Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 226/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. L. J., R., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

1 , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Špeciálneho súdu v konaní vedenom pod sp.

zn. BB a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2008

doručená sťažnosť M. Č., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L. J.,

R., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Špeciálneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BB .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 25. mája 2007 bola proti nemu

prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

pod č. k. VII Gv 375/04-225 podaná obžaloba. Špeciálny súd 30. mája 2008 v rámci

predbežného prerokovania obžaloby vydal uznesenie, ktorým podľa § 244 ods. 1 písm. k)

nariadil v uvedenej veci hlavné pojednávanie.

Prijatím rozhodnutia o nariadení hlavného pojednávania Špeciálnym súdom

v predmetnej veci došlo podľa sťažovateľa k zásahu do jeho „práva nebyť odňatý

zákonnému súdu, práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov a zákonným

spôsobom, práva na súdnu ochranu a teda v konečnom dôsledku aj práva na spravodlivé

súdne konanie“.

Podľa sťažovateľa vo vzťahu k jeho osobe „nie sú dané podmienky osobnej

príslušnosti špeciálneho súdu podľa , a ani podmienky

vecnej príslušnosti špecifikované v ods. 2 citovaného ustanovenia limitujúceho rozsah

rozhodovacej právomoci špeciálneho súdu“. V danom prípade totiž škoda, ktorá mala byť

spôsobená trestným činom sťažovateľa špecifikovaným ako skutok č. 4 v obžalobe,

nedosahuje dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa , a preto

na konanie o obžalobe vznesenej proti nemu by mal byť vecne príslušný okresný súd.

Právomoc Špeciálneho súdu rozhodovať v danej veci nie je daná ani podľa § 18

ods. 4 , pretože nie je splnená podmienka založenia právomoci

Špeciálneho súdu, podľa ktorej musí byť sťažovateľ súčasne stíhaný pre iný trestný čin,

ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špeciálneho súdu.

Podľa sťažovateľa je vo vzťahu k založeniu vecnej príslušnosti Špeciálneho súdu

„krajne nenáležité obyčajné spočítanie škody u všetkých skutkov opísaných v obžalobe, bez

ohľadu na to, komu sa ich spáchanie kladie za vinu. Ak by aj súčet škody vymedzenej

obžalobou u niektorých z obžalovaných presiahlo sumu 200.000.000,- Sk, potom to ešte nie

je dôvod, aby súd vyslovil svoju príslušnosť na konanie aj vo vzťahu k osobám ostatných

obžalovaných. Nakoľko však namietané rozhodnutie špeciálneho súdu potvrdzuje, že tento

vychádzal zjavne z týchto názorov, ktoré nie sú ústavne konformné a možno ich označiť

za arbitrárne, je nutné prijať záver, že dôsledky jeho rozhodnutia o nariadení hlavného

pojednávania zasahujú do základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi.“.

Skutok č. 4, ktorým sa mal sťažovateľ dopustiť spáchania trestného činu, bol

v uznesení o vznesení obvinenia vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej a kriminálnej

polície Policajného zboru P. sp. zn. -2002 z 13. októbra 2003 kvalifikovaný

ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa a .

Sťažovateľ bol na zmenu právnej kvalifikácie v zmysle upozornený

až v októbri 2006, teda za účinnosti nového účinného od 1. januára 2006.

Sťažovateľ ďalej poukázal na účinného od 1. januára 2006

tvrdiac, že v súlade s týmto ustanovením zanikla trestnosť jeho trestného činu. Vo svojej

argumentácii uviedol: „Ak by skutok č. 4 mohol byť posúdený ako napĺňajúci znaky

trestného činu, potom je viac než zrejmé, že jeho trestnosť zanikla dávno pred ukončením

vyšetrovania. Ako totiž vyplýva z č. l. 1683 vyšetrovacieho spisu, suma 98.400.000,- Sk,

ktorá mala byť následkom konania všetkých troch zúčastnených subjektov pri skutku č. 4

obžaloby, označeného ustanovenia právneho predpisu (pokiaľ by išlo o skutok trestný),

ktorý by bol rozhodne pre mňa priaznivejší ( účinného od 1. 1.

2006) zanikla, pričom sa tak stalo pred upozornením na zmenu právnej kvalifikácie (už 1. 1.

2006 platilo dotknuté ustanovenie). K 1. 1. 2006 bol skutok č. 4 kvalifikovaný ako trestný

čin neodvedenia dane a poistného, ktorého trestnosť zanikala zaplatením dane. Nakoľko

daň v danom prípade bola zaplatená už 15. 4. 1998 (vyjadrenie Daňového úradu L. z č. l.

1683), potom dňa 1. 1. 2006 by trestnosť daného činu zanikla. Po zániku trestnosti už neboli

v danej veci oprávnení konať ani vyšetrovateľ, ani prokurátor, neboli teda oprávnení

upozorňovať na zmenu právnej kvalifikácie a ani podať obžalobu. Vo svetle týchto

skutočností vnímam akt upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie učinený až v mesiaci

október 2006 ako účelový a doslova obchádzajúci zákon, ku ktorému orgány prípravného

konania pristúpili len preto, aby navodili dojem že k zániku trestnosti nedošlo. (skutok č. 4

bol od vznesenia obvinenia kvalifikovaný podľa až do októbra

2008, teda po dobu viac ako 3 kalendárnych rokov, pričom v rámci vyšetrovania nedošlo

k žiadnym zmenám či zvratom, ktoré by umožňovali prijať iné logické vysvetlenie

upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie).

