Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 245/09
PDF · 146.03 KB
No categories available
III. ÚS 245/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 536/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2009
doručená sťažnosť M. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava
I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 536/2004.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Sťažnosť podávam z nasledovných dôvodov. Moja klientka podala návrh na rozvod
dňa 13. 9. 2004. Nakoľko konanie nebolo ani po štyroch rokoch ukončené, podala moja
klientka dňa 23. 12. 2008 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Bratislava I sťažnosť
na prieťahy v konaní.
Predsedníčka okresného súdu... listom zo dňa 9. 1. 2009, sp. zn. Spr. 2332/08
oznámila mojej klientke, že k prieťahom v konaní došlo, a to podľa súdu z objektívnych
dôvodov na strane súdu.
Predsedkyňa súdu skonštatovala, že k prieťahom, na strane súdu, došlo v období
od 10. 2. 2006 do 10. 4. 2007 a od 19. 04. 2007 do 30. 7. 2008. Spolu to predstavuje 2 roky
a 5 mesiacov prieťahov spôsobených konaním, resp. nekonaním súdu. Následne súd
až po viac ako štyroch rokoch a siedmich mesiacoch, dňa 28. 4. 2009 vydal rozsudok,
ktorým rozhodol vo veci samej a ktorý, bol doručený mojej klientke dňa 22. 6. 2009.
Nakoľko sa jedná o rozhodnutie v konaní o rozvode, súd, okrem neúmerne dlhého
konania, ktoré v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (nález ÚS SR I. ÚS 70/98,
I. ÚS 133/02-32, III. ÚS 145/02-27, II.ÚS 26/95, I. ÚS 92/97) je porušením ústavného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, spôsobil mojej klientke škodu aj tým,
že majetok patriaci do BSM, ktorý počas trvania procesu, a to aj počas prieťahov, ktoré
spôsobil súd, moja klientka získala, sa po rozvode bude deliť medzi manželov a na ktorý, má
jej bývalý manžel právo si nárokovať.
Z daňových priznaní mojej klientky za rok 2006, 2007 a 2008 vyplýva, že sa jedná
o sumu 8.588,96 €... Vyššie uvedenú sumu moja klientka považuje za primerané finančné
zadosťučinenie, vzhľadom na dĺžku spôsobených prieťahov, právnu neistotu, ktorej bola
vystavená ona a jej maloletý syn, po dobu konania o rozvode a v neposlednom rade aj
vzhľadom na finančnú škodu a následky, ktoré jej zbytočné prieťahy konania spôsobili...
Na základe vyššie uvedeného preto navrhujem aby Ústavný súd, po vykonaní
potrebného dokazovania, vydal nasledovný nález:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 536/2004 porušil
základné právo M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. M. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 588,96 €..., ktoré
je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť M. G. trovy právneho zastúpenia
v sume 293,39 € s DPH... na účet... jej právneho zástupcu advokáta Mgr. P. S. do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade okresného súdu) nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 20/00, III. ÚS 109/03,
IV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto
ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade
okresným súdom) ešte trvalo.
Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádzalo k porušeniu
označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 142/03,
I. ÚS 145/03 a iné).
Sťažovateľka predložila sťažnosť 20. júla 2009 a zároveň predložila aj kópiu
rozsudku sp. zn. 14 C 536/2004 z 28. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. júna
2009.
Sťažovateľka namietala prieťahy v konaní okresného súdu v čase, keď tento
už vo veci rozhodol, a jeho rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť. Okresný súd
už právoplatným rozsudkom nastolil vo veci právnu istotu sťažovateľky.
Tento právny stav viedol ústavný súd k tomu, že so zreteľom na podstatu a účel
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dospel k záveru,
že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju v zmysle
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Keďže ústavný súd návrhu sťažovateľky nevyhovel, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími nárokmi uplatnenými sťažovateľkou v petite sťažnosti, ktoré sa viažu
na úspech v konaní.
Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. septembra 2009