Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 141/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Jána Lubyho a sudcu

Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť Š. Á., N., zastúpeného advokátkou JUDr. G. N., N.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C

22/2007, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. Á. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Á. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € [slovom tisícpäťsto

eur (45 189 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Š. Á. trovy konania v sume

292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. G. N., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2009 doručená sťažnosť Š. Á., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

G. N., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom zo 4. apríla 2005,

doručeným okresnému súdu 15. apríla 2005, domáhal zaplatenia peňažnej sumy 1 128,59 €

(34 000 Sk) s príslušenstvom proti J. Š., B., a M. M., B. (ďalej len „žalovaní“).

Okresný súd v predmetnej veci vydal 29. novembra 2005 platobný rozkaz sp. zn.

1 Ro 1168/2005. Keďže platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť obidvom žalovaným,

okresný súd ho uznesením z 18. mája 2006 zrušil. Následne bola vec okresným súdom

zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že „od dátumu zrušenia platobného rozkazu v predmetnej veci,

t. j. od 18. 05. 2006 napriek tomu, že navrhovateľ splnil všetky zákonom predpísané

náležitosti potrebné na to, aby súd o jeho návrhu konal, nedošlo zo strany tunajšieho súdu

k realizácii úkonu vo veci samej, čo považujeme za neprimerané prieťahy v konaní.

Z uvedeného vyplýva, že príslušný súd nevykonal vo veci žiadny úkon už vyše dva a pol

roka, čo je neprimerane dlhá doba.“.

Sťažovateľ podal 11. novembra 2008 predsedovi okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , na ktorú však odpoveď do dňa

podania sťažnosti ústavnému súdu nedostal.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v označenom konaní

k porušeniu jeho základného práva podľa .

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal okresnému súdu, aby v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania v sume 292,38 €.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -10

z 23. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu v prípise sp. zn.

Spr 3198/09 z 18. mája 2009 doručenom ústavnému súdu 25. mája 2009 k priebehu konania

vedeného pod sp. zn. okrem iného uviedla:

«Dňa 15. 04. 2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa Š. Á. proti odporcovi 1. J. Š., 2. M. M., ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 1

Ro 1168/2005. Dňa 20. 04. 2005 súd uznesením, č. k. -12 vyzval

navrhovateľa na opravu a doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 02. 05. 2005 doručený

doplnený návrh na začatie konania. Dňa 29. 11. 2005 súd vydal platobný rozkaz, č. k. 1 Ro

1168/2005-17. Dňa 08. 02. 2006 pokyn na zisťovanie pobytu odporcu, nakoľko zásielka sa

súdu vrátila s poznámkou adresát (odporca) neznámy. Dňa 17. 02. 2008 (správne má byť

2006, pozn.) oznámenie Registra obyvateľov Slovenskej republiky. Dňa 15. 02. 2006

oznámenie Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže. Dňa 13. 03. 2006

súd uznesením, č. k. -23 ustanovil odporcovi opatrovníka. Dňa 18. 05. 2006

súd uznesením, č. k. -25 zrušil platobný rozkaz. Dňa 05. 02. 2007 bol

predmetný spis prevedený do registra C. Dňa 23. 04. 2007 spis lehota. Dňa 24. 04. 2007

súd uznesením, č. k. -30 zrušil uznesenie, č. k. -23 zo dňa 13.

03. 2006. Dňa 17. 05. 2007 súd požiadal Tatra banku, a. s. o súčinnosť. Dňa 28. 05. 2007

doručené vyjadrenie Tatra banky, a. s. Dňa 04. 06. 2007 súd uznesením, č. k. 11 C 22/2007-

37 upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava I, aby vykonala úhradu poplatku vo výške

952,- Sk v prospech Tatra banka, a. s. Dňa 13. 06. 2007 úradný záznam o úhrade súdneho

poplatku. Dňa 07. 05. 2009 nariadený termín pojednávania na deň 29. jún 2006 (správne

má byť 2009, pozn.) o 12.30 hod. Dňa 07. 05. 2009 súd predvolal účastníkov konania na

nariadený termín pojednávania.»

V súvislosti s uvedeným predsedníčka okresného súdu konštatovala, že «predmetné

konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za objektívny

prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho

súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov

na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „11C“

a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 11C sa jednotlivé časové úseky

medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.».