V danej veci, pokiaľ by skutok č. 4 bolo na mieste považovať za trestný čin, sú navyše

prítomné aj ďalšie dôvody zániku trestnosti. Skutok č. 4 sa mal stať v auguste 1997, pričom

ako bolo vyššie uvedené, tento skutok bol právne kvalifikovaný v uznesení o vznesení

obvinenia ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa , . Je teda

viac než zrejmé, že pokiaľ ide o moju osobu, nikdy mi nebolo vo vzťahu k skutku č. 4

vznesené obvinenie za trestný čin podvodu podľa . Ak je predmetom

obžaloby mojej osoby práve trestný čin podvodu podľa ,

č. , tak potom bolo povinnosťou aj špeciálneho súdu skúmať, či trestné

stíhanie mojej osoby za takýto trestný čin je možné. Zastávam názor, že tomu tak nebolo,

a že trestnosť tohto trestného činu, ak by bol spáchaný, zanikla jeho premlčaním...

... premlčacia doba, pokiaľ ide o skutok č. 4 by u mňa uplynula už v mesiaci august

2007. K prerušeniu plynutia premlčacej doby nikdy nedošlo, nakoľko ja sám som nespáchal

iný trestný čin v priebehu plynutia premlčacej doby, a navyše za trestný čin podvodu

mi nikdy nebolo vznesené, resp. oznámené obvinenie. Ak nedošlo k vzneseniu obvinenia

za trestný čin podvodu v danom prípade nikdy nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej

doby, pretože z pohľadu jej plynutia je rozhodná právna kvalifikácia činu v uznesení. Pri

každom trestnom čine plynie premlčacia doba samostatne. Uznesenie o vznesení obvinenia

by mohlo spôsobiť prerušenie plynutia premlčacej doby trestného činu neodvedenia dane

a poistného podľa , , nie však trestného činu podvodu podľa ,

4 . Upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie nie je dôvodom prerušenia plynutia

premlčacej doby. Nakoľko pre trestný čin podvodu nebolo ani oznámené a ani vznesené

obvinenie, nikdy nedošlo k realizácii nasledujúcich úkonov smerujúcim k môjmu trestného

stíhaniu (ich podmienkou by bolo vznesenie obvinenia pre trestný čin podvodu nie pre iný

trestný čin), preto premlčacia doba márne uplynula a nič nespôsobilo prerušenie jej

plynutia.“

V konaní predchádzajúcom vydaniu uznesenia o nariadení hlavného pojednávania

došlo podľa sťažovateľa aj k závažným procesným chybám, ktoré zasiahli do jeho práva

na obhajobu. Na uvedené chyby sťažovateľ poukázal v rámci predbežného prerokovania

obžaloby v podaní z 28. apríla 2008. Na túto argumentáciu sťažovateľa však „konajúci súd

nereagoval, a predseda senátu k nim po vyhlásení uznesenia o nariadení pojednávania

zaujal krátke stanovisko nezachytené v zápisnici z verejného zasadnutia, v ktorom priznal

opodstatnenosť poukazu na procesné vady, ktoré podľa jeho mienky nevytvárajú prekážky

nariadenia pojednávania“. Podľa sťažovateľa „takéto stanovisko nie je náležité,

odhliadnuc od toho, že nie je preskúmateľné“, a v prípade, ak ohľadom existencie

opodstatnených výhrad voči priebehu prípravného konania dal Špeciálny súd sťažovateľovi

za pravdu, „nemohol súčasne nariadiť vo veci hlavné pojednávanie bez toho, aby došlo

k reparácii vád, na ktoré bolo podrobne poukázané, avšak orgánmi prípravného konania“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ dospel k záveru, že v predmetnej veci došlo taktiež k

porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

S ohľadom na obsah svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom vysloví, že postupom Špeciálneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

BB boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 , ako aj právo podľa dohovoru, zruší uznesenie Špeciálneho súdu

sp. zn. BB z 30. mája 2008 a prizná mu náhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojich základných práv podľa

, a , ako aj práv podľa dohovoru

postupom Špeciálneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BB . K porušeniu

označených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho, že

- konanie v predmetnej veci prebieha na Špeciálnom súde, ktorý nie je vecne

príslušným na jej prerokovanie a rozhodnutie,

- došlo k zániku trestnosti skutku, ktorý je predmetom obžaloby ako skutok č. 4,

ktorým sa mal sťažovateľ dopustiť trestného činu,

- v prípravnom konaní a aj v konaní pred Špeciálnym súdom do vydania uznesenia

o nariadení hlavného pojednávania došlo k závažným procesným pochybeniam,

spôsobeným predovšetkým porušením jeho práva na obhajobu.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej

právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa

ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb

vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a

poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám,

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä

že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje

krajský súd.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo

neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na

ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie ,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore

so zákonom.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že po podaní obžaloby bol

Špeciálny súd súdom s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorého bolo posúdenie všetkých

relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj posúdenie

prípadných procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní. Aj v súvislosti

s námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti postupu Špeciálneho súdu v uvedenej veci

poukazuje ústavný súd na uvedené ustanovenia , z ktorých je zrejmé,

že sťažovateľ môže tieto námietky, ktoré uplatnil vo svojej sťažnosti, predložiť

odvolaciemu súdu podaním odvolania proti rozsudku Špeciálneho súdu, pričom práve

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací je súdom, do ktorého právomoci patrí

oprávnenie rozhodnúť o nich.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť

pri jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009