Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 141/09
PDF · 216.43 KB
No categories available
IV. ÚS 141/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Jána Lubyho a sudcu
Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť Š. Á., N., zastúpeného advokátkou JUDr. G. N., N.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C
22/2007, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto
rozhodol:
1. Základné právo Š. Á. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 22/2007 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Š. Á. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € [slovom tisícpäťsto
eur (45 189 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Š. Á. trovy konania v sume
292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právnej
zástupkyne JUDr. G. N., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára
2009 doručená sťažnosť Š. Á., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
G. N., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom zo 4. apríla 2005,
doručeným okresnému súdu 15. apríla 2005, domáhal zaplatenia peňažnej sumy 1 128,59 €
(34 000 Sk) s príslušenstvom proti J. Š., B., a M. M., B. (ďalej len „žalovaní“).
Okresný súd v predmetnej veci vydal 29. novembra 2005 platobný rozkaz sp. zn.
1 Ro 1168/2005. Keďže platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť obidvom žalovaným,
okresný súd ho uznesením z 18. mája 2006 zrušil. Následne bola vec okresným súdom
zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 22/2007.
Sťažovateľ uviedol, že „od dátumu zrušenia platobného rozkazu v predmetnej veci,
t. j. od 18. 05. 2006 napriek tomu, že navrhovateľ splnil všetky zákonom predpísané
náležitosti potrebné na to, aby súd o jeho návrhu konal, nedošlo zo strany tunajšieho súdu
k realizácii úkonu vo veci samej, čo považujeme za neprimerané prieťahy v konaní.
Z uvedeného vyplýva, že príslušný súd nevykonal vo veci žiadny úkon už vyše dva a pol
roka, čo je neprimerane dlhá doba.“.
Sťažovateľ podal 11. novembra 2008 predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007, na ktorú však odpoveď do dňa
podania sťažnosti ústavnému súdu nedostal.
Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v označenom konaní
k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007,
prikázal okresnému súdu, aby v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu
finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania v sume 292,38 €.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 141/09-10
z 23. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu v prípise sp. zn.
Spr 3198/09 z 18. mája 2009 doručenom ústavnému súdu 25. mája 2009 k priebehu konania
vedeného pod sp. zn. 11 C 22/2007 okrem iného uviedla:
«Dňa 15. 04. 2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa Š. Á. proti odporcovi 1. J. Š., 2. M. M., ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 1
Ro 1168/2005. Dňa 20. 04. 2005 súd uznesením, č. k. 1 Ro 1168/2005-12 vyzval
navrhovateľa na opravu a doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 02. 05. 2005 doručený
doplnený návrh na začatie konania. Dňa 29. 11. 2005 súd vydal platobný rozkaz, č. k. 1 Ro
1168/2005-17. Dňa 08. 02. 2006 pokyn na zisťovanie pobytu odporcu, nakoľko zásielka sa
súdu vrátila s poznámkou adresát (odporca) neznámy. Dňa 17. 02. 2008 (správne má byť
2006, pozn.) oznámenie Registra obyvateľov Slovenskej republiky. Dňa 15. 02. 2006
oznámenie Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže. Dňa 13. 03. 2006
súd uznesením, č. k. 1 Ro 1168/2005-23 ustanovil odporcovi opatrovníka. Dňa 18. 05. 2006
súd uznesením, č. k. 1 Ro 1168/2005-25 zrušil platobný rozkaz. Dňa 05. 02. 2007 bol
predmetný spis prevedený do registra C. Dňa 23. 04. 2007 spis lehota. Dňa 24. 04. 2007
súd uznesením, č. k. 11 C 22/2007-30 zrušil uznesenie, č. k. 1 Ro 1168/2005-23 zo dňa 13.
03. 2006. Dňa 17. 05. 2007 súd požiadal Tatra banku, a. s. o súčinnosť. Dňa 28. 05. 2007
doručené vyjadrenie Tatra banky, a. s. Dňa 04. 06. 2007 súd uznesením, č. k. 11 C 22/2007-
37 upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava I, aby vykonala úhradu poplatku vo výške
952,- Sk v prospech Tatra banka, a. s. Dňa 13. 06. 2007 úradný záznam o úhrade súdneho
poplatku. Dňa 07. 05. 2009 nariadený termín pojednávania na deň 29. jún 2006 (správne
má byť 2009, pozn.) o 12.30 hod. Dňa 07. 05. 2009 súd predvolal účastníkov konania na
nariadený termín pojednávania.»
V súvislosti s uvedeným predsedníčka okresného súdu konštatovala, že «predmetné
konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za objektívny
prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho
súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov
na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „11C“
a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 11C sa jednotlivé časové úseky
medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.».