Zároveň ústavnému súdu oznámila, že „som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov

nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2

SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak

objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej

sumy.“.

Rovnaké procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj

ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu. Navyše ústavný súd zistil, že

pojednávanie nariadené na 29. jún 2009 okresný súd odročil na 5. október 2009.

Právna zástupkyňa sťažovateľa reagovala na vyjadrenie okresného súdu podaním

doručeným ústavnému súdu 8. júna 2009, v ktorom okrem iného uviedla, že „je

neprijateľné ospravedlňovať nečinnosť zaťaženosťou súdneho oddelenia. Je povinnosťou

súdu zabezpečiť účastníkovi zákonného sudcu tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom

v konaní. Súd musí prerozdeľovať spory jednotlivým sudcom tak, aby v žiadnom prípade

nedošlo k prieťahom. Účastník konania nemôže byť ukrátený na svojich ústavných právach

zlou organizáciou súdu.“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie ().

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

1. Ústavný súd konštatuje, že predmetom konania pred okresným súdom je

rozhodovanie o sťažovateľovom návrhu na zaplatenie peňažnej sumy 1 128,59 €

s príslušenstvom (ide o pohľadávku sťažovateľa vyplývajúcu z jeho zmluvného vzťahu so

žalovanými). Takéto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité, pretože tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom doterajší priebeh

namietaného konania nenaznačuje, že ide o konanie skutkovo zložité. Skutková a právna

zložitosť teda podľa názoru ústavného súdu nemá negatívny vplyv na doterajšiu dĺžku

namietaného konania. Napokon ani okresný súd sa vo svojom vyjadrení neodvolával na

zložitosť napadnutého konania.

2. Správanie účastníka je druhým kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že nezistil nijaké skutočnosti, ktoré by mohli byť pripísané na

ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajším priebehom konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci,

a to nielen z hľadiska namietaných zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom,

ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu súdneho konania.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu obsahujúceho podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a najmä z predloženého

súdneho spisu zistil, že v doterajšom priebehu konania, a to od podania návrhu, t. j. od

15. apríla 2005, až do nariadenia prvého pojednávania vo veci samej, t. j. 29. júna 2009,

okresný súd nepostupoval tak, aby mohol o veci sťažovateľa právoplatne rozhodnúť

v primeranom čase. Z prehľadu spisu sp. zn. totiž vyplýva, že v období od

24. apríla 2007 do 7. mája 2009 (viac ako 2 roky) bol okresný súd vo veci bez

ospravedlniteľného dôvodu nečinný (jeho činnosť sa obmedzila na zisťovanie, či bol

uhradený súdny poplatok), pričom vo veci vykonal aj neefektívne úkony v súvislosti

s ustanovením opatrovníka žalovaným (keď uznesením z 13. marca 2006 ustanovil

žalovaným opatrovníka, ktoré následne uznesením z 24. apríla 2007 zrušil).

Ústavný súd vzal na vedomie, že aj predsedníčka okresného súdu pripustila, že

„predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“. Citovanú argumentáciu ale ústavný

súd neakceptoval s poukazom na svoju konštantnú judikatúru (, ,

, ), podľa ktorej ani preťaženosť sudcov nemožno zohľadniť ako

dôvod ospravedlňujúci voči občanovi inak zbytočné prieťahy v konaní o jeho veci.

Námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolností,

ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie

vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (, ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia odôvodňuje tým, že v dôsledku

nečinnosti okresného súdu mu bolo znemožnené odporovať právnym úkonom žalovaných,

ktorými previedli svoj majetok na tretie osoby, a tak ukrátili uspokojenie jeho pohľadávky.

Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce porušenie označeného práva (najmä

obdobie zbytočných prieťahov v konaní) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu.

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. G. N. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

v zhode s návrhom právnej zástupkyne sťažovateľa vyčíslil sumou 245,70 € (vypočítanou

zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €), a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods.

3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j. 2-krát 115,90 € a

2-krát 6,95 € za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Keďže právna

zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 4 vyhlášky

ústavný súd rozhodol o zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty 19 %, v sume

46,68 €, t. j. priznal úhradu trov konania v celkovej sume 292,38 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009