Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 282/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., R., zastúpeného advokátom JUDr. L. C., R.,

vo veci namietaného porušenia a 2 v spojitosti

s namietaným porušením základného práva zaručeného Slovenskej

republiky „opatrením“ prezidenta Slovenskej republiky sp. zn. 1990-2009-BA z 22. mája

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2009

doručená sťažnosť JUDr. V. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

a 2 (ďalej len „“) v spojitosti s namietaným

porušením základného práva zaručeného „opatrením“ prezidenta

Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) sp. zn. 1990-2009-BA z 22. mája 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ zastával na Okresnom súde

Rimavská Sobota funkciu sudcu. Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn.

z 24. novembra 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 2. apríla 2009 bol odsúdený pre trestný čin (kvalifikovaný ako úmyselný

trestný čin) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov k peňažnému trestu a k trestu

zákazu činnosti, ktoré riadne vykonal.

Sťažovateľ poukazuje na v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s a citovaného

zákona, podľa ktorého sa peňažný trest a trest zákazu činnosti ich vykonaním zahladzujú

a následne v zmysle § 93 ods. 1 citovaného zákona sa hľadí na páchateľa, ako keby nebol

odsúdený.

Sťažovateľ uvádza, že napriek tejto skutočnosti Súdna rada Slovenskej republiky

(ďalej len „súdna rada“) svojím uznesením č. 524 zo 7. apríla 2009 navrhla prezidentovi,

aby ho z funkcie sudcu odvolal. K tomuto návrhu sa sťažovateľ vyjadril listom z 15. apríla

2009 adresovaným prezidentovi, ktorý však návrh súdnej rady akceptoval a listom

z 22. mája 2009 sp. zn. 1990-2009-BA mu oznámil, že ho z funkcie sudcu odvoláva.

Sťažovateľ argumentuje, že v jeho prípade došlo k porušeniu a 2 ,

keď mu z titulu jeho postavenia – funkcie sudcu „bolo odopreté právo prislúchajúce

každému inému prameniace zo zahladenia trestu“. Podľa jeho názoru týmto postupom „bol

poškodený aj na svojom práve v zmysle /4 SR, podľa ktorého každému

prislúcha právo za rovnakých podmienok na prístup k voleným a iným verejným funkciám“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v závere žiada, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie v náleze vyslovil, že „opatrením“ prezidenta

sp. zn. 1990-2009-BA z „15. apríla 2009“ bolo porušené „jeho základné právo“ podľa

a 2 , ako aj „“ , toto „opatrenie“ zrušil a vrátil vec

prezidentovi na ďalšie konanie a rozhodnutie a sťažovateľovi priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj trovy konania.

Ústavný súd sa v rámci preskúmania sťažnosti najprv vysporiadal, bez toho

aby sťažovateľa vyzýval na opravu podania, s viacerými zrejmými nesprávnosťami

sťažnosti.

V prvom rade ide o uvedenie nesprávneho dátumu vydania „opatrenia“ prezidenta

v petite sťažnosti – 15. apríl 2009 (z tohto dátumu pochádza vyjadrenie, ktoré sťažovateľ

adresoval prezidentovi), keďže z obsahu odôvodnenia sťažnosti a z oznámenia Kancelárie

prezidenta Slovenskej republiky vyplýva, že správnym dátumom v tomto prípade je 22. máj

2009. Takisto z obsahu odôvodnenia sťažnosti v súvislosti s namietaným porušením čl. 30

je zrejmé, že sťažovateľ špecifikáciu porušenia základného práva opiera o ods. 4

tohto článku, o ktorom sa zmieňuje v bode III svojho podania, no v petite mylne uvádza

ods. 1 uvedeného článku .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie a 2 , ako aj porušenie

základného práva zaručeného .

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu

(ale aj iného orgánu verejnej moci) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje

možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo

potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto

sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (, , ).

Porušenie označených článkov vidí sťažovateľ v tom, že z dôvodu svojho

postavenia – funkcie sudcu bol vzhľadom na okolnosti jeho odvolania z funkcie

znevýhodnený, lebo právo vyplývajúce zo zahladenia trestu, keď sa na páchateľa hľadí

akoby nebol odsúdený, „prislúchajúce každému inému“ bolo jemu odopreté.

