Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 128/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza o sťažnosti V. H., D., zastúpenej advokátkou JUDr. H. B., T., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Trenčín, takto

rozhodol:

1. Základné právo V. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € [slovom štyritisíc eur

(120 504 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť

trovy právneho zastúpenia V. H. v sume 292,38 € [slovom dvestodeväťdesiatdva eur

a tridsaťosem centov (8 808,24 Sk)] na účet jej právnej zástupkyne JUDr. H. B., T.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 292,38 €

[slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov (8 808,24 Sk)] Kancelárii

Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2009 doručená sťažnosť V. H., D. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trenčín

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu na určenie

otcovstva a určenie výživného na maloleté deti. Keďže sťažnosť neobsahovala náležitosti

predpísané o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd vyzval

sťažovateľku na jej doplnenie. V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu

3. apríla 2009 sťažovateľka požiadala ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej doplnením konštatoval,

že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady podľa § 30 a § 138 ods. 1

(ďalej len „OSP“) v spojení s zákona o ústavnom

súde, a preto žiadosti sťažovateľky vyhovel a uznesením č. k. -11 z 9. apríla

2009 jej ustanovil za právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom advokátku

JUDr. H. B., T., ktorá so zastupovaním vyslovila súhlas.

Sťažovateľka v doplnení sťažnosti, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 20. mája

2009, ďalej okrem iného uviedla:

„... V predmetnom súdnom spore sa domáham určenia otcovstva a stanovenia

výživného na moje malol. deti L. a D. H., obaja nar... voči M. J., ktorý trvale žije

vo Švajčiarsku...

Súdne konanie je vedené pod č. k. .

Porušenie môjho ústavného práva preukazujem nečinnosťou Okresného súdu

v Trenčíne tak, ako je to uvedené v nasledujúcom odseku.

Dňa 10. 1. 2000 – predložila som Okresnému súdu žalobu.

Dňa 1. 8. 2001 – som požiadala Okresný súd v Trenčíne o vytýčenie termínu

pojednávania vzhľadom k tomu, že súd vo veci nekonal.

Dňa 30. 8. 2001 – som bola vypočutá na Okresnom súde v Trenčíne.

Od 10. 1. 2000 do 30. 8. 2001 – t. j. 1 rok, 7 mesiacov a 21 dní – spolu 598 dní súd

vo veci nekonal.

Dňa 21. 2. 2002 – vykonala v spise záznam predsedníčka súde s tým, že je potrebné

konať vo veci plynule a rýchle.

Dňa 1. 8. 2002 – predsedkyňa súdu konštatuje prieťahy v konaní.

Dňa 27. 9. 2002 – vydal súd uznesenie o ustanovení tlmočníka a súčasne stanovil

termíny pojednávaní na deň 28. 1. 2003 a 18. 3. 2003.

Odo dňa 30. 8. 2001 do 27. 9. 2002 t. j. 1 rok a 27 dní, spolu 392 dní súd vo veci

nekonal.

Dňa 28. 11. 2002 – vypracoval súd žiadosť adresovanú MS SR o doručenie

písomnosti príslušnému justičnému orgánu do Švajčiarska.

Dňa 21. 1. 2003 – vypracoval súd uznesenie o ustanovení tlmočníka.

Dňa 28. 1. 2003 – konalo sa pojednávanie v predmetnej veci

– vzhľadom k tomu, že sa nedostavil ani žalobca ani žalovaný, pojednávanie bolo

odročené.

Dňa 7. 3. 2003 – vypracoval súd uznesenia o stanovenie tlmočníka.

Dňa 18. 3. 2003 – sa uskutočnilo pojednávanie v predmetnej veci

– vzhľadom k tomu, že sa nedostavil žalovaný, pojednávanie bolo odročené s tým,

že bude ustanovený znalec a budú vykonané testy DNA.

Dňa 25. 6. 2003 – MS SR vybavilo dožiadanie zo dňa 28. 11. 2002 a vrátilo

dokumenty, ktoré doručil príslušný súd v S.

V čase od 27. 9. 2002 do 18. 3. 2003 vykonával súd úkony priebežne a žiadne

prieťahy v konaní zistené neboli.

Dňa 4. 4. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie (nedostavil sa odporca), ktoré bolo

odročené na vykonanie testov DNA.

