Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 245/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2009

doručená sťažnosť M. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava

I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Sťažnosť podávam z nasledovných dôvodov. Moja klientka podala návrh na rozvod

dňa 13. 9. 2004. Nakoľko konanie nebolo ani po štyroch rokoch ukončené, podala moja

klientka dňa 23. 12. 2008 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Bratislava I sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Predsedníčka okresného súdu... listom zo dňa 9. 1. 2009, sp. zn. Spr. 2332/08

oznámila mojej klientke, že k prieťahom v konaní došlo, a to podľa súdu z objektívnych

dôvodov na strane súdu.

Predsedkyňa súdu skonštatovala, že k prieťahom, na strane súdu, došlo v období

od 10. 2. 2006 do 10. 4. 2007 a od 19. 04. 2007 do 30. 7. 2008. Spolu to predstavuje 2 roky

a 5 mesiacov prieťahov spôsobených konaním, resp. nekonaním súdu. Následne súd

až po viac ako štyroch rokoch a siedmich mesiacoch, dňa 28. 4. 2009 vydal rozsudok,

ktorým rozhodol vo veci samej a ktorý, bol doručený mojej klientke dňa 22. 6. 2009.

Nakoľko sa jedná o rozhodnutie v konaní o rozvode, súd, okrem neúmerne dlhého

konania, ktoré v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (nález ÚS SR ,

-32, -27, , ) je porušením ústavného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, spôsobil mojej klientke škodu aj tým,

že majetok patriaci do BSM, ktorý počas trvania procesu, a to aj počas prieťahov, ktoré

spôsobil súd, moja klientka získala, sa po rozvode bude deliť medzi manželov a na ktorý, má

jej bývalý manžel právo si nárokovať.

Z daňových priznaní mojej klientky za rok 2006, 2007 a 2008 vyplýva, že sa jedná

o sumu 8.588,96 €... Vyššie uvedenú sumu moja klientka považuje za primerané finančné

zadosťučinenie, vzhľadom na dĺžku spôsobených prieťahov, právnu neistotu, ktorej bola

vystavená ona a jej maloletý syn, po dobu konania o rozvode a v neposlednom rade aj

vzhľadom na finančnú škodu a následky, ktoré jej zbytočné prieťahy konania spôsobili...

Na základe vyššie uvedeného preto navrhujem aby Ústavný súd, po vykonaní

potrebného dokazovania, vydal nasledovný nález:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. M. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 588,96 €..., ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť M. G. trovy právneho zastúpenia

v sume 293,39 € s DPH... na účet... jej právneho zástupcu advokáta Mgr. P. S. do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade okresného súdu) nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ,

) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade

okresným súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádzalo k porušeniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Vychádza pritom z toho, že účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (,

a iné).

Sťažovateľka predložila sťažnosť 20. júla 2009 a zároveň predložila aj kópiu

rozsudku sp. zn. z 28. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. júna

2009.

Sťažovateľka namietala prieťahy v konaní okresného súdu v čase, keď tento

už vo veci rozhodol, a jeho rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť. Okresný súd

už právoplatným rozsudkom nastolil vo veci právnu istotu sťažovateľky.

Tento právny stav viedol ústavný súd k tomu, že so zreteľom na podstatu a účel

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dospel k záveru,

že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju v zmysle

ustanovenia odmietol.

Keďže ústavný súd návrhu sťažovateľky nevyhovel, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími nárokmi uplatnenými sťažovateľkou v petite sťažnosti, ktoré sa viažu

na úspech v konaní.

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009