Ústavný súd preskúmal okolnosti prijatého „opatrenia“ prezidenta sp. zn.

1990-2009-BA z 22. mája 2009, aby zistil, či účinky výkonu právomoci prezidenta v tomto

konkrétnom prípade sú zlučiteľné s limitmi sťažovateľom označeného čl. 12 ods. 1 a 2

a , ktorých porušenie namieta.

Podľa druhmi trestov, ktoré za spáchané trestné činy môže

súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, sú podľa písm. d) peňažný trest a podľa

písm. g) trest zákazu činnosti.

Podľa ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v

písm. b) až k), k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

Podľa ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí

sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“)

za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý „okrem iných predpokladov“ podľa písm. d)

je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne

vykonávať.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o sudcoch za bezúhonnú sa na účely tohto zákona

nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin,

a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú

sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch prezident na návrh súdnej rady sudcu

odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin.

V zmysle judikatúry ústavného súdu ustanovenie všeobecne

vylučuje diskrimináciu fyzickej alebo právnickej osoby. Jeho aplikácia však nie je možná

bez konkrétneho vyjadrenia dopadu diskriminujúceho postupu štátneho orgánu alebo orgánu

štátnej správy na základné právo alebo slobodu fyzickej alebo právnickej osoby

().

Ustanovenie má všeobecný, deklaratívny charakter, a nie

charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia sa možno dovolávať

len v spojitosti s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd uvedených v ústave

().

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie a 2

ako porušenie základných práv garantovaných .

V zmysle citovanej judikatúry však tieto články neobsahujú konkrétne základné

práva alebo slobody, a preto ústavný súd preskúmal ich namietané porušenie v spojitosti

s ochranou konkrétneho základného práva, a to základného práva garantovaného čl. 30

ods. 4 .

Inštitút zahladenia odsúdenia je zákonnou fikciou, v dôsledku ktorej sa na páchateľa

hľadí, akoby nebol odsúdený. Jeho účelom je umožniť, aby sa pri splnení určitých

podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu

a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať jeho uplatnenie v ďalšom živote.

V súvislosti s výkonom funkcie sudcu je však podľa zákona o sudcoch upravujúceho

vznik a zánik funkcie sudcu táto zákonná fikcia prelomená v záujme toho, aby súdna

právomoc bola zverená do rúk morálnych autorít poskytujúcich záruky spravodlivého,

nezávislého a nestranného rozhodovania. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch

prezident na návrh súdnej rady sudcu odvolá v prípade právoplatného odsudzujúceho

rozsudku za úmyselný trestný čin. Uznesenie súdnej rady č. 524 zo 7. apríla 2009 a naň

nadväzujúci výkon právomoci prezidenta vychádzajú zo systematického výkladu citovaného

ustanovenia zákona o sudcoch, teda z jeho interpretácie v širších súvislostiach. V zmysle

ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d) zákona o sudcoch je jedným z predpokladov

na vymenovanie sudcu bezúhonnosť občana, ktorý má byť na návrh súdnej rady

prezidentom za sudcu vymenovaný. Táto podmienka podľa odseku 4 citovaného paragrafu

nie je splnená, ak bola fyzická osoba právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin,

a to aj v prípade, keď jej bolo odsúdenie zahladené. Logicky z toho vyplýva skutočnosť,

že keď zákon o sudcoch aj zahladené predchádzajúce odsúdenie považuje za prekážku

pre výkon funkcie sudcu, musí byť odsúdenie, hoci aj zahladené, ku ktorému došlo

v priebehu výkonu tejto funkcie, dôvodom na odvolanie z funkcie, lebo by podmienka

bezúhonnosti ako jeden z predpokladov pre výkon sudcovskej funkcie nebola splnená.

Návrh súdnej rady a naň nadväzujúce „opatrenie“ prezidenta boli teda prijaté

za splnenia podmienok predpokladaných ustanovením § 18 ods. 1 písm. a) zákona

o sudcoch (právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin, hoci aj zahladené) a ako také

zodpovedajú ústavne konformnému výkladu relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera

jej účel a podstatu, preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009