V čase od 18. 3. 2003 do 4. 4. 2006, t. j. 3 roky a 17 dní súd vo veci nekonal.

Dňa 14. 12. 2006 – ustanovil súd uznesením znalca z odboru genetiky, vypracoval

list znalkyni.

V čase od 4. 4. 2006 do 14. 12. 2006 t. j. po dobu 8 mesiacov a 10 dní súd vo veci

nekonal bez zbytočných prieťahov (spolu 254 dní).

Dňa 18. 6. 2007 – vypracoval súd uznesenie, ktorým stanovil tlmočníka (Dr. K.)

a predložil žiadosť OS v G. vo Švajčiarsku o doručenie uznesenia žalovanému.

Dňa 28. 6. 2007 – vrátila sa zásielka adresovaná p. H. pre závadu v doručení.

Dňa 26. 9. 2007 – požiadal Okresný súd MS SR o doručenie písomnosti príslušnému

justičnému orgánu v G.

Dňa 7. 1. 2008 – vrátilo MS SR vybavené dožiadania.

Dňa 21. 5. 2008 – bolo opakovane doručované uznesenie o ustanovení znalca Dr. F.

vzhľadom k tomu, že pri expedícii prišlo k omylu a uznesenie bolo doručené Dr. P.

V čase od 26. 9. 2007 do 21. 5. 2008 t. j. 7 mesiacov a 25 dní súd vo veci nekonal

bez zbytočných prieťahov.

Dňa 20. 6. 2008 – ustanovil súd tlmočníka pre macedónsky jazyk.

- požiadal znalkyňu Dr. K. o preklad

- požiadal MS SR o doručenie a predvolanie na pojednávanie.

18. 11. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie – nedostavil sa žalovaný a pojednávanie

bolo odročené s tým, že súd požiada o vykonania odberu vzorky DNA a zistí majetkové

pomery žalovaného.

28. 11. 2008 požiadal súd MS SR o doručenie písomností príslušnému justičnému

orgánu príslušnému pre G.

5. 12. 2008 – požiadal o preloženie tohto dožiadania.

16. 12. 2008 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

31. 12. 2008 – MS SR vrátilo vybavené dožiadanie zo dňa 26. 9. 2007.

Odo dňa 14. 12. 2006 do 16. 12. 2008 súd vo veci konal priebežne a prieťahy

v konaní neboli.

Odo dňa 18. 12. 2008 do 11. 5. 2009, t. j. 5 mesiacov žiadne úkony súd nevykonával.

Z hore uvedených skutočností vyplýva, že súd vo vec nekonal spolu 7 rokov, 7 dní čím

porušil zákon a moje ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v SR...

Pri uplatňovaní ochrany môjho základného práva som využila všetky právne

prostriedky ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Predsedovi Okresného

súdu som predložila sťažnosti dňa 11. 2. 2002, 6. 3. 2006, 7. 12. 2006, 23. 5. 2007.

Predseda Okresného súdu v Trenčíne mi oznámil, že upozornila sudcu na nutnosť

plynulého a rýchleho konania (list zo dňa 21. 1. 2002) prípadne sa ospravedlnila za dlhšie

časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi na súde (list zo dňa 12. 3. 2007).“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal tento nález:

„1) Základné právo V. H. upravené v SR bolo postupom

Okresného súdu v Trenčíne vo veci, ktorá je prerokovaná pod sp. zn. ,

porušené.

2) Okresnému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov.

3) V. H. sa priznáva finančné zadosťučinenie sumou 10.000 €, ktoré je Okresný súd

v Trenčíne povinný vyplatiť V. H. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Kancelárii Ústavného súdu SR sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia V. H.

sumou 294,84 € na účet advokátky JUDr. H. B., advokátska kancelária T. č. ú... vedený

vo V. a. s. pobočka T. do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5) Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia V. H.

sumou 294,84 € na účet kancelárie Ústavného súdu SR č. ú... vedený v Š. do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom

zasadnutí senátu podľa , a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením

č. k. -23 z 28. mája 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 10. júna 2009 predsedníčku

okresného súdu a 8. júla 2009 právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrili k otázke

vhodnosti ústneho pojednávania, a predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval,

aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 30. júna 2009

(sp. zn. Spr 650/09 doručenom ústavnému súdu 8. júla 2009) okrem iného uviedla:

„Vo veci sp. zn. ide o vec, kde odporcom je občan žijúci mimo územie

Európskej únie a všetky písomnosti týkajúce sa veci sa musia prekladať a doručovať

v zmysle protokolu o doručovaní súdnych písomností do zahraničia.