Zároveň ústavnému súdu oznámila, že „som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala
som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov
nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak
objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej
sumy.“.
Rovnaké procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj
ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu. Navyše ústavný súd zistil, že
pojednávanie nariadené na 29. jún 2009 okresný súd odročil na 5. október 2009.
Právna zástupkyňa sťažovateľa reagovala na vyjadrenie okresného súdu podaním
doručeným ústavnému súdu 8. júna 2009, v ktorom okrem iného uviedla, že „je
neprijateľné ospravedlňovať nečinnosť zaťaženosťou súdneho oddelenia. Je povinnosťou
súdu zabezpečiť účastníkovi zákonného sudcu tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom
v konaní. Súd musí prerozdeľovať spory jednotlivým sudcom tak, aby v žiadnom prípade
nedošlo k prieťahom. Účastník konania nemôže byť ukrátený na svojich ústavných právach
zlou organizáciou súdu.“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (IV. ÚS 195/02).
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľa.
1. Ústavný súd konštatuje, že predmetom konania pred okresným súdom je
rozhodovanie o sťažovateľovom návrhu na zaplatenie peňažnej sumy 1 128,59 €
s príslušenstvom (ide o pohľadávku sťažovateľa vyplývajúcu z jeho zmluvného vzťahu so
žalovanými). Takéto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité, pretože tvorí
štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom doterajší priebeh
namietaného konania nenaznačuje, že ide o konanie skutkovo zložité. Skutková a právna
zložitosť teda podľa názoru ústavného súdu nemá negatívny vplyv na doterajšiu dĺžku
namietaného konania. Napokon ani okresný súd sa vo svojom vyjadrení neodvolával na
zložitosť napadnutého konania.
2. Správanie účastníka je druhým kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri
rozhodovaní o tom, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd konštatuje, že nezistil nijaké skutočnosti, ktoré by mohli byť pripísané na
ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajším priebehom konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci,
a to nielen z hľadiska namietaných zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom,
ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu súdneho konania.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia predsedníčky okresného
súdu obsahujúceho podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a najmä z predloženého
súdneho spisu zistil, že v doterajšom priebehu konania, a to od podania návrhu, t. j. od
15. apríla 2005, až do nariadenia prvého pojednávania vo veci samej, t. j. 29. júna 2009,
okresný súd nepostupoval tak, aby mohol o veci sťažovateľa právoplatne rozhodnúť
v primeranom čase. Z prehľadu spisu sp. zn. 11 C 22/2007 totiž vyplýva, že v období od
24. apríla 2007 do 7. mája 2009 (viac ako 2 roky) bol okresný súd vo veci bez
ospravedlniteľného dôvodu nečinný (jeho činnosť sa obmedzila na zisťovanie, či bol
uhradený súdny poplatok), pričom vo veci vykonal aj neefektívne úkony v súvislosti
s ustanovením opatrovníka žalovaným (keď uznesením z 13. marca 2006 ustanovil
žalovaným opatrovníka, ktoré následne uznesením z 24. apríla 2007 zrušil).
Ústavný súd vzal na vedomie, že aj predsedníčka okresného súdu pripustila, že
„predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“. Citovanú argumentáciu ale ústavný
súd neakceptoval s poukazom na svoju konštantnú judikatúru (I. ÚS 28/01, I. ÚS 108/02,
I. ÚS 38/03, I. ÚS 145/03), podľa ktorej ani preťaženosť sudcov nemožno zohľadniť ako
dôvod ospravedlňujúci voči občanovi inak zbytočné prieťahy v konaní o jeho veci.
Námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolností,
ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie
vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 50/01, I. ÚS 119/03).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu
prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 €. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia odôvodňuje tým, že v dôsledku
nečinnosti okresného súdu mu bolo znemožnené odporovať právnym úkonom žalovaných,
ktorými previedli svoj majetok na tretie osoby, a tak ukrátili uspokojenie jeho pohľadávky.
Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce porušenie označeného práva (najmä
obdobie zbytočných prieťahov v konaní) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade
bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané konkrétnym
okolnostiam prípadu.
Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. G. N. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich
v zhode s návrhom právnej zástupkyne sťažovateľa vyčíslil sumou 245,70 € (vypočítanou
zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €), a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods.
3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j. 2-krát 115,90 € a
2-krát 6,95 € za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Keďže právna
zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 4 vyhlášky
ústavný súd rozhodol o zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty 19 %, v sume
46,68 €, t. j. priznal úhradu trov konania v celkovej sume 292,38 €.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2009