vykazovalo znaky skutkovej alebo právnej zložitosti.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho
konania. Ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom. O žiadnej takejto skutočnosti sa vo vyjadrení
k sťažnosti nezmienil ani okresný súd.
3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd
prihliadal predovšetkým na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd zistil, že okresný súd od začatia konania (26. september 2007) vykonal
dosiaľ iba dva neúspešné pokusy o doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie, prvý
14. februára 2008 a druhý 18. decembra 2008, teda po viac ako 10 mesiacoch. Okrem
uvedených úkonov bol okresný súd napriek tomu, že postupu v konaní nebránila žiadna
zákonná prekážka, úplne nečinný. Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sám
konštatoval, že „predmetné konanie je poznačené prieťahmi“, čo odôvodnil „vysokým
nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako
aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“.
Uvedenú argumentáciu ústavný súd pridržiavajúc sa svojej predchádzajúcej
judikatúry nemohol akceptovať. Podľa nej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že v žiadnom prípade nemožno
prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí
o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd
Ústavný súd najmä so zreteľom na nečinnosť okresného súdu takmer v celom
doterajšom priebehu konania dospel k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod
sp. zn. 29 Cb 219/2007 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
9 000 € (271 134 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Argumentovala najmä tým,
že „v spoločnosti odporcu dochádza k častým zmenám v údajoch zapísaných v obchodnom
registri. Takéto správanie sa odporcu môže znamenať jeho postupnú likvidáciu s cieľom
vyhnúť sa plneniu záväzkov zo zmluvných vzťahov. Preto má sťažovateľ oprávnenú obavu,
že neskoré riešenie a rozhodnutie v jeho právnej veci vedenej u porušovateľa by mohlo mať
za následok stratu práva z dôvodu jeho nevymožiteľnosti.“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
29 Cb 219/2007, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že
konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd
považoval priznanie sumy 500 € (15 063 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol
aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní
pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. M. Sťažovateľka žiadala uhradiť trovy konania
pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vrátane
DPH a režijného paušálu v sume 289,74 € (8 728,71 Sk).
Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov právneho zastúpenia
vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd
môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi
konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľkou uplatnená suma trov právneho zastúpenia
289,74 € (8 728,71 Sk) za dva úkony právnej služby vrátane náhrady hotových výdavkov
a dane z pridanej hodnoty je nižšia, ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a teda neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal právnemu
zástupcovi sťažovateľky náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2009