K dnešnému dňu je vec rozhodnutá, keď rozsudok bol vyhlásený dňa 16. 6. 2009

a dňa 18. 06. 2009 bol daný na preklad a na doručenie do cudziny.

Podotýkame ešte, že tvrdenie, že súd nekonal od 18. 12. 2008 do 11. 5. 2009

je spôsobené tým, že v tomto období bolo vykonané dožiadanie do Švajčiarska za účelom

odobratia vzorky potrebnej na vykonanie testu DNA a následný preklad doručených

písomností. Konajúci súd v žiadnom prípade nemôže ovplyvniť dĺžku konania dožiadaného

súdu a doručenia písomností do cudziny a z cudziny.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámila, že netrvá

na ústnom pojednávaní o predmetnej sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 27. júla 2009 (doručenom ústavnému

súdu 31. júla 2009), ktorým reagovala na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu

z 30. júna 2009, uviedla:

„... Pokiaľ súd namieta, že v období od 18. 12. 2008 do 11. 5. 2009 nekonal z toho

dôvodu, že čakal na vybavenie dožiadania, ponechávame na rozhodnutí Ústavného súdu,

či toto obdobie bude považovať za prieťahy v konaní. V prípade, ak by sa táto doba

posudzovala ako obdobie počas ktorého súd konal bez zbytočných prieťahov, nič by

sa nezmenilo na tom, že súd porušil zákon a ústavné právo V. H. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v SR. Zmenil by sa iba čas, počas ktorého súd

nekonal zo 7 rokov, 7 dní na 6 rokov, 7 mesiacov a 7 dní.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky tiež oznámila ústavnému súdu, že netrvá na ústnom

prerokovaní sťažnosti, a preto ústavný súd v súlade s

od ústneho pojednávania upustil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

)) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na určenie otcovstva a určenie výživného

na maloleté deti. Vzhľadom na skutočnosť, že za otca detí bol označený cudzí štátny občan

žijúci vo Švajčiarsku, ústavný súd akceptuje, že rozhodovanie v konkrétnej veci predstavuje

pomerne vysoký stupeň zložitosti súvisiaci s dokazovaním – zisťovaním skutkového stavu

potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, avšak vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania,

jeho doterajšieho priebehu a z dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti,

ktoré by odôvodňovali viac ako deväťročné trvanie konania jeho skutkovou zložitosťou.

Keďže ide o vec s medzinárodným prvkom, vykonávanie všetkých procesných

úkonov si vyžaduje okrem aplikácie medzinárodných dohovorov aj súčinnosť s orgánmi

cudzieho štátu, preklady listín do cudzieho jazyka a určovanie termínov pojednávaní

s dodatočným predstihom, a preto táto vec vykazuje znaky určitej faktickej zložitosti.

Na faktickú zložitosť poukázala vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 30. júna 2009

aj predsedníčka okresného súdu, túto zložitosť však nemožno dávať do súvislosti

s viacnásobnou opakovanou nečinnosťou okresného súdu.

Po právnej stránke ide o vec, ktorá síce tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, ale vykazuje určité znaky právnej zložitosti prejavujúcej sa

najmä v tom, že v konaní je potrebné aplikovať viaceré právne predpisy nielen vnútroštátnej

povahy, ale aj medzinárodné zmluvy.

Povaha prerokúvanej veci si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľka, ktorá je v označenom konaní navrhovateľkou, sa nezúčastnila

na pojednávaniach okresného súdu nariadených na 28. január 2003, 16. september 2008

a 16. december 2008. Správanie sťažovateľky v označenom konaní okresného súdu malo

čiastočný vplyv na spomalenie konania, avšak zásadným spôsobom neovplyvnilo

jeho doterajšiu celkovú dĺžku.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

podľa , bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočností

či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného práva, ústavný súd zistil, že to tak

je, a to napriek tomu, že plynulému priebehu nebránila žiadna zákonná prekážka.

Ústavný súd v zhode s vyjadrením sťažovateľky a so spisovým materiálom,

ako aj zo stanoviska predsedníčky okresného súdu zistil, že okresný súd bol v spore

sťažovateľky viackrát nečinný, a to v obdobiach od 10. januára 2000 do 30. augusta 2001

(takmer 20 mesiacov), od 31. augusta 2001 do 27. septembra 2002 (približne 12 mesiacov),

keď fakticky len začal vo veci konať, neskôr v období od 18. marca 2003 do 16. marca 2006

(približne 3 roky), a to bez toho, aby jeho konaniu bránili zákonné prekážky. Krátkodobá

nečinnosť okresného súdu obdobného charakteru bola aj v priebehu rokov 2006, 2007-2008,

ako aj v roku 2009.

Ústavný súd v tejto súvislosti neakceptoval argumentáciu okresného súdu

poukazujúcu na to, že odporcom v prebiehajúcom konaní je „občan žijúci mimo územia

Európskej únie“, s čím súvisí problém prekladu a doručovanie písomností do zahraničia

pri zabezpečovaní znaleckého dokazovania, resp. pri predvolávaní na pojednávania,

čo prispieva k predlžovaniu konania. Uvedené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej

spojitosti nemôžu odôvodňovať obdobia nečinnosti okresného súdu ani celkovú

neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktorá predstavuje deväť a pol roka

pričom na nečinnosť a opakované zbytočné prieťahy okresného súdu z tejto dĺžky konania

pripadá asi sedem rokov.

Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľky 16. júna 2009, ale v čase rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky jeho rozsudok ešte nebol právoplatný.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v súvislosti so zistením, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

prikázal tomuto súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca

sa rozhodnutia vo svojej veci, aj vzhľadom na aktuálny stav označeného konania.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa , ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti:

„... Takto uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia sumou odôvodňujem tým,

že moja právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam mi spôsobila nielen materiálnu

ale aj nemateriálnu ujmu. Túto nemateriálnu ujmu nepociťujem len sama, ale pociťujú

ju aj moje malol. deti. Moja materiálna ujma spočíva v tom, že tým, že súd nekonal

- nebolo do dnešného dňa určené otcovstvo mojich malol. detí napriek tomu,

že už majú 10 rokov,

- do dnešného dňa mi otec detí neposkytol na výživné pre deti ani korunu a o ich

výchovu a výživu sa musím starať sama,

- som nemajetná a zo svojej mzdy prípadne zo sociálnej podpory nemôžem

zabezpečiť primeraný životný štandard pre svoje deti a bola som nútená zobrať si

pôžičky, ktoré nestíham splácať,

- vzhľadom k môjmu vzdelaniu a k starostlivosti o deti som donútená zobrať

akúkoľvek prácu a moja súčasná mesačná mzda činí 298,75 Eur + 20 % prémie

zo základnej mesačnej zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že sa musím starať o dve malol. deti, nie je to ani na prežitie

a na splácanie úverov mi nezostáva nič

Pokúsila som sa situáciu riešiť tým, že som si zobrala ďalší úver a tým som

sa dostala do začarovaného kruhu.

Nemateriálna ujma spočíva najmä v tom, že:

- nečinnosťou súdu trpia moje deti, nemajú zapísaného otca v rodnom liste napriek

tomu, že už majú 10 rokov,

- čím sú staršie, tým viac pociťujú tento hendikep pretože sú naviac vystavené

nepríjemným otázkam zo strany svojich rovesníkov.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

(viac ako deväť a pol roka) a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako

aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € (120 504 Sk) za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Keďže ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn.

zo 16. júna 2009 sa doručuje odporcovi, t. j. vec sa stále nachádza na okresnom súde,

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátkou JUDr. H. B.. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 695,41 € (20 950 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j. spolu

231,80 € (6 983,20 Sk), čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (209,38 Sk) (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje sumu 245,70 € (7 401,96 Sk). Keďže advokátka je platcom dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH v sume

46,68 € (1 406,28 Sk) a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 292,38 €

(8 808,24 Sk).

Priznanú úhradu trov konania zaplatí Kancelária Ústavného súdu Slovenskej

republiky na účet právnej zástupkyne sťažovateľky. Okresný súd je potom povinný uhradiť

trovy právneho zastúpenia sťažovateľky na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej

republiky (bod 4 a 5 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009